Ako naučiť 13 mesačné dieťa samé zaspávať?

@kate1616 mas dve moznosti - bud sa zmieris s tym, ze budes mat dieta v posteli - ocividne si potrebuje naplnit potrebu spolocneho spanku ... da sa vyriesit aj to, aby nespadla z postele ... alebo druha moznost - pojdes proti dietatu a v tej postielke ju naucis spavat nasilim - pomocou vyplakavania ... ina moznost neexistuje
netreba sa bat, v tvojej posteli naveky neostane 🙂
@zuzka0605 velmi kruty sposob ... ja teda nezavidim, ze si dosiahla samostatnost (je to ale samostatnost len na prvy pohlad) takymto sposobom - na ukor dietata

Tak ja sa tiež pridám k tejto diskusii, lebo ja mám zas opačný názor na túto problematiku ako maminky predomňou, takže zuzka0605, ja by som ti veru ako matka vôbec nezávidela že si takto naučila svoje dieťa spávať.. keď píšeš že ti veľa rodičov závidí, jednak preto lebo ja by som nemohla počúvať REV ako ty píšeš...ale nemohla by som počúvať plač môjho dieťaťa ktoré ma chce mať pri sebe, alebo svojho tatina, deti potrebujú cítiť maminu blízkosť, jej teplo, jej ruky... ja som zásadne proti tomu aby sa deti dali vyplakať vedľa do izby a od únavy z plaču potom zaspia a keď to trvá týždeň dva, tak si uvedomia, že aj tak k nim nikto nepríde lahnúť si a naozaj sa naučia zaspávať samé...ale asi aj smutné.Kate1616.. zarazila ma tvoja veta..PROSTE NECHCEM ABY BOLA V NASEJ POSTELI S NAMI.... a prečo nie?? lebo by spadla? veď ste tam obaja rodičia, dieťa je v strede..predpokladám, a keď je tam len s tebou tak sa vzdy nájde spôsob ako dieťa z postele nespadne.... ja viem že pre rodiča je pohodlnejšie ak dieťa spí samé v izbe, ale viem s určitosťou že pre dieťa to nieje vždy také jednoduché a príjemné. Ja mám dvoch synov.. 9rokov a 2 roky... a verte mi, nieje na tom svete NIČ krajšie ako keď Vás tie malé ručičky večer v posteli pohladkajú a dajú pusu, ako Vás v noci hladajú v posteli a keď Vás nájdu hneď spokojne zaspia, možno že ma mnohé odsúdite, ale pre mňa je spokojné bytie mojich detí prvoradejšie ako moje pohodlie, lebo NIČ netrvá večne a deti nám strašne rýchlo vyrastú a potom ich už na túlenie veru neprehovoríte

ja neviem, preco mas a aky mas problem, preboha ved ma len 13 m a je normalne ze chce ta citit a byt pri tebe....nenormalne by bol skor opak.

Prvy syn zaspaval sam od narodenia, nevyzadoval uspavanie..ci to bolo to ze bol 3 tyzdne v inkubatore a dalsie 3 tyzdne sme este boli v nemocnici a bol v postielke a mna pustali iba kazde 3 hodiny k nemu.. no nase druhe vyzaduje od mala uspavanie ruky, prsnik...na silvestra v 2,5 roku sme ju odstavili a nase uspavanie je aj 2 hodinove... striedame sa s muzom a zatial to ide.. v ziadnom pripade ju nenecham plakat ..to nie sposob.....dieta sa nevyplace jednoducho pride na to ze rodicia za nou nepridu a nema vyznam dalej plakat skor je to rezignacia dietata po case a to nechcem v ziadnom pripade... ... momentalne uz 10 dni spi v novom domceku vo svojej izbicke.. v noci sem tam place tak idem ku nej lahnem,zaspinka a idem naspat do postele..no uspavanie je stale to iste 1-2 hodiny... cez den ju davam spat vonku do kociara lebo od kedy nekojim ju neviem uspat...ale zato mojej mamci na obed zaspi do 10 minut..ako? nechapem..

