Milé mamičky! Mám dvojročnú dcérku a 15-mesačného synčeka. Onedlho k nim pribudne i tretí drobček a ja si neviem predstaviť, ako ich budem ukladať k spánku. Syn si už našťastie trochu privykol, že ho pred spaním nachvíľu zoberiem na ruky, zaspievam, položím do postieľky a odídem. Pokiaľ nemá zlú náladu, zaspí i sám. Problém však mám s dcérkou. Odmalička bola na mne dosť pripútaná a odvtedy, ako sme pred rokom strávili 3 týždne v nemocnici sa odomňa večer a v noci nechce ani pohnúť. Cez deň jej ani moc nechýbam, no zaspať na obed, či večer musí jedine so mnou. Navyše si zvykla držať ma za ruku, takže ak ju nechcem mať v noci v posteli, musím k nej do postieľky načiahnuť ruku a čakať, kým opäť nezaspí. Ako to mám zvládnuť, keď sa narodí i to tretie? Ďalším problémom tiež je, ak ich musím dať oboch spať naraz. To mi neostáva iné, len syna uspať nadobro na rukách. Keby nás videl z positeľky, nezaspal by. Prosím, ktorá máte tiež takto detičky po sebe, poraďte mi, ako ste to zvládali. Budem vám veľmi vďačná.
Ja nemam problém ani tak so samotným uspávaním detí, pretože im pred spaním prečítam rozprávku, Barborka mi zaspí počas nej a Maťko zaspí aj sám ked dočítam rozprávku a odídem ale problém mám skôr s tým, že zatial spíme všetci v našej spálni, malá v postielke a Maťko tam má postel. Kedze k nám o pár mesiacov pribudne 3. bábo bude potrebovať postielku a dalšia sa do izby nezmestí. Deti majú svoju detskú izbu ale nechcú v nej spat ani za svet, len s nami v spálni. A keby sa mi aj podarilo uspat ich v izbičke nechcem si predstavit ten plac ked sa zobudia v noci a nikto tam nebude. Zatial to nechávam tak ale budem to musiet riešit. Nevie niekto poradit ako naučit deti spat vo svojej izbičke.
Ja si to tiež neviem predstaviť, ako budem musieť vysťahovať svoje dievčatá zo spálne. Ale ako ich poznám, dosť ich motivujú nové a pekné veci. Takže čo mňa napadlo, kúpiť im nejakú super posteľ, čo ja viem so šmýkalkou alebo také niečo...No a dvere otvorené alebo monitor na počúvanie, čo sa tam deje..Naša staršia spala pri nás a keď som čakala druhé, tak sme ju chceli naučiť na svoju posteľ. Ani za svet. Považovala to za krivdu, nechápala prečo musí byť v inej posteli. Až raz sme prestavali zariadenie v spálni. Dali sme jej tam posteľ veľkú 😎 a nad to baldachýn a na dlžku postele plyšáky. Prišli sme spolu domov (ona bola medzitým u babky) a spolu do spálne. A všetci, jeej máme novú izbu..Najprv sa jej to nepáčilo a stále sa pýtala, prečo a kto to urobil..Tak sme to zvalili na Mikuláša a že je už veľká. A tak si tam ľahla na skúšku, bolo vidieť že sa jej tam páči a už večer tam spala. Jasné, že ešte asi pol roka chodila v noci k nám ale keď zaspala, tak sme ju znova preniesli do jej postele. A ráno šťastná sa zobudila vo svojej posteli a každému sa chválila aká je už veľká, že sama spí.. 🙂
S nami dcerka spala od narozeni v posteli, kdyz jsem kojila, usnula vecer pri kojeni, od 15 mesicu uz nekojime, tak jsme se s manzelem v uspavani stridali. Ted cekame druhe, takze jsme si taky rekli, ze ji musime naucit usinat samotnou. Zacali jsme asi 4 tydny dozadu. Vykoupame ji, dostane kakao, a pak hned spat. Tatovi pusu, vypnout svetlo. Ulozim ju do postele, dam pusu, ma tam svoje oblibene plysaky, a reknu ji, ze prijdeme za ni pozdeji. A nekompromisne odejit do obyvaku. Prvni dva vecery teda trochu aj poplakala, ale jenom spis tak ze zkousela, co my na to, zadny velky krik. No a pak me jeste napadlo ji dat do pokoje male svetylko, tak to ma od toho tretiho dne a to velmi pomohlo. Uz neplakala a pekne usne sama. Kazdy vecer ten samy ritual - vykoupat, kakao, pusu tatovi, vypnout svetlo, ulozit, pusu mame a jdu pryc. Vcera treba zkousela na nas volat, ze mama hajat, tata hajat, ale maximalne tam jdu, jen ji pohladim, a v klidu ji reknu, ze my prijdeme pozdeji. U nas to takto funguje, nevim ci ti to pomuze, ono kazde dite je jine 🙂 Ale podle me je nejdulezitejsi ze jak se rozhodnes, tak to dodrzet a nenechat se zvyklat 🙂
A s tema novyma vecma je to pravda, staci aj nove povleceni, nebo kapsar na hracky, nebo neco co je zaujme 🙂
presne ako píše "tinki" - treba do toho jednoznačne zapojiť manžela, je najvyšší čas 🙂 . A skúsiť uspať obe deti naraz, aj keď to určite nie je jednoduché, ale podobne ako v škôlke, keď idú deti spať, robia všetci to isté. Možno by pomohlo robiť s nimi veci spoločne. večer ich okúpať, obliecť do pyžamka, aby videli, že majú rovnaký rituál.
