9 mesačná dcérka nechce spávať

iwanka2461
4. nov 2012

ahojte maminky, poteší ma každá vaša rada, skúsenost, ... Máme 9 mesačnú dcérku, ktorá bola do 6 mesiacov ukážkové dieta, spinkávala pravidelne 3 krát do dna a celé noci už od narodenia. A po 6 mesiaci sa všetko zmenilo, odmieta nám spat cez den, vidím na nej, že je strašne unavená, očká ma zatvorené ale len plače, jeduje sa, doslova zúri. Vždy nám zaspávala do tej 20hodiny, no teraz sme radi ak zaspí okolo 22. A často sa budí, začne strašne plakat a to len preto, že jej vypadne cumlík. Očká ma zatvorené. Je úplne zdravučká, nevieme či je to len obdobie...
Ani cez den to nieje bohvie čo, nič ju nezaujíma, z ničím sa nechce hrat, chce byt len na rukách, ..ani kočík nepomáma ☹

Neviem čím ju zaujat, ako ju uspávat...

danadany
4. nov 2012

u nás boli také dni keď mu išli zuby ale to mal 4 mesiace a my našťastie cumel vôbec nemáme

iwanka2461
autor
4. nov 2012

..my už máme 6 zúbkov a tie vyšli ani neviem ako 🙂

rrrr
4. nov 2012

@iwanka2461 Ahoj, aj my sa trápime so spánkom nášho synčeka už od narodenia. Mal práve 9 mesiacov a nevieme, čo je to nočný spánok. ☹ To, že Ti malá plače a nič ju nebaví, je tým, že málo spinká. Ak náš drobec spí cez deň málo, v noci vôbec nespí. Ak spí aspoň 2 hodiny cez deň, tak sa mi nebudí 30 krát, ale iba 10-15 krát. Zúbkami to tiež nie je, pretože náš malý tiež nemal žiadne problémy pri prerezavaní. 😖 Skúšali sme už úpravu denného režimu, posúvať mu denný spánok, večer mu variť husté kaše, nechať ho vyplakať, brať ho k sebe do postele, presúvali sme postielku, držali ho celú noc za ruky, dávali sme mu homeopatiká, boli sme u neurológa, ale k ničomu sme nedospeli. Som už unavená, neviem ako ho naučiť spinkať. Aj náš malý chce byť iba na rukách, nechce sa s ničím hrať, pretože je veľmi unavený. A čím viac sa táto únava prehlbuje, tým je to horšie.

velvet26
4. nov 2012

baby treba len vydrzat, je to obdobie ktore sa vola uzkost 8 mesacnych, nasa mala ho mala cca. od 7 mesiaca, budila sa s revom v noci pomalych kazdych 40 minut, nosila som ju na rukach ja aj manzel v noci, nie a nie zaspat, dudel nikdy nemala cez den nemala problemy, to zaspavala v pohode...trvalo to nejaky cas...ale uz je to v pohode, stale ju kojim ma uz 17 mesiacov a koji sa tak raz v noci a potom az rano, pohodicka, takze len vydrzat.. 😉

krisstinaa
4. nov 2012

ahojte dievcata. my sme mali s malym od narodenia problem. bolievalo ho brusko a nevedel zaspat inak ako v na rukach. a niekedy to trvalo dlho predlho. cim bol starsi, tym bol pochopitelne aj tazsi. a ja som nevladala. jedneho dna som si povedala DOST a zacala googlit co s tym. a nasla som diskusie kde spominali knihu KAZDE DIETA SA VIE NAUCIT SPAT. neverila som ze nieco pomoze. ja som sa uz videla ako budem 20 rocneho syna natriasat na rukach aby zaspal. ale nie. kniha pomohla!!!! prvy den to bol sice masaker. pre neho sok ze ma zaspat sam. pre mna tiez. lebo vydrzal plakat dost dlho. ale nevzdala som to.a dobre som spravila. teraz po mesiaci zaspava sam. poplace si 10 minut a spinka. odporucam 🙂

