Ako na malého nerváka?
Ahojte maminy, ako riešite svojo deti, keď chytajú nervy a bijú? Mám ročného syna, vychovávame ho s láskou, nikdy sme ho nebili ani nechceme tieto praktiky používať. Bol veľmi zlatý, aj keď mal svoje dni, ale teraz akonáhle nie je niečo po ňom, tak ma buchne po tvári, začne zúriť. Ja ho rázne napomeniem, chytím mu rúčku a vysvetlujem, že sa to nemá a pod. Niekedy som ho vyhrešila a odišla som z izby a nevšímala som si ho. Aj iným deťom to vonku robí, stále ho napomínam a mám pociť, že to nikam nevedie, zase to urobí. Keď chce niekam ísť, kde nemôže tak mu poviem, že tam nemôže ísť lebo....a on sa mi ide o zem hodiť a vrešti ako divý. Ja ho len odtiahnem a poviem mu že to je škaredé takto plakať a keď som doma ukážem mu zrkadlo, aké je to škaredé a snažím sa ho rozosmiať, ke´d sa mi to podarí, tak sa na tom zasmejeme a pochválim ho. Inak chválim ho, vždy ke´d je dobrý, aby nemal pocit, že má pozornosť len keď robí zle. Synovi sa venujem, je aj často v kolektíve medzi deťmi, len teraz je to ťažké lebo akonáhle príde dieťa kt. mu nie je po vôli, tak schytá. Môj partner si myslí, že sa s ním moc vybavujem a že je moja vina, že furt mrnčí.Ja si myslím, že robím dobre...no je veľmi zložité toto obdobie. Ak máte podobné skusenosti budem rada, keď napíšete ako ste takéto situácie riešili vy. ĎAKUJEM
@llia urcite nie je jednoduche zvladat tieto situacie. moj syn ma tiez niekedy udrie, a este so smiechom zacne hovorit au, boli. vie, ze nerobi dobre, ale v tej chvili na seba trebars upriamuje pozornost. z mojej skusenosti- odmietnutie dietata alebo ignoracia iba zvysuje ten nepokoj.Vzdy najlepsie reaguje prave vtedy, ked ho neodmietnem, neodstrcim, ale prave naopak tesne si ho privyniem, a hovorim mu ze to nebolo dobre, ze ma to boli.vtedy mi jednak venuje pozornost a jednak citi ze ho aj tak lubim a prijimam. v tych chvilkach, kedy maju niektori rodicia nervy a bezmocnost riesia vychovnou po plienke sa vzdy snazim reagovat opacne a dieta objat, pridrzat, vysvetlovat, mat ho blizko.
inspiraciu som si zobrala z Prekopovej pevneho objatia, aj ked jej teoriu neberiem uplne 😉
Ahoj, ja mám skúsenosť s podobným, ale to malá slečna má diagnost. hyperaktivitu, takže u nej ide o niečo iné. No v kolektíve sa jej mama snaží ju odtiahnúť bokom, dohovoriť jej a povedať, že je zlá, tak bude sedieť sama a bez hračiek. Niekedy zaberie, zdvihne sa a ide k deťom naspäť, kľudne sa hraje, inokedy nezaberie a vyvádza ešte viac, tak ju necháva doslova vyvrešťať hlasivky. Čiže tá situácia ešte trvá a ťažko povedať, čo to dá do budúcnosti. Aj som sa dočítala, že treba dieťa odtiahnúť ako som spomínala a ked bude kľudné, tak ho nechať aj pôjde samo ku deťom, alebo ho povzbudiť, že už môže. Ešte by som dala radu, že či tak reaguje na cudzie deti stále, alebo len ked sa majú hrať s jeho hračkami, kedže v tomto veku sa začína prejavovať majetníctvo a vlastníctvo detí, len ešte nerozlišujú, že cudzie, vtedy je všetko moje.
@llia ono to prejde uplne same... moj maly to robil okolo roku tiez a moc toho nepomahalo.... tiez ho nebijeme ale dodnes robi to, ze ak nieco nieje po jeho tak ma udrie-samozrejme nie po tvari ale po nohe, ruke... robi to jedine ked ma nervy na nas ze sme mu nevyhoveli... samozrejme, ze nezabera nic a to vysvetlujem zakazdym,- boli ma to, ja ta predsa nebijem atd... on si to uvedomuje ale proste tak prejavuje svoju nevolu... detickam to nerobi- tym vsetko pozicia.. no ked bol mensi mal obdobie asi mesiac to trvalo- ked mu niekto nieco zobral hned ho udrel, alebo ich udrel len tak... potom to same preslo...
aj mne muz vravi, ze som si ho ,,zle naucila,,no ja si to nemyslim...
tak ako mame nervy my maju ich aj nase deti.. uvidis zachvilu to prejde aj same. hlavne vysvetlovat a vysvetlovat aj ked tie deticky moc nechapu ,,ze nas to boli..,,...