...my sme deti dali do postielky,boli sme pri nich kým nezaspali a niekedy to trvalo hodnú chvíľu,vyhladkávali,aj si poplakali,ale nikdy sme ich nenechávali vyrevať,skôr sme ich učičíkali,ale nepopustili..teraz majú 6 a 7 rokov a veľa krát sme ešte pri nich,lebo potrebujú si ešte "pokecať",potrebujú cítiť svojich rodičov,ale keď treba zaspia už sami..ale nad ránom si ich nájdem u mňa v posteli doteraz.. 😀

tak nasa ma 2,5roka spi s nami...mava obdobie ked chce spavat sama, ale vadsinou je u nas a lubim to 🙂

Asi nebudes mat inu moznost ako nechat plakat..urobila si chybu zo zaciatku tak ako ja...ja som nastastie malu odnaucila..nechali sme ju plakat..boli smebk tomu nuteni pretoze ja som sa s jej spaknu takmer zblaznila nic som nemihla co mala stale len pri mne inak nepsala aj cely den. Zacali sme tym ze ja som odysla a manzel ju ulozil ( ja by som nemala to srdce ju nechat vrestat ale on hej) takto e to urobili dva dni ale ani moc praveze neplakala co som sa cudovala a na treti den uz zaspavala sama..a uz ju davam spat len samu. Nakrmim polozim do postielky a spi...niekedy cez den strajkuje tak je v kocari ale vacsinou nie🙂 Nemyslim tym teraz ze ju nechas vrestat o dusu..ale neskac hned ako zaplace..ja som moju vybrala z postielky az ked zacala plakat naozaj vela tak som ju pomojkala a dala naspat do postielky...a teraz naozaj bez problemu zaspava...

Myslim si, ze kazde dietatko je velmi individualne. A preto k nim treba i tak pristupovat. Starsie dieta zaspavalo do svojich 11 rokov v mojej pritomnosti, kedy sme sa rozpravali, smiali. Mladšia 18-mes.dcerka zaspavala od narodenia sama, neskor mala polrocne obdobie zaspavania na rukach a teraz opät spi sama. Prislo to uplne spontanne, sama citila, ze k tomu dozrela. V nasej pritomnosti sa iba zabavala, smiala a skakala, proste bola roztatarena a nechcela zaspat alebo zaspala po hodine takehoto "trapenia". Nakoniec sme jej povedali, ze nech skusit zaspinkat sama, dali jej pusinku, rozlucili sa s nou, ulozili do postielky, dali jej flasku s mlieckom a cuduj sa svete, do 5 minut spala. Prajem vela rodicovskej trpezlivosti 🙂

Kúp si knihu "Každé dieťa môže dobre spať". Tam je metóda "vyplakania" opísaná. Vôbec to nieje nejaké drastické. U nás to trvalo asi 3 dni a plakal max. 20 minút. Tiež si myslím, že všetci spolu sa v jednej posteli absolútne nevyspíme a dieťa nemá žadnu traumu z toho, že spí vo svojej postieľke.Príde mi prehnané spať s dieťaťom niekoľko rokov v jednej posteli.

@kate1616 myslím, že hladáš spôsob ako dcéru naučiť spávať a nie hodnotenia, či je krásne alebo nie je krásne že dieťatko spí s mamou v jednej posteli a či ho majú rodičia večer ukladať 2 hodiny a je to normálne. Mne pomohla kniha Každé dieťa sa vie naučiť spať (dá sa aj stiahnuť na nete, má to pár strán, dá sa to prečítať za večer či dva). Je tu vysvetlená metóda 3-5-7,ktorá spočíva v tom, že dieťa naozaj nenecháme vyplakať až do rezignácie a vôbec k nemu neprídeme. Veľmi mi vadilo to zdĺhavé ukladanie na spánok,kedy som myslela že už spí, tak som sa potichu vytratila zo spálne a následoval plač, preto sme si prešli týmto "tréningom" 2x, vždy to trvalo max 3 dni u nás a perfektne to zabralo. Ale tento tréning vyžaduje odhodlanie, deti naozaj strašne plačú, moja mama bola svedkom jedného takého večera a povedala, že ten rev mala v ušiach ešte do rána. Ale ak sa na to dáš, treba vydržať a nepovoliť, lebo ak na 2 či 3 deň povolíš, tak potom tie predchádzajúce večery si dieťa nechala zbytočne plakať, škoda každej slzy. Myslím, že toto by bola cesta pre vás ako to dokázať, ale bez sĺz to nepôjde. A pre tie,ktoré by to nikdy neurobili a aké je krásne spať spolu s dieťatkom - môžete byť kludné, v noci o 2 sa mi dcéra zobudí, šuchne sa ku mne do postele a spíme tak do rána. Naozaj nie je nič krajšie ako zobúdzať sa spolu s dieťatkom a túliť sa pod jedným paplónom.

