Ako mám odpovedať dieťatku, keď vidí postihnuté dieťa?

@vasjar mne sa to este nestalo, ale keby ano, tak sa na to dieta usmejem a prihovorim sa mu alebo jeho maminke, nech to moje vidi, ze je to normalne dieta a nie mimozemstan. A mozeme sa o tom s nasimi detmi porozpravat v sukromi, ze su aj deti, ktore sa narodili s hendikepom a rovnako maju miesto pod slnkom, robia radost svojim rodicom a blizkym, priblizit nasim detom, co maju s nasimi detmi spolocne, nestavat bariery...

No, neviem či to tu napíšem správne, možno by so mnou nejaka psychologicka nesúhlasila, ale ja by som povedala ,, nič Zlatko, len dostal dar že svet vidí krajšími očami. Doma ti to vysvetlím "...
Je to diplomatická odpoveď, za ktorú sa maminka dieťaťa nebude cítiť nejako horšie a zároveň to postačí vášmu dieťatku, ako odpoveď..
Moja dcérka sa napríklad narodila ako nepocujuca a nosí procesori na uškach. Úprimne, neznášam keď niekto po nej zazera, ako keby bola mimozemšťan. Ale keď sa ma niekto opýta ( hlavne deti sú také bezprostredné 🤭😁), tak normálne poviem, že tak ako niekto nosí okuliare, lebo dobre nevidí, tak ona nosí prístroje, aby dobre pocula.
Preto by som sa neznazila obrátiť situáciu v štýle ,, nič mu není, to sa nepatrí pýtať sa" .. lebo to je podľa mna viac neslušné.
Rozdieli medzi nami tu sú, a aj vždy budú. Prave preto je každí z nás jedineční..

Normálne som dieťaťu vysvetlila že to druhe dieťa je choručké. Že ho napr neposlúchajú nožičky, alebo boli hlavička.
Netreba to nijak zložito vysvetľovať. Len uviesť že čo mu je.

Určite nezahriaknut dieťa, že nepozeraj sa tam, nič nehovor, ….

Preto mne sa veľmi páči, keď aj deti z rôznym zdravot. znevýhodnením chodia do normálnych škol či škôlok.

@vasjar ja tiež tak poviem, že niektoré detičky sa narodia choré a musia byť na vozíku, alebo nemôžu rozprávať, nepocuju atď
Ale netreba ich odstrkovat a ukazovať na ne prstom a podobne

Ja vysvetlujem veku prijatelne a pochopitelne. Bolia ho nozicky, nevladze chodit,..uz sme sa rozpravali, ze ludia su rozni, mozu bytaj chori a je to normalne. Niekro nemoze chodit, zle vidi, nepocuje, ... nezahriaknut, vysvetlit. Moja prva skuska bola, ked sa hral na ihrisku a malym romom. A pyra sa, ci je african...zvladla som to vysvetlit aj pred mamickou. Tak uz si trufam.

Tak treba povedat, ze nie je uplne zdrave, hotovo...tiez sme mali tuto diskusiu - dievcatko nemalo ruku... tak sa jej pytal, ci jej to bez ruky nevadi... syn je v tomto klasik... tak mu vravim, ze vidis, ona ma tu jednu ruku sikovnejsiu, ako ty s dvoma. Tak sa smial a bolo vybavene, hrali sa potom cely cas, chodila v skolke do vedlajsej triedy, neskor dostala protezu...

Malé deti to neriešia a veľkým sa to dá krásne vysvetliť. Pravdivo. Obaja starší vedia, že sú autisti, downíci, nepočujúci, adhd... nie vždy si pamätajú správny názov diagnózy, ale vedia, že je to tak, ľudia sú rôzni, zdraví, chorí, na niektorých to vidno, niekedy nie a že to nie je nič na upozorňovanie, ukazovanie...