Ja sama mám ten istý problém , ale veľký vekový rozdiel. to má staršia dcérka už 8 rokov. Lenže môj manžel je preč 3 týždne v mesiaci,takže som na to bola sama.no a jeho neprítomnosť si vynahradzujeme tak, že spíme od malička na manželskej posteli. Samozrejme, keď potom príde domov, tak je o neho "bitka" 🙂 a tým pádom zase spíme všetci spolu. Stále boli nejaké výhovorky, že nemôže spať sama. raz že je jej smutno, raz že až keď bude mať 5 rokov, raz keď bude mať svoju posteľ. Nič nepomohlo. Hoci zaspala na svojej posteli, v noci vždy pribehla. Pomohlo až to, že sa narodilo druhé bábo. Ale to bolo každým dňom len opakovanie, že musí spať sama, lebo bábätko ju bude v noci rušiť. a dnes? menšia pri zistení, že leží v postieľke spustila večernú áriu,takže spí na manželovej posteli, a staršia zdupkala na moju stranu 😀. zlyhali všetky pokusy, ale čo už, môžem si zato sama - ja som ich tak naučila, pretože som spokojnejšia, keď ich pri sebe cítim. A keď najbližšie príde tatko domov, asi budem v detskej spať ja 😀 .
Držím prsty, určite si nájdeš spôsob, ktorý ti bude vyhovovať.
fiha, 3 deti pod 3roky.. Ja mam dvojicky a tam nic ine neostavalo len ich ukladat spat naraz, ziadne drzanie na rukach, cicikanie, to sa s 2 naraz neda. Syn si oblubil deku ktoru drzi ked zaspava alebo vankus, dcera musi mat 2-3 cumiliky. Pustim im ticho hudbu a premietajuci kolotoc, svetielko co premieta na strop a idem prec. To im nacasujem na 15min. Spia v jednej izbe a tym padom mna moc nepotrebuju, pozraju jeden na druheho, pomaha aj ked su postielky vedla seba aby sa videli, niektore deti sa drzia aj za ruky.
@lucia375 to ich zacni ucit cim skor, lebo ked prde babo tak vsetci v jednej izbe nezvladnete, babo ich bude budit. Novy clen v rodine a ktomu aj ina izba na noc bude pre nich moc naraz.
