9 mesačné dieťa sa na nás neteší
Ahojte, mozno to niekomu pride divne ze nieco take vobec riesim, no moja 9 mesacna dcera sa takmer vobec netesi muzovi, svojmu ockovi, ked pride z prace, naopak, za starymi rodicmi sa ide potrhat. Muza to dost trapi, byvame so svokrovcami (riesime uz vlastne byvanie ale este to nejaky cas potrva), takze nie je to tym ze by ich dcera dlho nevidela. Myslite ze je to ok, alebo ako to zmenit? Preco sa rodicom dieta netesi ked ho nevidi cely den ale starym rodicom ano? A to iste aj ja, ak ma nevidi napriklad pol dna a pridem domov, tak skoro ziadna emocia, ak po pol dni pride babka, tak sa dobre nezbesnie. Hravame sa s nou aj my, nie ze by sme sa jej nevenovali, smeje sa pri nas, salime sa s nou, tak cim to je? Vdaka za normalne odpovede 🙂
📌Pripnem sa, u nás to isté, aj situácia so svokrovcami.. Teraz už začína trosku plakať keď nás nevidí.. Ale to už musí byť
Jednoducho sa teší viac, keď vidí starých rodičov, nič viac, nič menej, má takéto obdobie.
Môj syn má rok a pol a nechce ani za svet ísť k mužovej babke, jediná žijuca prababka, chudinka sa na neho stále teší, a on je schopný pustiť hystericky plač, keď ju uvidí. Nie je mu proste sympatická. Ne vojde ani do izby, kde ona práve sedí. Teraz nehovorím, že nie ste sympatickí vlastnému dieťaťu, len som dala príklad, že deti sú také.
Sú to tiež ľudia, a niekedy ich viac poteší prítomnosť starých rodičov a aj to dajú najavo, len sú ešte maličké, tak to nevedia robiť diplomaticky 😁 Môj syn keď uvidí moju mamu, tak mne len povie pááá a už mi kašle na hlavu, akoby som tam ani nebola. Predtým boli s mojim otcom varení pečení, v kuse chcel byť len a len s nim, teraz som tu u našich s malým celý mesiac, a môjho otca ignoruje.. Az na 2 dni, kedy som ho zase nevedela od neho odtrhnúť, otec ho musel uložiť spat ináč vreskot. A teraz už zase 2 týždne ho viac menej ignoruje, chce byť s babkou. Môj muž nám vola každý deň cez messenger, usmeje sa na neho, povie pá a ide sa hrat s autickami, pritom svojho otca nevidel už týždeň. Nemá čas na neho, lebo tam sú autíčka a teraz on musí riešit autíčka 😀
Neboj sa, príde obdobie, kedy dieťa ani nezoskrabes zo seba a budes variť tak, že sa bude držať celý čas tvojich nôh a a bude ta tahať za ruku 😁
Nema vytvorenu vztah s otcom? Ja ani nvm kedy..ale asi az okolo roka bol otec viac a viac vo vztahu s detmi... a tesia sa z neho viac ako zo mna,kedze som stale doma s nimi. :D A starki...to je ine..to je ina radost. 🙂 Ti nevychovavaju,nehovoria tolko nie..
no ja neviem, ale tak malé dieťa by malo mať absolútne silnú väzbu na mamu, ja keď som 10mesačného nechala na 1,5hodiny babke, taký záchvat plaču chytil po hodine, od únavy zaspal a vzlykal zo spánku kým som došla...to kde chodíš na pol dňa od neho preč? dieťa do minimálne roka (aj viac) má vytvorenú väzbu na 1 primárnu osobu, ak sa napr. viac stará babka, tak sa prehodí na ňu...neviem či je to váš prípad, otca by som tak neriešila, to je v norme
Ahoj ja si všímam malé bábätka rodičov a starých rodičov .. vždy to babo ide k starkej teší sa že vidí starku do konca aj keď babo je chorá napr. (Horúčka) a starká si ho pritúli je take kľudne ..
No ja to tak väčšinou vnímam u inej rodinný to nemusí byt tak nemusíš sa báť toho babo vás určite veľmi lubi no starý rodičia su starý rodičia mne keď žili starý rodičia vždy som sa veľmi na nich tešila celé leto som u nich bola ❤️
@mabenn nemyslim to tak ze chodim kazdy den prec, ale par krat sa stane, ze idem rano k lekarovi a dojdem az cca na obed a vtedy ziadna emocia netesi sa proste tak na mna ako ked vidi babku dedka... A muz detto, pride z prace a nic, pride dedo z prace a ide sa za nim potrhat, trapi ma to, lebo vidim ze aj muza to trapi... A strame sa samozrejme my s muzom, ked vacsinou mu davam jest ja, obcas muz, ukladanie na spanok to iste, atd, takze neverim ze je fixovany viac na niekoho ineho ako na mna...
@viestta stry rodicia nie su zazitok mimo beznej rutiny, byvame s nimi, takze ich vidi dennodenne odkedy rano vstane, kym nejde spat... Takze neviem no 🤷
A dalsia vec, pride babka, vidi ju, ide prec, place za nou... Ked to spravime my s muzom, ze nas vidi a ideme prec, ani nemukne... Je to take zvlastne no, pre nas, akoby sme pre neho boli menej ako stary rodicia, aj ked viem ze to tak nie je ale ten pocit no, neviem si pomoct
Zdravím, ako to dopadlo po roku? Náš malý má 9 mesiacov a trošku sa trápim tiež týmto.
Iba prežíva tú radosť iným spôsobom...
A je podľa mňa dobré, že vlastných rodičov považuje za "samozrejmosť" vo svojom živote a nemá pochybnosti o tom, že ste súčasťou jej života. Je to základ stabilného vyváženého vzťahu.
Ak všetko dobre pôjde, tak zažiješ neskôr aj plač, lebo nebude chcieť ísť zo škôlky. To je tiež silný moment, ale znamená, že si vybrala dobrú škôlku, v ktorej sa dobre cíti. Nie je to žiadne negatívum voči tebe.