@llia z vlastnej skusenosti ti môžem povedat že to chce len čas a čas a čas. Môjmu synovi to trvalo do 6 rokov, vystriedali sme tri škôlky. Ja som si musela dávat pozor ako ho chytám lebo v amoku hrýzol ako pes, ruky som mala samu chrastu , mamičky od nás bočili lebo trieskal ich deti hlava nehlava, nepomohlo nič ani dohováranie ani ukazovanie , takmer nespal.
V troch rokoch psycholog - výsledok vysoko nadpriemerný intelekt, v škôlke nerešpektoval učitelky robil si po svojom , nespal , na prechádzky nechcel chodit a za ruky sa držať. Ako som písala pre iných nevychovaný spratok, pre nás syn čo mal extrémne vývinové fázy.
Zlom nastal medzi 5 a 6 rokom , ked ho chytila do parády mladá učitelka v škôlke a stou sa frajeril 😀,tu ako tak rešpektoval.
Postupne to začalo upadat, ako problémy v škle boli ale je to také v norme.
myslím, že v tomto prípade univerzálna rada neexistuje tak ako neexistujú dve povahovo rovnaké detičky...s "nervačením" mám momentálne už druhú skúsenosť a je úplne iné ako prvá 😝 pri synovi stačilo jeho výbuchy zlosti chvílinku ignorovať a potom zaujať niečím iným...trvalo to len pár mesiacov a ako prišli, tak odišli... 🙂 dcérka je ale z iného súdka, 10000x nie pre ňu znamená, že to skúsi po 100001x ... teraz nám idú prvé stoličky a cítime to všetci 😀 od rána do večera, až na pár svetlých chvíľ tesne po najedení /ak vôbec niečo zje/ alebo tesne po prebudení, prežívame to isté...všetko je nenenene, všetko sa hádže na zem aj ona sama, ak jej niečo nedovolím...najradšej by sa nonstop nosila na rukách, čo pri jej váhe už nie je tak jednoduché 😅 ... svojmu bratovi berie všetko, čo si on vezme do rúk, je jedno, čo to je...medzi deťmi je to ale relatívne v pohode....no a v noci každú hodinku hore a keď sa rozhodne, tak sa preberie na 2-3hod a ja mám po spánku 😝 ignorácia absolútne nepomáha, skôr pritúlenie a mojkanie...tak len dúfam, že to prejde skôr ako zošediviem 😀 lebo je pravda, že občas mi už tečú nervy a mám chuť jej dať výchovnú...čo by samozrejme nemalo absolútne žiaden zmysel ... 😉
@lili_mia väčšinou tvedy bije keď mu niečo chcú vziať, alebo keď ich chce chytať a on má ešte také nekoordinované pohyby a skoro vždy zaškabne po tvári, tak mu dovolím len za ručičku. Vysvetlujem: nie dieťatko po tváričke lebo poškrábeš, a bude ho to bolieť,chyť tu za rúčku. A keď on chce chytať po tvári a ja zakazujem, tak sa ruzzúri a začne dieťa biť.
@yesno22 malému tiež idú zúbky, dokonca 3 naraz, ...že možno aj preto je taký, a v noci tiež sme hore na bolesť aj 3-4 krát, reve a reve. S partnerom spíme niekedy aj oddelene, aby sa aspom trochu vyspal do práce. Inak aj ja mu vysvetlujem, že ma to bolí a že mi urobil bibinku a že ani jeho nikto nebije, že nemôže...ale mám pocit, že mi nerozumie ešte.
@llia tak toto poznam 😀 moj syn bude mat 19 mesiacov a takyto je zhruba od roka ... nervaci, ked sa mu nieco nedovoli - vresti, ked ho vtedy vezmem na ruky, tak sa cely hadze, kope nohami, ohana sa rukami, prehyba sa ... ak ho necham na zemi, tak sa vzpeiara a lahne si na zem ... po nejakom case sa upokoji ... tiez sa stava, ze sa mu podari ma udriet alebo ma sklbe za vlasy ... opakujem mu, ze sa to nesmie, ale v tychto stavoch je to zbytocne ... treba z toho len vyrast ... keby bol aspon taky velkostou primerany na svoj vek, ale je dlhy ako spageta, tak mam problem ho obcas aj na rukach udrzat, ma velmi vela sily
Tak takéto problémy mam aj ja s trojročným synom keď ma buchne tak mu dám po ritke nie aby mal klobásky ale výchovnu po chvíľke príde spýta sa ci sa na neho hnevám keď mu poviem, že áno zosmutnie a povie mi ze aby som mu prepáčil a sľúbi mi ze to viac neurobí vysvetlím mu, že to nesmie ale na druhý deň to znova znova urobí.
