Aké boli vaše začiatky s novorodencom?
caute.ake boli vase prve zaciatky z malinkym?tazke ci lahke.mali ste obavi?ci budete vsetko vediet,krmit,prebalit,utisit ked bude plakat,poznat kedy sa pocuralo,bolo hladne
@lenicka280 no ja som tiez mala obavy, ako sa budem starat, atd...ale vsetky pominuli, ked som mala malu prvykrat na rukach 🙂
@lenicka280 takze odpovedam na otazky 😀
zaciatky boli,resp.este stale plati,ze je to niekedy tazke,lebo je to moje prve babo a sme na vsetko s manzelom sami...
nevedela som kojit,prebalovat,bolo to prve babo,co som kedy drzala v rukach,ucila som sa,kedy asi co chce...a stale sa ucim vela veci a to uz ma 2,5roka.....preplakala som nejednu noc,lebo som sa bala ci robim vsetko dobre......ale da sa to zvladnut,neboj.....a ty to urcite zvladnes,nic ine si nepripustaj....jednoducho,tym,ze budes chciet,vsetko sa naucis a casom ziskas po kazdom prebalovani,papani,vysokej teplote,atd skusenosti a ziskas aj sebaistotu 😉
@lenicka280 Neboj sa bude to OK. Hlava a telo prepnu do rezimu mama automaticky a intuitivne zvladnes kopu veci sama. Spytas sa mamy, kamosiek, na MK ked si s niecim nebudes vediet rady.
Ahoj, nemusis mat strach. Vsetko co bude treba vediet sa za par minut naucis 🙂 Vyslovene par minut,lebo budes vediet,ze nikto iny to za Teba neurobi. Bude to Tvoj poklad a budes sa on starat najlepsie ako budes vediet. Ja som bola sama v soku,ako mi vsetko islo od ruky,ked sa mi drobec narodil. Ked som nieco nevedela,spytala som sa. Ale zvacsa na to aj tak prides sama. Hlavne sa neboj a tes sa 🙂
@lenicka280 - ahoj, ja som to mala opacne ako baby pri prvorodenej dcerke. Tie prve dni a tyzdne sa mi zdali uzasne jednoduche - malinka velmi vela spinkala, medzitym sa dojcila a obcas ju bolo treba prebalit. Rada sa nosila na rukach, ked bdela, ale bola velmi pokojne a spokojne babatko. Nasi nam stale vraveli, ze ani nevieme, ze ju mame 🙂 Ani neviem, ci vobec nejak plakavala, vlastne skoro vobec. Bolo leto, krasne pocasie, boli sme skoro stale vonku. Ked uz bola vacsia a zacala viac bdiet, vtedy to zacalo byt "narocnejsie" v zmysle, ze menej spala, bolo ju treba viac zabavat, bola velmi spolocenska, vyzadovala si spolocnost, ziadne lezanie a hranie sa s hrackou zavesenou na hrazdicke ci vo vibracnom lehatku dlhsie ako 3 minuty doslova... Ale na druhej strane zase som uz mala "grify", vedeli sme, ako na nu, aky - taky rezim a system a velke plus bolo leto a krasna jesen - vela casu vonku... Neboj sa, zvladnes to a po par dnoch az tyzdnoch sa tie najzakladnejsie veci - preco kedy place a kedy dat papat a prebalit - naucis. Ostatok budes riesit za pochodu, ked sa budes s babatkom zoznamovat. Jedina moja rada pre Teba je - doslova si uzivaj kazdu jednu minutu, lebo Ti babatko vyrastie, ani sa nenazdas! Keby som vedela, ze to naozaj bude super expresne rychlo, tak si to uzivam este viac 😉 Teraz mam 3-mesacneho synceka a snazim sa uzit si to viac, uz neberiem tak tragicky kazdy plac, sopliky a pod., lebo viem, ze su to vsetko veci pominutelne, ze vsetko je len docasu. Dnes je tak, zajtra bude inak 🙂
aj vam pomohli sestricky v nemocnici?lebo vsetko sa podstatne zacina v nemocnici nie?ci boli ste v poradni co a ako?ja som pocula ze to sa z poradne neda naucit lebo babo a babika je to je nieco ine.aj ste mali ten monitor dychu?my ho chceme tiez kupit,ale este neviem ktory je lebsi aj vecicky a tak kukam na strankach na internete
Urcite nie take ako v knizke. Vobec sa neprisaval - 3,5 tyzdna som ho krmila iba tak, ze som si kazdu 1,5 hodinu odsavala mlieko a davala mu cievkou, najprv za asistencie laktacnej, potom sama, bolave prsia, ked ma 2 tyzdne, hospitalizovali nas so zapalom jeho oblicky na 2 tyzdne, potom ked sme sa vratili, tak nie plakal, ale vrieskal 2 tyzdne v kuse, vobec nespal podla kniziek, ale 4x denne po pol hodine.