Pri prelozeni place preto, lebo je to normalne. Ziadne mlada cicavca, ktore ma matku, nespi bez nej, prave naopak, potrebuje citit jej blizkost. A deti su v porovnani s inymi cicavcami ovela dlhsie bezbranne (nevedia chodit, same sa najest, atd).
Mame dve deti - syna (3 roky) a dceru (1rok a 4 mesiace). Manzel od synovho narodenia spi v inej izbe. Momentalne, ja spim s dcerou a manzel so synom. A je to fajn. Ziadne nosenie, ked je cas ist spat,kazdy ide do svojej izby, lahneme si k nim, ja kojim, manzel rozprava rozpravky a deti zaspia (a my s nimi, hehehe).
Syn nam dal teda zabrat. Uspavali sme ho v nosici a od 8 mesiacov sa budil v noci na kojenie aj kazdu hodinu.
Ked mal rok, otehotnela som a tak som ho ja uspavala uz len cez obed a vecet manzel, ale stale v nosici. Takto az do 7. mesiaca tehotenstva, kedy to uz fakt nebolo pohodlne. Metody zalozene na placi nam boli proti srsti a tak som zhanala po nete rozne rady a informacie az som sa dostala k menu Elizabeth Pantley, ktora napisala niekolko knih o 'uspavani bez placu'. Ani jedna z knih nie je dostupna v slovencine a da sa objednat zo zahranicia. Mne vsak stacilo to, co je na tejto stranke http://www.pantley.com/elizabeth/advice/0071381... a aj rozne rozhovory s nou, ktore su na nete. Odporucam.
Taktiez som chcela, aby syn spaval v postielke, ale cez den sa odmietal kojit a dohanal to v noci, takze bolo jednoduchsie mat ho pri sebe v posteli.
Ked mal jeden rok, presunula som ho k manzelovi, aby sme ho postupne odstavili od kojenia. Uspavali sme ho vsak stale v nosici. K zmene nam pomohla synova choroba (mal 1 rok 7 mesiacov) , ked bol z horucky natolko uvaneny a vycerpany, ze zaspal tak, ze som si k nemu lahla a hladkala ho, spievala mu. A v tom som pokracovala, aj ked vyzdravel. Vyzadovalo to vela trpezlivosti, vela krat z postele vstal a usiel, tak som ho tam vytrvalo vracala. Tiez pomohol cumlik, pretoze platilo, cumlik je len na spanie a ked chces behat, daj cumel. Nasimi ritualmi boli umytie zubkov, cumlik a oblubeny plysak. Najprv trvalo dlho, kym zaspal, ale po mesiaci do 10 - 20 minut spal. Takze denny spanok som vyriesila, lenze pre manzela bolo jednoduchsie nosenie v nosici a tak s tym pokracoval az do mojho porodu. A potom s tym zacal aj on (bez spievania 🙂) A asi az pol roka na to sme sa dockali, ze syn rychlo zaspal a prespal celu noc.
A teraz cez obed zaspava uplne sam, pretoze ja som pri dcere a kojim ju. Vie, ze sme o par metrov dalej.
Pri dcere som sa chcela vyhnut chybam, ktore sme urobili pri synovi, ale nemala som to srdce nechat ju zaspavat samu (hoci aj bez placu) a tak ju mam cca od troch mesiacov pri sebe v posteli. A je tam aj cez denny spanok, pretoze v postielke sa budila po pol hodine a v posteli spi ovela dlhsie. Boli sice aj nejake pady, no aby boli co najmakksie, okolo postele boli na zemi paplony, az kym nevedela sama zliezt (to mala 9 mesiacov).
Viem, ze v case, ked sme mali problemy so spanim, som bola zufala. No zle navyky sme u syna sposobili my, tak sme ich aj my museli odstranit a minimalizovat stres. A slo to aj bez placu. Teraz sa na to pozeram tak, ze som sa mala vykaslat na zufalstvo, pretoze cas rychlo bezi. Treba si vychutnat to, ze deti chcu s nami spat, pretoze zakratko nas od seba budu odhanat. Poznam rodiny, kde deti spia s rodicmi, pretoze niet miesta na dalsiu postel.

