Ako naučiť dvojročné dieťa na vlastnú izbu?
Ahojte mamicky, zaujimalo by ma, ako ste ucili svoje deti na vlastnu izbu, ako rychlo si deti zvykali, boli pri tom nejake problemy, co by ste odporucili alebo naopak akych chyb by ste sa vyvarovali?
Nasmu prvorodenemu sa ma narodit surodenec - ak pride na svet v termine, bude mat starsi syn dva roky aj mesiac. Kedze do spalne sa nam dve detske postielky nezmestia, chceli by sme ho navyknut na vlastnu izbicku este pred tym nez sa male narodi.
Nad cim rozmyslam je, ci ho ucit na izbu postupne, (t.j. najskor sa v nej iba hravat, po case ho tam nechat spavat po obede a po dalsej dobe ho tam nechat spat aj v noci) alebo je lepsie ho prestahovat "naraz" a nechat ho tam od zaciatku spavat cez den aj v noci. Viem ze deti nie su rovnake, co moze jednemu vyhovovat, to moze druhemu sposobovat problemy, ale predsa len ma zaujima ako to prebiehalo v inych rodinach, co sa vam osvedcilo a co by ste naopak uz nerobili.
Dakujem
Moje deti začali spávať vo svojej izbe až keď sme sa presťahovali do vlastného domu. Až tam mali už svoju izbu - dovtedy sme bývali v jednej izbe u mojich rodičov. Staršia mala 6,5 roka, mladšia 4 roky. Posledná 2,5 roka. 4 ročná s tým mala asi 2 týždne problémy. V súčasnosti najmladšia ide mať 5 rokov, a spinká stále s nami v jednej izbe.
Nechajte ho zaspat v spalni a potom ho prelozte do detskej izby, takto som to urobila asi 5 noci a potom uz maly zaspaval rovno v detskej. 😉
Jednoducho 🙂 musis ho nejako zaujat,,,, napr dievcatku sa hovoria rozpravky a ze ona je princezna a to je jej kralovstvo ( no na to je este malicky...i keby to reprodukujes do chlapcenskeho pribehu) ...
Asi najlepsie by bolo hravat sa tam s hrackami... a potom tam par krat s nim spat,,, --> tym padom.bude mat pozornost aku mal v spalni..... no a potom tam spavat kazdy druhy den,,,
Vsetko to asi zavysi od individualnej reakcie maleho 🙂
No netreba to vzdavat.... a hlavne by sa mal v izbe citit bezpecne a dobre... a taktiez by bolo fajn svetielko a otvorene dvere 🙂
My sme sa sťahovali zhruba v tom období do väčšieho bytu. Predtým malá spávala s nami v spálni a odrazu mala vlastnú izbičku. Veľmi sa jej tam páčilo hrať sa, ale spať sa pýtala k nám do spálne. Keďže sme zlikvidovali postieľku, tak skončila u nás v manželskej posteli. Nebolo to ideálne, ale nasilu sme to nechceli riešiť, tak sme jej len rozprávali, že akú má krásnu izbičku, akú posteľ veľkú pre veľké dievčatá, pekné perinky.. Odrazu sa sama rozhodla, že na obedný spánok bude spávať vo svojej. Medzitým prišiel nástup do škôlky, veľké plače, takže žiadne také, že ísť spať do vlastnej izby. Pomaly postupne sa sama znovu rozhodla spať cez obed a potom aj večer vo svojej. Vždy som sa jej spýtala, kde chce spať, niekedy povedala v spálni, niekedy u seba.. Odrazu to začalo byť pravidelne len u nej 🙂 Celé to trvalo cca 5 mesiacov... Ale nás nesúril mladší súrodenec a hlavne naša je veľmi naviazaná na mňa.