Potom sme dostali obaja plesen, on v pusinke, ja do prs, a takto sme bojovali 3 mesiace, kym som sa to naucila akceptovat a zit s tym, ze proste s malym dietatom to nie je take ako to rozprava 80% kamosiek a 90% knih. Potom sa zlepsilo kojenie, maly bol zdravy, plesne sme konecne doliecili a to mi velmi pomohlo a zacali sme konecne nejako normalne fungovat.
Prebalovanie, kupanie obliekanie - to slo nejako automaticky
@lenicka280 jasne,ze som mala obavy,ale nejak to slo,ked som bola hodena do vody,plavala som. A v poho a pacilo sa mi to,zvladli sme to. 🙂
a zvladla som i dve deticky s dvojrocnym,rozdielom,kolikovu malu a prirodzene naroky maleho na moju pozornost.
je pravda,ze pri druhom babu uz bola moja mama na dochodku,tak mi zo zaciatku dost pomahala,kedze som bola,po cisarskom. Ale chodil aj moj otec,vzal maleho von,svokra zas cez vikend navarila.po case sme to zvladali aj sami,hoci obcas svokra posle obed alebo nas pozve a nasi cez tyzden chodia kuknut vnucata,vezmu ich von,co mi pomaha.
pri malom,to este nebolo,mama mohla az po praci na daku hodku-dve dobehnut,to sme vsak boli zvacsa vonku.
ono ked sa otom vyprava,alebo sa to vidi na videach,je to jednoduche,ale v skutocnosti je to ine,aj ste volali doktorke ked daco?alebo ste si vedeli rady?
bolo to velmi tazke..Vratili sme sa domov, ja po cisarskom este bolesti, jazva sa mi zapalila a malej zacali koliky. Prve tyzdne som spavala max. 3 hodiny denne! Malicka mi preplakala niekedy celu noc! Ked chvilku spala, bola som rada ze mozem spat s nou (a nie kontrolovat ci dycha, ako som si myslela ked som bola tehotna, ze sa budem bat a stale ju kontrolovat). Noo ked sa tak spätne na to pozeram, niekedy som ju az nenavidela za to ako place a place a place..este ze som mala doma mamku ktora mi pomohla a ked som uz o 5tej rano nevladala ju natriasat (ci moj muz), zobrala ju ona a my sme si mohli aspon na hodinku zdriemnut!
Nehovoriac o tom ze ked si nevyspata tak reagujes podrazdene na hocico , takze aj ten vztah s muzom nebol bohvieco, aj napriek tomu ze mi velmi pomahal a pomaha.. v noci prebaluje, kupe, kocikuje, pomaha v domacnosti upratovanim, varenim a pod.. no tie prve tyzdne sme obaja boli velmi nerovzni co bol v podstate len dosledok nedostatku spanku.
Co sa jedla tyka, mala sa od zaciatku prisavala tak, ze som myslela ze sa od bolesti zblaznim! Bradavky ma hrozne boleli este asi mesiac po porode. Az potom sa zacalo bezbolestne kojenie, kym sa zahojili vsetky ranky zo zleho prisatia a presla mykoza.
K tomu sa pridruzili este hemeroidy a poporodna depresia, kedy ma rozplakal pomaly aj pohlad na vianocne cukrove! 😀
Noo ale teda teraz je to uz super. Malicku zboznujem, krasne mi prespinka na jedno nocne kojenie, ale teda tie prve tyzdne to bol fakt horor! Takze drzim palce a mysli na to ze kazdym dnom bude lepsie.. 😉
@lenicka280 mne nemuseli extra pomahat,len s kupanim. Ale to k nam pri malom dosla este zdravotna sestra,ta kupanie predviedla,ale priznam sa,maleho kuoal muz.to bolo jedine,coho som sa bala. A este dat ho do tej uplne zvislej polohy na odgrgnutie. Ale zvladli sme.
pri malej uz bolo vsetko automaticky,zvladla som i kupanie i zvislu polohu hned. 🙂
monitor sme mali,pouzivali pri oboch do roka. Pipal sice zbytocne,ale radsej som,doletela zistiac,ze babo spokojne odfukuje,ako mat strach,ci je vsetko ok.
a naozaj nemaj obavy,zvladnes to.
je sice pravda,ze ja som sa starala pol roka o babo,ale to uz malo 11-17 m,ked som tam pracovala a raz ci dvakrat som strazila 2m mimco,no to som len,prebalila,dala mu flasu,dala odgrgnut a do postielky.
uplne ine je mat vlastne a od narodenia.