my mame doma nieco take podobne, aj ked sa nebije, je aj vadsinou strasne zlata a priatelska, len ked nieje nieco podla nej chyti strasne nervy, ktore niekedy trvali aj pol hodinu...jedine co mojej pomaha, je co naskor odvratit pozornost....ked bola vonku a uz isla dostat ten svoj zachvat povedala som jej ,,jeeeej pozri hore vtacik" a podobne. podla mna robis ale vsetko dobre, netreba sa vzdavat 🙂
Ďakujem maminy za príspevky 🙂
nemáš doma môjho syna? ako na to? neviem :D stále čakám, že vyrastie :D
môj malý má 18 mesiacov a nervák neuveriteľný, som z toho na nervy, hodí sa o zem ,ale odísť nepomáha , dohováranie vytvorí další plač, ked odídem tak graduje plač, on je schopný revať aj 2 hodiny kým neprídem, nemám len jeho mám ešte dve deti, nemôžem 100% času venovať len jemu, jediný u koho mu je dobre je dedo, z toho je na mäkko. ani ku mne nechce ísť, ked je u deda. Naši sa mu už ani neprihovárajú , lebo jeho jediná reakcia jeotočiť hlavou na bok a urobiť mmmmmmm. Aj mňa udrie, ale nepomáha na neho nič milé slovo, zvýšený hlas, hanbím sa s ním niekam ísť, aj tento týždeň u lekárky sa trikrát hodil o zem, no čo si tie maminy môžu myslieť
@hajanka , aj my balamútime...najmenšia je strááášný nervák, ale zas nemôže byť po poštárovi, že?
@llia , veľa závisí od typu dieťaťa a jeho charakterových a povahových čŕt, inak reaguje cholerik, inak sangvinik...syn napríklad bol totálny kľuďas, prvé obdobie vzdoru mal ako päťročný, už sme sa báli, chlap s takou povahou v dnešnom svete 😒
...dcéra vzdorovala od roka a pol do piatich non stop...už som na to nereagovala...jedného dňa sa v zlosti tak ohádzala o koleso auta, že som si fakt myslela, že si vážne ublížila...potom vstala, oprášila sa a hodila sa mi okolo krku...odvtedy by sa len mojkala...doteraz... 😵
baby ahojte, aj ja mám doma teraz takého 16mesačného nerváka, všetkých bije od nervov, ak sa mu niečo zakáže, hlavičku si búcha o zem a o stenu aj 5x denne, ak ho pokarhám, plač a snaží sa mi streliť facku a podotýkam, ze toto začal robiť uz mesiac pred jedným rokom!!!! ak nie je po jeho, hádze veci po zemi, naschvál všetko rozhadzuje.. mam len otázku, ako dlho to trvalo u vás a ako sa to u vašich detičkách vyvinulo ďalej.
diky..🙂
Nasa tretia dcera robila sceny vzdy ked nebolo podla nej, vrieskala, kopala a metala sa.hocikde sa strelila o zem, najlepsie do blata, trhala si vlasy, ale nas nebila. Aspon daco. Trvalo to dva roky, teraz ma tri a je velmi mudre zlate dievcatko ale straaaaasne neposedne. Prajem vela trpezlivosti, nic ine nepomaha
@martinkkka22
@martinkkka22
Ahojky, mam doma to same, synovi je 21 mesicu, ale nervak od malicka, chodili jsme i na neurologii, no je v poradku, jen velmi zivy,ja myslim, ze tak jak to delas, je spravne. Pokud syn dostane zachvat, za neco, co zakazu, tak ho proste necham lezet na zemi a odejdu, nebo si ho jen nevsimam a pomaha to.V afektu se jeste snazi me bouchnout, takze vysvetluji, ze se maminka ani tatinek, ani deti, proste nikdo nebije. Pokud je to v kolektivu mezi detma, tak je dobre ho odtahnout stranou, rict mu, proc tomu tak neni a pockat, az ho to prejde, popr. odejit. Sama nekdy nevim a taky se ptam jinych maminek.Je to nekdy dost tezke, jeste vice mezi detma, ktere takove nejsou a jejich maminky to neznaji...drzim palce, at toto obdobi prezijete v pohode. pa m