Mali sme rovnaký "problém", skúšala som rôzne metódy (asi týždeň) a nakoniec som sa rozhodla nechať si malého pri sebe v posteli - a neľutujem. Má vyše dvoch rokov a skrátka si to vyžaduje... nejde o žiadne rozmaznávanie, ako sa mnohí mylne domnievajú, dieťa skrátka potrebuje cítiť blízkosť a na to sme tu my - rodičia. Občas sa stane, že sa malý budí uprostred noci s plačom - zlý sen - stačí, keď mi nahmatá vlasy a hneď sa upokojí. Nebude to trvať večne, fakt to strašne rýchlo letí... príde čas, keď sa nám bude žiadať byť s deťmi, ale oni už chcieť nebudú... skús to brať takto 😉

aj môj malý spával ako ty popisuješ....ale som zásadne proti tomu aby sa uložil do postieľky a reval a reval ....išla som stým takto najskôr po napapaní som ho položila do postieľky jasné že plač zobrala a zasa som to skúsil keď zaspal pri mne no trvalo to dosť dlho kým si zvykol spať len v postieľke...a keď sa to naučil tak to bolo také že nakojila uložila do postieľky a chytila ho za ručičku...alebo som ho hladkala....to tiež trvalo dlho potom mu stačilo že ležím vedľa jeho postieľky ....a teraz má 19 mesiacov a spí sám v postieľke vo svojej detskej izbe...podľa mňa treba ísť na to postupne ....

Ahoj, ja som pochopila Tvoju otazku tak, ze vlastne dcerku nemas problem uspat - napriklad na prsniku, skor je problem s prelozenim do postielky. U nas to je tak, ze dcerka zaspi pri dojceni na velkej posteli a potom ju mozno prelozit do postielky. Davnejsie bola velmi citliva, teraz sa to podstatne zlepsilo a ked raz zaspi spi ako drevo a mozem ju prelozit. Takze mozno to potrebuje len cas.

Preto by som poprve prestala uspavat na rukach... skusila by som postupny prechod, bez pochodovania v izbe, na rukach v sede napriklad. Niekto doporucoval fitloptu, ci hojdacie kreslo, ale podla mna by stacilo proste objatie...a skusit vysvetlit aj ked nerozumie presne do slova, ale z Tvojho hlasu pochopi ze takto to teraz bude a ponukla by som alternativu zalozenu na Tvojej blizkosti. Zvykne si ked na to pojdete s citom. Alebo uspavaj vylucne na prsniku poleziacky.

Podla mojej skusenosti cim uvolnenejsia atmosfera pri zaspavani vladne, tym pokojnejsie dieta spi. Ja kym som s mojou malou bojovala a skusala riesit nieco tak som si vsimla, ze akoby striehla ci s nou hybem 🙂. Dalsia vec je, ze moja mala sa okolo toho 13 mesiaca presne naucila zliezat z postele. Takze napriklad pocas dna, ked ma lahky spanok ju ani neprekladam, necham ju spat na posteli... ak sa zacne preberat vacsinou si k nej lahnem a dojcenim uspim dalej. Spi mi takto niekedy aj tri hodiny. Nebolo by to riesenie aj pre vas? Alebo matrac na zemi nech nespadne? Alebo nejaka bariera, nech sa neskotula z postele. Zalezi i od dietatka - moja ked sa zobudi tak na mna vola a neskusa prvych zopar minut sama zliezt.

Verim tomu, ze kazde dieta je ine. A verim tomu, ze vacsinou je to samostatne zaspavanie zrkadlom toho, ze naviazanost na matku sa poskodila. Ano, je to prakticke ale pre deti nie prirodzene. Aspon nie pre kazde a tlacit ked na to ocividne nie je pripravene mi pride ako velka chyba. Oni nas potrebuju pri sebe, ale ked na ne tlacime tak sa prisposobia lebo nemaju na vyber. Rovnako ked su povedzme v inkubatore a podobne - nemaju inu moznost, musia sa naucit zaobist bez mamy. Sama vies, co je Ti blizke. Ja som vyplakanie skusila a nefungovalo lebo moja mala je silna povaha a nedala sa zlomit a dodnes lutujem, ze som sa nechala tak zmagorit recami a tom ako maju deti byt oducene od prsnika a samostatne a podobne. Citila som sa pod tlakom a pritom kopec veci sa casom krasne vyriesilo. Mna na tom odradzalo i to, ze to treba robit po kazdej chorobe, zubkoch, separacnej uzkosti atd zas a znova. Clovek tym znecitlivie, prestane vnimat plac ako komunikaciu a ma pocit, ze ho dieta skusa zmanipulovat. Pritom ono len ukazuje ze nas potrebuje. Kolko krat mi mala plakala a zrazu zacala kakat/grckat/zacala jej stupat teplota atd. Ked je zdrava a pokojna neplace.

