Ako docieliť aby dcérka (3) nebola taká zamamičkovaná?

Ahoj libela,
podla mna je normalne ako sa sprava dcerka. Predpokladam, ze si bola s nou doma od narodenia a tak ty si pre nu stred vesmiru. Ty si ta osoba, s ktorou sa chce pritulit, ktorej chce povedat, ze ju nieco trapi, ktorej sa chce pochvalit alebo sa len pomojkat, s ktorou sa chce potesit a pod... S babkou vydrzi v pohode, lebo je s nou rada, ale to s tym nic nema, lebo akonahle si doma ty, tak moze riesit tie svoje dolezite veci.
Pre mna je takou osobou teraz manzel, ale uz som dospela, tak mam viac empatie a skusenosti ako dieta, tak aj moje spravanie tomu zodpoveda. Mam napr. depku, cely den sa v pohode hram s detmi, pokecam s kamoskami, ale s tym najvacsim trapenim si pockam az ked pride manzel. On ma predsa vypocuje, pozna ma, pomojka... a pre mna je to to, co viem, ze mi najviac pomoze, takze ak sa da, tak si pockam na neho. A moze ist v tomto smere aj o uplne pozitivne zalezitosti, nielen o depku. Skratka manzel je pre mna v tomto naj🙂
Ja ked som zistila, ze preco sa deti takto spravaju, tak ono je to pozitivne zistenie, len bohuzial niekedy clovek nevladze. Neboj, je to v pohode. Ma iba tri roky a to kedy sa odputa a osamostatni viac zavisi od nej, to je individualne. Od teba potrebuje len istotu, ale ten krok k odmamickovaniu musi urobit sama a najlepsie vtedy, ked sa na to bude ona citit.
Natty, co sa tyka odchadzania, tak to moze mat vela dovodov preco je dcerke do placu - boji sa, ze sa nevratis, nechce byt s babkou,boji sa, ze ides k lekarke (nerada tam chodi, tak len to slovo je pre nu hrozba), povedala si jej nieco v zmysle, ze od nej odides aj ked to bolo v hneve....Tak v tomto si myslim, ze treba skusit najst tu pricinu, co asi nevies alebo dieta nevie povedat a ked neviem, tak vysvetlovat a vysvetlovat (preco ides k lekarke, co ti bude robit, ze to je v poriadku, ze ti lekar pomoze, ze tam budes iba rano a obedovat budete spolu, ze babka sa uz velmi tesi, ze pojdete na ihrisko, pripomenut, ze nedavno si bola tam a tam bez dcerky a ze si sa vratila, ze ci si na to spomina, ze keby sa dalo, tak ju vezmes so sebou, ale deti tam nemozu ist, ze by sa tam nudila, lebo budes cakat dlho v rade a ze si to viac uzije s babkou na ihrisku a uz je vacsia, tak sa pri nejakych situacich spytat, ze musis ist tam a tam, deti tam nemozu ist a ze musi s niekym byt, tak ze s kym by chcela byt....pripadne, jej navrhni, ze si myslela, ze by mohli byt s babkou a nieco pozitivne povedat na babinu a spytat sa, ze co si o tom mysli -t.j. zapojis ju do rozhodovania, tak je to lahsie stravitelne a mozno navrhne nieco sama, co sa da pouzit alebo sa len dozvies, ze dobre, ze ona bude v pohode s babkou, ale ze nechce ist s nou na ihrosko ale ze ta budu cakat doma...problem moze byt obcas nieco, co nas ani nenapadne kym sa nespytame🙂)
Tak jednoduche lucenia a slnecne dni s detmi
E.

dcerka bola presne tento typ, aj vonku ked sme boli na ihrisku, musela ma stale drzat za ruku, ak ma nedrzala, v jednom kuse sa obzerala, ci som hned za nou, aj na zachod sla so mnou. Trvalo to cca do casu, kym a narodil syn. Vtedy sa to zlomilo, bola ovela samostatnejsia a nebojacnejsia. Teraz je to uz uplne v poriadku. Ked obcas citila uzkost pomohlo,ked som ju ubezbpecila, ze sa nikam nechystam a ze kedykolvek na mna zavola, tak pridem. Postupne to opadlo a prichodom syna to zmizlo uplne.