Ahojte.
Mam dve deti, syna 4r a dceru 2r. Dcerka bola do 1,5 roka uplne ukazkove bezproblemove dieta. K bratovi aj inym detom na ihrisku vzdy mila, bez problemov sa podelila o hracky. No poslesnych par mesiacov sa jej spravanie totalne otocilo. Jasne beriem, prichadza vzdor. Ale z jej spravania na ihrisku som velmi nestastna. Ona uplne bezdovodne utoci na ine deti. Pride a soti alebo hodi piesok. Pritom tie deti si ju vobec nevsimaju ani nic neberu. Napriklad dnes mala v ruke bratov bager a hrala sa v piesku. Asi meter od nej bol kamoskin syn a ona ho uplne bezdovodne tym bagrom buchla po hlave 😯 jasne ze do nemoty vysvetlujem a upozornujem. Ale teda neviem, ako este reagovat a hlavne ako docielit aby to nerobila. Som z toho naozaj velmi smutna, kazdy den po prichode z ihriska som uplne KO. Stale jej musim byt v patach, starsi syn casto krat ani neviem kde je 🙁 mali ste aj vy taketo problemy? Co zabralo? Este podotykam, ze bit ju nechcem, prijala by som ine rady ako dat jednu vychovnu na zadok. Dakujem
Maly bol tiez v tom veku taky. Dokonca rovnako stare dievčatko od susedov sa utekalo skryt k mame a pytalo sa domov, lebo sme prišli na ihrisko mi. Nas to pochytil raz na navšteve v tom veku. Moj syn bol dovtedy flegmoš, ale kym sme boli na tej navšteve " pan domaci" mu bral všetko z ruky. Zobral a hodil cez celu izbu, len aby videl ako syn beha hore dolu pre hračky a plače. Nakoniec od nervov chlapca udrel, ten zostal v šoku a moj zistil, ze to zabralo. ( zacal praktikovat dalej) teraz o cca pol roka neskor su s tym dievcatkom kamoši. Normalne komunikuju: mozem si požičať, ďakujem atď. Vidno tam veľký posun a divim sa, že sa doslova vyhľadávajú. Čiže u nas to prešlo, hoci pozorujem, ze ak sa stretne s tym konkretnym chlapcom stači na pol hodiny , chyta všetky zle navyky. Naposledy začal vrážať do detí odrážadlom. Po pár dňoch ho to zasa prejde a vysvetlovanie už celkom funguje, má teraz cez 3 roky.
Vieš čo, ja som mala len prvé dieťa, 2ročne, a na piesok na ihrisko som išla so žalúdočnou nervozitou, čo tam ona stvarala. Brala všetky hračky, iné deti úplne hejtovala. Keď sme tam išli, hovorila "dúfam, že tam nebudú deti". Prišli tretie narodeniny. Deti na ihrisku hladká, prihovára sa im, chce sa s nimi hrať, sama od seba im nosí hračky. Je to FÁZA. a tým, že je druhorodená, ma pocit, že musí o tie veci bojovať. Ďalšia vec. Ona nemá tú empatiu. Nevie, že to dieťa to boli. Vybija si frustráciu alebo sa snaží, aby si ju tie deti všimli. Riešenie: asi vydržať, počkať, vyhýbať sa ihriskam, keď je tam veľa deti... áno, do 1.5 roka bola ok, lebo vtedy deti ešte nemajú vytvorenú vlastnú vôľu.
@basska_b problem je, ze teroristu jeho mama nesocializuje. Čo mi je osobne jedno, akurat, ze sme kamošky a ona ma pocit, ze aj chlapci su "kamoši". Ona to proste nevidi a ked jej poviem, ze by sa neaky cas nemali stretavat ( ja dostanem mojho zatial do kludu.) Tak povie, ze sa hrali "pekne." Proti nej nič nemam ale maly je fakt neriadena strela. Stači ze sa stretnu a som zasa naspat. Moj napriklad vie, ze pred prechodom ma zastat, ze ma chodit po chodniku, ked ho volam menom ma spomalit, otocit sa. Ked su spolu ten maly chodi vsade, nezastivi a moj za nim, lebo on moze, aj on isiel atd...
Nič iné Ti neostáva, len dcérku striehnuť. Držím palce, aby toto obdobie čím skôr prešlo. ♥️
Za kazdym ked urobi co nema a prekroci hranice ,jej to daj patricne najavo. Skusa predsa kde su hranice. Vysvetlovat mozes do aleluja, pokym jej nedas jasne najavo, respektive po zadku alebo nieco podobne tak len tazko docielis slovami aby nerobila inym detom zle.
Ano viem ze jej musim dat najavo, ze to nieje dobre spravanie. Zatial to riesim len dohovorom a fakt jej stojim doslova za ritou a striehnem. Nechcem ju bit. Bojim sa, ze by sa to len zhorsilo, bitku riesit bitim... Starsi syn takyto nikdy nebol, on bol skor ten typ, ktoremu druhe deti brali hracky a on sa nevedel branit. Zacal chodit do skolky, tam sa trochu otukal, mozno aj odtial vietor fuka. Ale teda mna na nej strasi najma to, ze ona utoci fakt uplne bezdovodne. Ide oproti ine dieta a ona ho len tak soti. Najlepsie riesenie by bolo nechodit isty cas na ihrisko, pripadne po upozorneni ze nema robit zle ju zobrat chces-nechces domov. Len to mi je zas luto syna, ze stale musi na to doplacat.
Tak toto by som ja v žiadnom prípade netolerovala a vysvetľovanie zrejme nestačí. Čo tie chudata čo soti na zem? Alebo na nich hodí piesok? Hneď by som ju vzala a išla by domov. Tam môžeš donemoty vysvetľovať prečo nemohla ostať na ihrisku. Synovi to primerane veku vysvetliť,prečo ste išli domov a neskôr mu to vynahradiť. Nech dcéru niekto postráži a s malým choďte sami
Urcite odtiahnut ak to urobi este raz vezmem ju prec a pokial sa nezlepsi budem sa vyhybat ihriskam casom to mozno prejde ale moze sa to zhorsovat a potom sa to uz nebude dat zvladnut ja mam dceru autistku je to urcite nieco ine ako tvoja, ale moja statsia dcerka si zvykla ze koli mladsej sme museli detske ihriska vynechavat pochopila to rychlo
Bohuzial toto je este vek "male blbe", kedy moc nevysvetlis, ale vies zastavit v momente, ked dieta nieco chce zle spravit, takze bohuzial - bud teraz par tyzdnov nechodit medzi ine deti, kym sa spravanie zlepsi - alebo byt dietatu tak za zadkom, ze si o meter od neho a ked sa tym bagrom zazenie, tak chytis ruku skor, ako buchne... Nema to nic zo zlou povahou alebo s tym, ake bude dieta v buducnosti...je to len faza a skusanie ineho typu spravania, buchne - a je tam okamzita reakcia, zaujimava reakcia - mama riesi, dieta reve, kazdopadne zaujimave to je... mne dcerka vo veku 2-3 rokov hryzla pri konfliktoch ine deti, museli sme si dat pauzu od niektorych aktivit, po dvoch mesiacoch sme zacali zase a uz to nespravila nikdy, proste ako prislo tak odislo, dodnes neviem, co to bolo za fazu...