Sama vidis, ze akonahle ju das k sebe je pokoj... Nedalo by sa pripojit postielku k vasej, bez bocnice? Vela mam to tak robi a tym odpada poprve problem s prekladanim, po druhe problem s tym, ze Ta v noci okopava a po tretie Ti nespadne z postele ked je z troch stran ohradka a z poslednej vasa velka postel a periny...

no mi sme mali tiez obdobie e nechcela zaspat sama a tak spinkala v kociku, uspala som ju v kociku, kde ze by som ju na rukach vlacila, ved to ani nieje pre dieta pohodlne....Niekedy som ju prelozila do postielky niekedy nie, hlavne ked boleli zubky. Ale takto naucit dieta nieje dobre. Nenechala som ju vyrevat neviem ako ale parkrat ano ked uz fakt nic nepomahalo. To je ako s urcovanim hranic vseobecne u dietata. jasne ze bude revat lebo vie ze dosiahne svoje. Prinajhorsom mozno by tiez pomohlo dat postielku hned k posteli k matke...kazdy ma na to iny nazor a ak autorka citi ze to takto nechce nech sa to snazi zmenit a komu to takto vyhovuje nech sa paci...

moje dieta zaspava bez problem same viac menej od narodenia...ano kazde dieta je ine, ale zalezi aj maminy ako si ich naucia, ked cely den babatka nespustia z narucia, tak je prirodzene, ze nezaspia same a budu to vyzadovat....a ako tu niekto napisal pri malych babatkach to nie je o nejakej vypocitavosti...ale aby uz 11 rocne dieta nezaspavalo same, tak tam asi je niekde chyba v programe;)

Moja mala ma dva roky v živote som neskúšala ju nechať vyplakať, myslím si že to je to najhoršie riešenie aké je aby si zvykalo na pocit že rodič chce mať od neho pokoj. Mala od malička spávala s nami ako babatinko som ju ani z rúk nechcela pustiť a potom už nechcela spať sama. Od kedy nastúpila do škôlky a kúpili sme jej obrázkovú posteľ sama sa tam hrnie... 🙂 a priznám sa koľko krát keď idem spať si ju prenesiem ku mne len tak lebo mi to chýba to krásne budenie a pusinky... 🙂

mám tri deti a každé od roka malo dolu jednu stranu postieľky a postieľka bola pripojená k manželskej postely,každý mal a má svoj priestor a naše zaspávanie bolo také,že po večernej toalete ,uloženie do postieľky,mliečko,duda a drobci zaspali a nikto sa nemusel prenášať

No ja som maleho hned od prichodu z porodnice davala do postielky. Ked plakal, hladkala som ho, tisko sa mu prihovarala "spinkaj, čšššš". Nikdy som ho nehojdala na rukach za ucelom uspania. Hojdanie na rukach bolo iba cez den, aj to nikdy nie na spanok. Tak sa naucil zaspavat v postielke sám a robi to tak doteraz. Nikdy nevymysla, proste vie, ze postel znamena spinkat. No mali sme vzdy rovnaky vecerny ritual, kt. nám pomáhal. S mensimi obmenami, dla veku (napr. teraz citame rozpravky) su nase vecerne procedury uz takmer 3 roky ako cez kopirak.

už som tu čítala jeden fotoblog, že mamina od malinka naučila malého zaspávať a teraz ju malý už nepotrebuje večer a jej je to hrozne ľúto, chýba jej mojkanie a pritúlenie.. malý si odvykol a ona je nešťastná .. je to na zváženie, môj má 3 roky, 20 kg, kus človeka v posteli ake pravidelne zaspáva so mnou, potom ho preložím do svojej a pol noci je naspäť.. a ja neprotestujem, pretože i je to ešte stále vzácne.. ja by som to nasilu neriešila, je ešte malá , potrebuje byť s mamou, nie sama.. nezahoď si tú šancu mojkania a túlenia, nie každé dieťa sa chce dať pomojkať a pritúliť..

Ja som pochopila, ze ked budem od mojho dietata chciet nieco nasilu, tak sa mi to vypomsti. Ovela viac sa mi osvedcilo vyjst jej potrebam v ustrety tak, aby bol aj vlk syty, aj koza cela...Z postielky sme odobrali prednu mrezu a prisunuli ju k nasej posteli. Takze mala spi vo svojej postielke a predsa s nami. V noci sa casto zobudi a krici na mna, alebo "mama, kde si", alebo si vypyta ruku, pohladkam ju, ona zisti, ze som tam a spi dalej. Takto sa konecne vyspime vsetci. Ked som ju este dojcila, casom si po nadojceni sama preliezla do svojej postielky, lebo zistila, ze tam ma viac miesta. Chce to len cas a trpezlivost.