skús dať na strop tie fosforujúce hviezdičky...aj my to práve zavádzame,a tiež ideme malému kúpiť novú postel,tak sa docela teší,tak hádam ani mi nebudeme mať problém,lebo by spal stále pri mne,ale už pár krát spal vo svojej posteli,ale velmi skoro sa ráno budí-akoby bola zakliata a pri mne spí aj o hodinu dlhšie 😀 no ktovie aké to bude,ked dokončíme spálňu a narodí sa mu braček,tak vela šťastia
@lucia375 ja takéto problémy nemám ale neskúšali ste sa tam cez den hrávať aby si deti zvykli? a nechávať ich tam spávať na denný spánok. možno kým príde tretie bábo (gratulujem🙂 ) tak si tam možno zvyknú. myslím si že treba aby tam čo najviac času trávili a najradšej bez rodičov aby si zvykli
inak aj my práve riešime uspávanie. malý doteraz len na rukách. a už je ho čo nosiť a ja už nevládzem. bolo už pár pokusov aj skôr ale potom išli zuby, alebo bol chorý alebo vždy sa našiel nejaký dôvod aby sa bral na ruky
ale teaz som povedala nie! hlavne mm lebo tan akonáhle malý mrnčí už aj na ruky. dávam malému do postielky 3 oblúbených plyšákov, dudel a vreckovku látkovú, chvílku sa hrá a potom začne plač, tak tam idem dám ho lhnúť a tu vreckovku mu dám do ručičky a on si nou behá po tvári. zaital ho ešte chodím kontrolovať lebo len pár dní takto zaspáva, ale dúfam že aj to časom zlepšíme
@tinki Manžel mi je v tomto veľmi nápomocný. V oboch predchádzajúcich tehotenstvách som mala nejaké problémy. V druhom som sa ani nemohla naplno venovať dcérke, pretože som musela odpočívať. Teraz syna uspáva vždy, keď je doma. Dcérka sa odomňa - čo sa spánku týka - ani nepohne. Problém je v tom, že pracuje od 5.00-15.00 a vtedy som na deti sama.
@jaduska Ja pevne dúfam, že sa do toho dostanem čím skôr. Už teraz mi dcérka robí problém, keď chcem malého uspať. Akoby mi robila napriek. Keď jej poviem, aby bola tichučko a čítala si knižku, začne "rapotať", vykrikovať a pod. A keď budú obaja šantiť, neviem ako sa bude najmenšiemu zaspávať ☹
@czechzuzanaba Obdivujem vašu pevnú vôľu. I ja som na to už mnohokrát myslela, no i keby som sa na to chcela dať, tak to nejde, pretože dcérka chodí spať neskôr ako syn. Takže by ho budila. Všetci totiž spíme v jednej spálni.
@zuzu219 No nemeli jsme to tak tezke, protoze opravdu neprotestovala a neplakala nejak moc, takze se to dalo vydrzet 🙂 Ale slysela jsem uz i takove, ze deti plakaly dlouho, a treba uz i cervenaly, tak to bych nenechala samozrejme. Spime taky v jedne mistnosti, a druhe babo nam pribude na konci roka(takze uz ctyri postele vedle sebe), tak potom teprv uvidim, jak to pujde se dvema🙂
A mimo temy - jak se vam podarilo mit dvojrocnou a 15ti mesicniho? 🙂 To je fakt maly rozdil, to musi byt velmi narocne. Drzim vam palce, ono clovek musi ve vypjatych chvilich nejvic myslet na to, ze toto obdobi prejde, a deti jednou vyrostou a pak se nam bude po tech vecerech styskat 😀
Dakujem za rady. 🙂
@czechzuzanaba To svetielko do izbičky je super nápad. 🙂
@nanulik Deti su cez den dost samostatne, starší syn je v skôlke, mladšia za zahrá v detskej izbe aj sama ale poobede uz nespava. A večer o spaní v izbičke ani počuť. 😝
ja sa priklanam k @czechzuzanaba, ritual je asi najdolezitejsi..deticky su rozne, niektore to vezmu lahsie, ine su tvrdohlavejsie a viac placu...ale skusat to s tym ritualom, svetielkom, hviezdickami, to su super napady..a poradila by som pri dalsom drobcekovi- zacat s ritualmi od zaciatku..a nebudes mat az taky problem neskor..teraz pri dvoch detoch ti uz pre tretie ale ako sama pises mozno az tolko casu neostane a tak by som ozaj poradila naucit ho spinkat same vo vlastnej postielke od zaciatku..len moj nazor..lebo u nas to tak slo..ritual sme mali od prveho dna co sme prisli z porodnice ( samozrejme asi do 3 mesiacov to bolo este obmedzene), ale ukladanie akoze na nocny spanok o rovnakom case, predtym kupanie, masirovanie, papanie...stale rovnako..a nas maly nemal tym padom vobec problem zaspavat sam..a doteraz nema...v 18 mesiacoch sme mu spravili izbicku a od prveho dna tam spinka sam a bez problemov...my tiez mame svetielko, otvorene dvere a dali sme mu do izby obrovsku tapetu so zvieratkami, na ktore ked sa zobudi pozera a rozprava si koho tam vidi a dava im mena..samozrejme zalezi na dietatku, nie kazde to musi rovnako prijat, ale on uz mozno ako 10-11 mesacny vzdy po kupani vedel ze ide mliecko a po mliecku uz kyval tatinkovi, ze haja haja...teraz sa tam pridruzilo este umyvanie zubkov, takze on vypije mliecko, povie, ze umyt zubky a potom pusu tatinkovi a uz kyve dobru noc...nezmeneny ritual kazdy den a kdekolvek ideme..nam toto maximalne pomohlo..tak drzim palce..nemate to lahke a mas moj velky obdiv!