Ja mam doma autistku a starsej dcerke som povedala, ze jej hlavicka rozmysla inac a ak vidi aj ine deti tak jej vysvetlim ze neposluchaju nozky, akebo ze je ako rianka sice nerozmysla ako my ale su uzasne ako nasa rianka rianka je autistka uplne neverbalna a starsia dcerka chodi ju obcas so mnou do dss kde je pocas dna a tam su aj telesne postihnute deti a oproti domu mam dss takze moje aj starsi synovia to beru normalne vidia ich denne a casto sa im prihovarame treba im to vysvetlit, ze su to rovnake deti ako oni same, len im nieco nefunguje tak ako ma su to uzasne deti tako ako vsetky deti bez ohladu ci su rychle, pomale sikovnejsie alebo len s usmevom na tvari, ten vedia dat vsetky a nas to tesi tak ako moja to vie dat

@ivca88 "vidí svet krajšími očami" - napríklad ja by som toto nepovedala, pre mňa sú to také nič nehovoriace slová, nie v zlom. Len aj na tomto vidno, že každý by sa zachoval ináč.

Za mna top otazka vnucika dedkovi. Pozrel na nasho synceka a spytal sa "dedko, ten chlapcek zomrel?" a chudak dedko zahambeny a cerveny tahal vnucika daleko od nas 🤣. Samozrejme su situacie ktore nam ako rodicom nie su tak k smiechu. Ak sa dieta pri nas zastavi, povieme, ze syncekovi nefunguju nozky. Tak ma takyto krasny vozicek. Potom standartne deti ukazu na tracheostomiu ( umelu trubicku v krku) s otazkou ci ho to boli. Nie. Neboli. To mu tam dal ujo doktor aby sa mu lahsie dychalo. Standartne to staci 😊. Ak rodic nevie ako reagovat, je mile ak pridu pozdravit synceka a opytaju sa. Isto lepsie ako somrajuc tahat dieta prec pripadne s podotknutim nepozeraj na toho choreho chlapca 🙈 nas syncek je mentalne zdravy aj ked sa nedokaze hybat a taketo krute oddtahovanie deti si odplace. Ma 5 rokov a sam nerozumie preco mama zakazala tomu dietatu prist k nemu. Takze niekedy je lepsie nechat sa dieťa pýtať a som si istá, že rodičia hendicapovaných deti ich otázky dokážu uspokojiť najlepšie a bez traumy na oboch stranach.

@paris1110 ten chlapček zomrel - to ma naozaj rozosmialo (určite nepríjemná situácia, nechápte ma zle, len je zaujímavé, čo sa v tých detských hlavách zrodí). Želám všetko dobré vám aj synovi!

Mna ako matke hendikepovanej dcerky vobec nevadi ked sa deti pytaju,je to uprimne a rada odpoviem.Viem,ze mamicky v tej situacii nevedia co by bolo spravne ,ake slova povedať,aby sa nedotkli nespravnymi slovami,ale naozaj toto mamičkam inak obdarenych deti nevadi.Vadi nam ked je niekto zakerny,vyjadruje sa onasich deťoch,ze patria do ustavu,ci nemaju co robiť v autobuse ci v obchode.Toto nas boli a ideme s nimi do spolocnosti stym,ze stale sa niekto taky najde.Sme z toho vo velkom strese.Moja dcerka zle chodi koli obrne a vydava rozne zvuky, lebo nerozprava teraz ju mam azda drzat doma?Veď aj ona chce žiť a vidiet nove veci.

Ja väčšinou reagujem štýlom - poďme sa spolu opýtať 😉 nemám s tým vôbec problém ja ani dieťa.

@janapeterjana toto bola jedna z tych veselsich situacii pre nas. Mame zmysel pre humor a prave viac nam bolo luto toho dedka chudaka ale nestihli sme uz povedat nic tak rychlo zmizli 🤣

@janapeterjana tá metafora, že vidí svet krajšmi očami som myslela špeciálne na detičky s downovým syndrómom ( keďže o tom písala autorka). Tieto detičky sa väčšinou smejú, usmievajú ( aspoň tých, čo som stretla) ☺️
Prídu mi , že sú vo vnútri často krát pozitívnejší, než my dospelí..