@lenicka280 ak som mala akekolvek otazky suvisiace s babatkom,nevahala som volat doktorku.
Nebolo to jednoduche, take male babo som nedrzala v rukach veeeeelmi dlho, rozmyslala som, ci mu nevyklbim rucku ked ho budem obliekat atd. Ja som s malym ostala dva tydne po porode sama (priatel robi v zahranici a chodi domov kazde 3tyz) aj som si poplakala ,maly vela grckal, stale prezliekat, kojit, prebalovat, bola som unavena. Vzdy ked zaspal tak som dufala, ze bude dlho spinkat, lebo ked sa zobudi, co s nim budem robit atd...a slo nejak samo, teraz uz ma skoro 19mes. je to vesely ukecany chlapec a ja som velmi hrda na to, ze som vacsinu zvladla sama...
a ked ste prebalovali tak vzdy ako je treba?alebo ste sa pozreli do plienky,ked je male hladne,tak place ci aj ked ma spinavu plienku
to je super ako ste to vsetko zvladli
Tiez som mala obavy,ale slo to same ;) zajednala som si maminu,ze prvy tyzden bude chodit kazdy den k nam a pomahat,ale vobec nebolo treba,v podstate sme si iba posedeli,kavickovali a oddychovali spolocne ;) vsetko bolo super,len neskutocne ten cas leti,teraz ma dcerka 8 mes a zacala som na polovicny pracovat, a s dobrou naladou a odhodlanostou zatial vsetko ide ;) a k monitoru,bola to prva vec,ktoru som kupila,mame angel care a spokojnost ;) hlavne si to vychutnavaj,naozaj to neuveritelne ryyyychlo letiiiii ;)
@lenicka280 ked som si nevedela rady a nemala tu kamaratky tak som surfovala na koniku, alebo telefonovala skusenejsej kamoske. zaciatky neboli lahke, clovek si tym ale musi prejst len. pri druhom si vravim, ze uz to tak tragicky brat nebudem🙂 ale maly mal koliky tyzden po prepusteni z nemocky, odkial som odchadzala s teplotou ktora sa vysplhala na 40. zapal prsnika. doma manzel masiroval, stlacal, odsavali sme co maly nezjedol a bolo lepsie. pri kolikach som ja bola stratena, plakala som s nim, presla som vsetky web stranky o spani a chodila som so synom zabalenym v perinke ulozenym v satke len tak visel v nej polozeny nie uviazany na pevno aby som nemusela tu vahu tak citit, sumel nam biely sum na cely byt a ja sluchadla v usiach pocuvala radio aby som sa nezblaznila. po 3 mesiacoch to preslo. znie to hrozne ale tvoje dietatko taketo nemusi byt. a ked bude treba mu len lasku a starostlivost., prezijete to, pominie to a bude dobre. toho sa treba vtedy drzat,.problem som mala len s osetrenim pupceka. odlepit mu naplast. kupanie mi pekne raz v nemocnici ukazali ako ho drzat a strihat nechtiky tak som nemala problem a hlavne som si vravela ze som tu na to aby som sa postarala o neho, ze musim byt silna. place som nejako nerozoznavala na zaciatku to je jasne, on straasne plakal, ale uz ma skoro 2 roky neuveritelne to zbehlo a vratil vsetko niekolkonasobne. pomoc som hladala aj na koniku, vela mi pomohli baby, ich rady, zavolat kamaratke ak mas, budes sa ucit za pochodu a ak budes svoje dieta lubit vychas ho dobre tak ako aj dalsie miliardy zien na zemi tak sa nebat. ano su aj horsie dni ale aj vela kraasnych. na nemocku sa nespoliehat zavisi od sestriciek, ale vela ti nepomozu. mat laktacnu v telefone pomoze.
@lenicka280 rozpacite 🙂 asi tyzden som ho mala takmer v kuse na rukach, mala som pocit, ze to dieta vobec nespi... spal len na prsniku....nikto poriadne nevedel co s nim mame robit....o nejakom rezime sa nam ani nesnivalo....ani nocnu koselu som so nestihala prezliect...no nastastie uz mame 5 mesiacikov a zijeme v zdravi a mame aky taky rezim🙂
@lenicka280 JA som sa napriklad strasne bala ostat s malym prvykrat doma sama. A ked to prislo (uz na druhy den po prichode z porodnice), tak mi to neprislo vobec strasne.