@zuzu219 budem ti držať palce, mne sa to ešte nepodarilo - zaviesť u nás režim 🙂 My tiež spíme všetci spolu v jednej izbe, pri manželskej posteli máme poschodovú posteľ pre deti, najstaršia spí našťastie už hore (donedávna spala hore iba keď bola doma aj manžel), najmladšia zaspáva tak, že musí mať ruku strčenú pod mojou pazuchou a prostrednú buď držím za rúčku, alebo aspoň leží na mojich nohách.... 🙂
@m.i.r.i Už som o tých rituáloch čítala. Len to akosi neviem previesť do praxe. Najmä dcérka je taká, že musí byť teraz (dvoch rokoch) doobeda 5-6 hodín hore a poobede 6 hodín. Inak strávime aj vyše pol hodiny v postielke, kým zaspí. Aj keď bola malá - až do 6 mesiacov sa zobudila i večer o deviatej a nechcela už zaspať, takže som s ňou musela byť hore ešte ďalšie dve hodiny. Neviem si to teda predstaviť, ako to robíte - dávať deti spať vždy v ten istý čas. Čo keď sa zobudí neskôr či naopak skôr. Potom už má všetko posunuté a je problém ho dať ešte čulé spať v stanovený čas. Veď hlavne tieto maličké detičky majú s tým spánkom problémy.... Budem rada, ak mi na tieto otázky odpovieš. Už sa vzdávam nádeje, že s dcérkou niečo teraz vymyslím, pretože nezaberajú ani svetielka, ani bábiky v posteli, ani nová perinka. Len dúfam, že s tým tretím drobčekom sa naučíme zaspávať si sami a tí strarší sa tomu nejako postupne prispôsobia.
@zuzu219 tá najstaršia má 8,5 roka 🙂 Keď mala presne dva roky, tak sme jej tiež urobili samostatnú izbičku a pár týždňov tam aj spávala sama. Ale zaspávala tak, že som pri nej ležala. Potom som však urobila chybu, keď sme ostali samé doma, tak som ju nechala spať pri mne v manželskej posteli, a potom sa mi jej už nepodarilo vysvetliť, prečo by mala ísť späť do vlastnej izby 🙂
Myslím, že veľa rodičov práve v tých dvoch rokoch (niektorí aj skôr) presúva deti do vlastnej izbičky. Niektoré si zvyknú hneď (sú už predsa "veľkáči"), iným to trvá trochu dlhšie. Len keď sa rozhodnete pre samostatnú izbu, tak netreba poľaviť, aby ste nedopadli ako my 😀 😀 😀
ja som malej zariadila izbicku ked mala rok..🙂 tiez to bol pre nu spociatku sok.. lebo bola zvyknuta spinkat v spalni..🙂 najprv som si to lahko predstavovala ze ju tam ulozim a hotovo..) ale mala mi hned v prvu noc ukazala ze take jednoduche to nebude.. tak sme zacali az druhy den a to postupne.. najprv som sa s nou v izbicke hrala.. dali sme jej tam vsteky jej veci... potom som ju tam ukladala na poobednajsi spanok... a teraz ju tam ukladam aj na noc.. najprv som pri ukladani musela byt pri nej a drzat ju za ruku... teraz sme v stadiu ze staci ak som v izbicke... asi tyzden som jej tu ruku proste nedala ...bol velky plac.. ale podla mna deti len skusaju a terorizuju..🙂)) a duuufam. ze coskoro prejdeme do stadia..ze nebudem musiet byt ani v izbicke.🙂 ma rok a 4 mesice..🙂 a to este stale v noci 2 x pije mlieko.. ale nastastie len vypije a spinka.. to tam nemusim ani byt... a konecne mame s manzelom postel len pre seba..🙂 aj ked o pol siestej rano.. sa medzi nas vtlaci...🙂) ale to uz nam nevadi...🙂
Uspávať postupne od najmladšieho po najstaršie 🙂 Zo začiatku to bude možno ťažké, hlavne ak nechceš,aby deti spali s vami v posteli, ale postupne sa zladíte.