Ja by som povedala,ze je chore a hotovo. :DDD

Mám 11-ročného syna na vozíku, rozpráva nezrozumiteľne, tečú mu sliny.je jasné, že sa deti vyzvedaju, čo mu je a bolí ma, keď rodič namiesto odpovede zahriakne dieťa alebo sa tvári, že nepočuje.nastasie väčšina rodičov povie buď že je chlapček chorý, prípadne že má choré nožičky

@trojnasobnamama stale sa niekto taky najde? to nemyslis vazne... to fakt zazivas kazdy den? normalne mi je z toho do placu

@lenka2710 uply súhlas mame to rovnako nastavene dcéra 7r berie handikepovanych ľudí ako úplne normálne bytosti ani sa nad tým nepozastavi už sa stalo ze naponenula niekoho iného na plné ústa že ten človek predsa za to nemôže a nie je vôbec pekne sa mu posmievat... Vtedy som bola na ňu ozaj nesmierne hrdá 💞💞💞💞

@vasjar ja osobne to vysvetlím tak,že každý sme iný, ja mám kučeravé vlasy, tak som sa narodila, niekto sa narodí tak,že nevidí alebo nepočuje...na otázku prečo? Odpoviem len, že by bol svet nudný keby sme boli všetci rovnakí a mali všetci len blond vlasy. Nedávno sme spolu pozerali paralympiadu, deťom sa to veľmi páčilo, videli,že aj keď sú ľudia rôzni, veľa toho dokážu.

@kiwi3 nezazivam to kazdy den,raz za cas ale taky clivek otvory usta a aj zname co poznam stym maju skusenosť.Clovek by povedal,ze je to uz davno zanami take zmyslanie,no komunizmus zanechal nasledky v podobe takych nazorov.

A aky je problen s tym, vysvetlit dietatu NORMALNE co tomu druhemu je? To treba kraviny vynyslat?

Jednoducho treba povedať ze nie všetci vyzeráme rovnako s že sú deti a nielen tie kt sú choré alebo niektorí sa narodia... Netreba hľadať neviem aké slová a vymýšľať rozprávky.... Mame v rodine autistu, tak áno dcéra ho berie tak ze je chorý a je trosku iný. Takisto kamarátmi otec ma výrazne jednu nohu kratšiu nosí aj protézu, a ma len tri prsty na ruky tak sa tak narodil. Keď mala 3-4roky sa na to spýtala, teraz ma 8rokov à nijako sa nad tym nepozastavuje, neoobkukuje. S deťmi sa treba baviť úprimne a otvorene primerane ich veku, nerobiť z toho vedu a vymýšľať si

Ja malemu hovorim ze kazdy sme ini. Niekto vysoky ini nizky, niekto ma dlhe vlasy niekto kratke a niekto ziadne, niekto je chudy niekto tlstejsi ale ze to je normalne. Ludia nie su rovanaki. A ked vidime postihnutych tak len poviem ze je chory ten clovek. Na voziku je lebo nemoze chodit ma chore nohy.

Normalne, tak sa narodilo a uz len opisat konkretnu diagnozu. To ze clovek nevie ako zareagovat, lebo nevie ci to ne/bude tomu rodicovi neprijemne. Ja detom odpovedam ze ma choru hlavicku preto nevie rozpravat. A kedze je dcera bezprostredna-pozdraví sa aj cudzim ludom, objima tetu postarku atd. Sa len ospravedlnim a ideme dalej. Nie kazdemu je to prijemne ale niekto aj prekvapi a berie to s usmevom. Dcera chodi do specialnej skoly ale aj tak sa opyta ked vidi vozickara, tak vysvetlim ze je chory preto potrebuje vozik. Za 9 rokov sa nam stalo len 2x ze by ju odohnali s tym ze je debilka. A na divne pohlady som si uz tiez zvykla. Ked rodic neuci dieta odmalička ze su aj hendikepovane deti tak potom reaguje po svojom podla povahy.

A čo. V tom prípade keď vaše dieťa iba na to druhe zazera? A nevie od neho odtrhnúť oci

@vasjar ja by som to nechala v tu chvílu tak, ved nebude na neho zazerat večne a potom by som sa spýtala, čo ho ja tom dieťati tak zaujalo a podla toho mu dala odpoveď

@vasjar tak stalo sa (vek 3-4 roky) a normalne som povedala, ze ma Downov syndróm, že sa tak už narodila. V druhom prípade, že je zdravotne postihnutý, tam bolo tiež zrejmé, že to má od narodenia a musela som vysvetliť aj to, že sa jej nevysmieva, že neovláda ako sa tvári, pretože otázka bola "mami, prečo sa na mňa ten chlapec škerí?" V oboch prípadoch sa rodičia usmiali, tak verím, že to vzali v pohode, ale je pravda, že naše dieťa je našťastie empatické a citlivejšie otázky si nechala na neskôr, mohlo to byť aj ošemetnejšie.