Ako na strach z odlúčenia?
Ahoj baby,
pred mesiacom som musela ist na par dni do nemocnice, o malu sa medzitym postarali babky a manzel. Niekolko dni po mojom navrate sa mala zacala bat, ked som jej odisla z dohladu, podobne sa ako kliest drzi aj manzela, ale jeho nastastie menej. Dokonca mam pocit, ze sa boji aj zaspat, aby som neodisla (nezmizla), budi sa s placom a vola ma. Dnes poobede zaspavala skoro 2 hodinu, teraz vecer 1,5, ak bol s nou manzel, stale ma volala a plakala. Ake mate vy skusenosti, prejde to aj same?
prejde ale az ked mala bude mat opet 100percentnu istotu ze jej "opet" neodides ale kedy to pride to je velmi tazko povedat .... deti si casom zvyknu 🙂 aj ked je to dost tazke 🙂 pre obe strany.... my mame doma uz skusenost s 3mesacnym odlucenim ked maminka chodila domov iba v podstate na sobotu a v nedelu som uz cestovala prec .... prvy tyzden bol v pohode , druhy sme mali krizu ... ked som v ten vikend prisla domov maly sa odo mna ani nepohol, este aj na zachode sedel so mnou , ked som opet odchadzala bol u nas uz od rana strasny plac akoby vedel ze vecer uz maminka doma nebude :( ja sama som prave tento odchod dost tazko prezivala :( .,... podobne to mal aj manzel ked maleho niesol do jasli ... niezeby maly plakal ale nechcelo sa mu ist, veeeeelmi dlho sa vraj v satni lucil akoby sa chcel uistit ze sa ocko urcite vrati a ako manzel vravel ked pre neho prisiel bol tak nesmierne stastny ako este asi nikdy ked sme ho predtym alebo uz aj potom prisli vziat domov ....ale prisiel dalsi tyzden a zvykli sme si ... a takto presli 3 dlhe mesiace .... ku koncu uz akoby ani nevnimal ze nie som cele dni doma ... teraz nas opet caka 3 tyzdnove odlucenie tak som zvedava ako bude ..... ale deti su silne osobnosti aj ked niekedy sa to nezda ... ked je to "normalna" situacia ... nie rozvod alebo ine definitvne odlucenie rodicov .... treba im len dat silnu istotu ze aj ked jeden z rodicov mozno na chvilu niekam odide a nie je dlhsi cas doma opet sa vrati a opet bude s nim 😀 drzim palceky aby ste to zvladli ...
ja som mala podobny problém s 2 a pol ročnym, ked som musela ist do nemocnice, bola som v 25tt. odlučenie zvládol nastastie v pohode, ale horsie to bolo ked som sa vrátila. musela som opat zaspávat s ním, naspat pytal plienku- čo nemal asi rok, dudlik mal vtedy nonstop, a ked som chcela niekam ist - na záhradu, vysypat smeti, začal plakat. lebo si myslel ze idem preč. preslo to samé po pár tyždnoch, ale chcelo to venovat sa mu maximálne, všetok volny čas aby pochopil ze uz neodídem. drzím palce