Ja som mojej Dr. volala vzdy ked som si neebola ista (samozrejme len v ordinacnych hodinach). Vzdy bud ona alebo sestricky ochotne pradili a vzdy ked som si nebola celkom ista kazali prist.
@livocka21 Jooj pozeram ze Simonik je este drobatko. A ten moj bol este zlaty, budil sa iba 1 x za noc a od 6 tyzdnov spal celu noc. Aj tak mi to vtedy pripadalo strasne tazke ked bol maly, a to nebol ani uplakany, ani kolikovy. Len som sa furt bala o neho, ale o svoje deti sa uz budeme bat asi do konca zivota... Ked je uz vacsi, tak aj povie ci naznaci co mu je. Mna trosku musela dat Dr. do laty, nech sa spamatam, lebo som ho az prehnane pozorovala. Ale na druhej strane treba davat pozor na to, ze zdravotny stav maleho dietata sa rychlo meni, netreba podcenovat, radsej aj 2 x zbytocne prist. Najvacsie bobky som aj tak mavala z ockovania.
@zara0201 tak ty si to mala celkom fajn 🙂 Simonik sa budi kazde tri hodinky... ale uz som si zvykla...do 3 mesiacov sa budil kazde dve...my sme okrem poradne a beznych tych prvych vysetreni u lekara este neboli ...musim poklopat 🙂 a prve ockovanie sma si odplakali len v ambulancii...inak bez problemov 🙂
aka dobra tema 🙂.... ja som asi dva tyzdne mala po porode baby blues - davaj na to pozor.... stale som len plakala a plakala... potom to zrazu preslo.. bola som velmi citliva na maleho... netusila som kedy preco place, tak som ho furt kojila, prebalovala, masirovala brusko, kupala - vtedy bol klud 🙂, nosenie nepomahalo, velmi casto plakal... skakali sme na fitlopte, manzel velmi pomahal, aj moja mami..bola u nas asi 3x laktacna poradkyna ktora mi velmi pomohla... cele dni sme travili len v posteli, kojili sa, prebalovali, spali.... prve dva mesiace boli zbijak ale boli nadherne lebo ten maly uzlik ppotreboval len mna, nikoho ineho... som sa rozcitila 🙂, potom to bolo lepsie a lepsie, zacal sa obzerat okolo, hracky ho bavili , ja som sa ukludnia a on prestal plakavat...
mas z toho obavu?
Lenicka, ahoj. Nuž, nie je to vždy tak, že automaticky mama všetkému rozumie... takisto môžu prísť nečakané rébusy. V pôrodnici sa zmysluplných rád mamička dočká málokedy... Ale bezradnosti a problémom môžeš určite predísť tak, že sa zúčastníš predpôrodného kurzu. Nakukni sem: www.cakamebabo.sk a prečítaj si aj referencie. Srdečne ťa pozdravujem, Alena K. laktačná poradkyňa a poradkyňa pre život s bábätkom 🙂
máme veľkú rodinu a mnoho detí, takže moja nebola prvá čo som mala na rukách, ale aj tak to bolo inéé, bolo to moje dieťa také krehké, drobné. kým bola v zavinovačke bolo super ale prvé kúpanie božinku tak som sa triasla čo som sa bála že mi vypadne :D ale našťastie som mala okolo seba rodinu ktorá mi pomohla a poradila čo a ako 🙂 teraz má rok a pol a ja sa už neviem dočkať druhého bába ale zas sa vo mne vrta červík ako to bude s tým maličkým bábom 🙂 takže asi každá si tým prejdeme 🙂
ajoj ja som bola vcera na ultrazvuku a ked som vydela to majinke bolo mi doplacu 🙂 .ako doktor vypraval kde ma co ked bylo srdecko,ked sa zacal mrvit ze to vidi tak ze to bude chlapecek tak mali Misko 🙂 bolo to kjasne ma 18cm,papka a rastie.mozno preto mam take obavy ze nechcem aby sa mu nieco stalo,lebo zo zaciatku sme mali aj problemi som malem potratila,zatial nekope aspon necitim
Ja som sa všetko učila za pochodu.. Moja malá bolo prvé bábo čo som držala v rukách.. bolo to ťažké ale časom som sa všetko naučila 😀 Dosť mi pomohol manžel ktorý bol so mnou doma 😎