Ako na to? Vonku vidím mamky s deťmi, idú si pekne za ruku a to moje torpédo sa len trhá a uteká si vlastným smerom. Nejdem za mnou ani náhodou. Preto aj ešte stále využívam kočík pretože pre mňa je nereálne ísť do obchodu s dieťaťom pešo. Ja neviem čo robiť, dá sa to nejak naučiť? Podľa mňa by to dieťa s kľudom vbehlo aj na cestu.
Keby ide aspoň pekne pri mne, nemusí ísť za ruku. Ide o zo že ide úplne iným smerom a vonku ma na totalku ignoruje.
@panelacikova och to nie, len ide o že ja aj držím pevne za ruku ale ona sa opustí a chce si ľahnúť na zem 🤦🏽♀️ silou mocou musí ísť sama, čiže väčšinou to je tak, je ju nesiem na rukách.
no ja viem presne, o čom píšeš. tak som ju za tú ruku zo zeme vytiahla hore a ide sa. keď robila cirkus otočka a ide sa domov. tam cirkus prebehol, ale už nielen z jej strany 😀
@panelacikova boze, toto poznam. Do bodky rovnake ako s prvym synom 😀
@autorka v tomto obdobi vzdoru je to zatazkavajuca uloha. Ja som vysvetlila, ze cez cestu nesmie sam, lebo ho zrazu auto, bude ho to boliet a pojde do nemicnice. Par dni sa mu to, ze ma musi drzat za ruku, nepacilo, potom pochopil. Popri hlavnej ceste som s nim velmi nechodila. Len po cestach s mensim pohybom aut, kde som mu nechavala aku-taku volnost.
Su deti, ktore posluchnu hned, a su deti, ktorym to trva. Chce to trpezlivosť.
Mladsi syn je velmi poslusny, on ma drzi za ruku takmer stale 🤷♀️ takze tie deti, ktore vidis, ako pekne drzia mamu za ruku, maju inu povahu nez ma tvoj
No treba chodit aj tam kde chce ist dieta. My takto trenujeme- chytim ho za ruku a pytam sa.kam ideme? A on ukaze. Sice prejdeme par krokov- potom zaujimamy kamen, konarik, odhodeny papier.. ..a potom mu ukazem zase smer ja. Pod tam je vodicka, pod tam bude havo, tam bude kizicka a tak pomaly ide. Lebo chce vidiet.
Presne ako naše tornádo 🤣 v cca 1,5-2r to bola katastrofa. Ale dali sme to.
Ako tu už bolo spomenuté -ak sme išli len tak na prechádzku, smer vyberal on. Pokiaľ sme šli popri ceste, musel sa držať za ruku (buď dobrovoľne alebo s plačom), jednoducho som mu 357x za deň vysvetlila, že zrážka s autom veľmi bolí a išli by sme do nemocnice.
Mimo cesty chodil ako chcel, väčšinou pri mne. Ale naučil sa, chce to len trpezlivosť a pevne nervy ☺️
my mame dohodu od kedy zacala chodit dookola som jej to opakovala, kde chodia auticka musi ist za ruku, kde nie su auticka nech si beha ako chce len mojim smerom😅
Chodíme často na prechádzky “bez cieľa” len tak okolo paneláku, ideme aj na ihrisko. Bez kočíka. Ale túto stranu ulice má už tak naučenú 😂 ide pekne. Len keď ideme na druhu stranu cesty tak tam je ako odtrhnutá z reťaze. A to nehovorím o tom keď nechce ísť domov z ihriska.
Asi musíme viac trénovať a obmedzovať ten kočiar, inak to asi fakt nepôjde.
Nič iné, len skúšať
Chodit tam, kde nie je až také riziko, ono sa naučí postupne. Proste mu to "docvakne" do hlavy. Sú rôzne deti, niektoré sú proste poslusnejsie na 1 slovo a iné potrebujú aj 1000x zopakovať.
Syn napríklad nevedel ísť vedľa kočíka spočiatku. Tak sme boli len na dvore alebo na takej slepej ulici, tam chodil, motal sa. A postupne sme skúšali ísť aj ďalej. Niekedy to šlo lepšie, inokedy horšie. A jedného dňa som zistila, že normálne ide vedľa kočíka, nelieta, neodbieha. Proste "zmudrel" do toho veku
Moj detto, len po ceste, za ruku nepoznam. Ja s nim nechodim na prechadzky. Za mna vybavene. Nauci sa neskor. Casom. Vysvetlovat mu je zbytocne ked ma ani nevnima.
Su aj “voditka” pre deti. Niektori ludia sa pohorsuju, ale verim, ze niektorim detom to zachranilo zivoty a rodicom nervy. 🙂 Pouzivala som to pri jednom dietati, co som opatrovala. Zaviedli to rodicia. Maly zdrhal. Bolo tam aj dalsie male dieta, ktore clovek tiez nemohol len tak nechat. Pouzivali sme to kratko. Malemu to vadilo, ale pomohlo ho to naucit, ze sa neuteka. Potom bol vzdy rozhovor, ze raz zacne utekat, tak to bude mat znova na chrbte. Pochopil.
Ja teda nepoznám a ani si nepamätám, kedy som videla dieťa do 3 rokov chodiť pri rodičovi za ruku. Moc by si chcela 😄 Ale možno ťa ukľudní, že tiež mám aj 2 ročného a áno, cesta do obchodu je psycho a trvá okolo hodiny, inak sama som doma aj s nákupom za 15min. No mne malý nechce byť ani v káre, behá kade tade🤦
Ja mám toto isté, ale s dvojičkami, v kočíku vydržia sedkat a kukať, ale chcem ich pomaly učiť na pešo, ale oni sú ako šarkany, jeden doprava, druhý doľava.. tak používam popruhy.. okolo chrbatika a sebe okolo pása.. verím, že o rok budú chodiť popri mne v kľude 😊
@nikpa Vies co, ja praveze vela deti vidim ako chodia pokojne za ruku. Nechapem to.
Nenut chodit za ruku. Ved vonku je toho tolko vela co treba objavit.
U nas velmi dobre pomohlo dopredu vysvetlit kam potrebujem ist
A ked sme boli vonku urcila som mu pravidla kam moze a kam nie. Vysvetlila som ze ak pojde na cestu, alebo smerom k ceste, pojde sediet do kocika, lebo potrebujem aby bol v bezpeci. Vzdy ked sa vybral na cestu som ho bez hnevu posadila do kocika na par minut. Vyvadzal tam ako pavian ale to nevadi. Po case mi uz len stacilo povedat ze ak urobi este krok smerom k ceste, ide do kocika.
Tak isto prechod cez cestu, som trvala na tom ze mi da ruku. Tu nam najviac pomohla pochvala. Ked mi ruku dal, vychvalila som do nebies a potom mi uz sam nukal a doteraz ho pochvalim, alebo mu podakujem ze mi dal ruku.
Ak tomu tvojmu nevadi sediet v kociku, tak mu musis pohrozit ze ak pojde na cestu, idete domov lebo je to vonku pre neho prilis nebezpecne a potom dnu skutocne ist aj keby to znamenalo ze budete von len 5 minut.
Este mozes skusit mu dat nieco do ruky. Vozik, detsky kocik. To ho spomali.
no to máš super, že obsedí v kočíku, čo moja v kočiari absolútne. prakticky sme od roka kočík už ani nevyužívali, len na občasné uspávanie doma. mne sa vytrhávala tiež. kým to bolo mimo ciest, nevadí. akonáhle sme sa blížili k ceste alebo nebodaj cez ňu prechádzali, držala som ju pevne. trhala sa, vrešťala, ale jasne som povedala, že ideme pri ceste, idú autá a sú nebezpečné, môžu jej ublížiť. za pár týždňov si zvykla a už sa nešarpala. jednoducho chytiť a nepustiť. čo iné ti ostáva, necháš dieťa, aby vletelo pod auto?