iwanka2461
autor
5. nov 2012

dakujem :( ..už viem, že niesom sama, musíme vydržat 🙂

boka79
5. nov 2012

Ahoj, detickam sa vacsinou kolo siesteho mesiaca pokazi spanok, je to uplne normalne, obe moje deti to potvrdili, aj tie deti , co spali ukazkovo, nespia. Je to viacej pricin, jednak su na ceste zubky, jednak sa diete enormne vyvyja a najvacsi vyvoj nerv. sustavy je prave v tom povrchnom spanku, v tom povrchhnom spanku dieta spracovava dojmy z dna, to co sa naucilo, je to caste kolo í. teho mesiaca, deti sa ucia lozit, maju separacnu uzkost. Je to naozaj uplne normalne, precitaj si tento clanok a pochopis...

A knizka Kazde dieta sa vie naucit spat detickam vobec nepomoze, len ich utrapi a donuti rezignovat, dokonca sam autor sa od svojich slov oddistancoval,

Nočný spánok bábätiek
(Preklad článku profesorky K. Dettwyler, originál sa nachádza tu: Sleeping through the Night)

Katherine A. Dettwyler, Ph.D.
Department of Anthropology (Katedra antropológie),
Texas A & M University

(Tento text bol pôvodne adresovaný konkrétnemu človeku. Je trochu upravený, aby bol menej špecifický.)

Som profesorkou antropológie a výživy s čiastočnom úväzkom na A&M univerzite v Texase (čiastočne na dôchodku) a vo svojom výskume sa zaoberám postojmi a praktikami vo výžive bábätiek a detí v rôznych kultúrach a z hľadiska evolúcie, ako aj zdravím a prospievaním detí. Z vlastnej skúsenosti viem, že byť prvýkrát rodičom je veľmi náročné, najmä keď očakávania nezodpovedajú skutočnosti, a tiež keď nás naša kultúra učí, aké potreby by deti mali mať, čo by mali chcieť, ako by sa mali správať, a zrazu naše deti akosi tieto predstavy nespĺňajú. Zmieriť sa s týmto nesúladom medzi očakávaniami a skutočnosťou môže byť pre novopečených rodičov veľmi náročné. Niektoré deti je možné nasmerovať, presvedčiť či donútiť, aby splnili očakávania našej kultúry, a deti budú pekne prospievať. Inokedy síce deti splnia kultúrne očakávania, avšak na druhej strane stratia zmysel pre to, kým sú, stratia sebavedomie a vieru, že svet je bezpečné a dôveryhodné miesto, a niekedy bude dokonca ohrozené ich zdravie a život. Pravdepodobne nikde nie sú kultúrne očakávania a skutočné potreby detí vo väčšom konflikte ako v oblasti častosti dojčenia a charakteru spánku.

Ľudské mláďatá sú uspôsobené (či veríte že evolúciou počas miliónov rokov alebo Bohom, na tom nezáleží) dojčiť sa *veľmi* často, vychádzajúc zo zloženia mlieka u nášho druhu, z faktu, že u všetkých vyšších primátov (primáty sú zoologický druh zahŕňajúci ľudí, patria medzi ne aj opice) nosia matky svojich potomkov na rukách alebo na chrbtoch po niekoľko rokov, ďalej z veľkosti žalúdka malých detí, z rýchlosti, ktorou je materské mlieko strávené, z potreby takmer nepretržitého prísunu živín pre rast obrovského mozgu (obzvlášť u ľudí) a tak ďalej. Slovami "veľmi často" myslím 3-4 krát za hodinu, s trvaním vždy niekoľkých minút. Spôsob, akým sú niektoré malé deti v našej kultúre kŕmené, keď sa im snažíme zaviesť režim kŕmenia každé 3-4 hodiny s trvaním jedného kŕmenia 15-20 minút, je proti našej základnej fyziológii. Avšak ľudia sú veľmi prispôsobiví, niektoré matky sú schopné vytvoriť dostatok mlieka i pri takejto riedkej stimulácii a takomto vyprázdňovaní prsníkov, a niektoré deti sú schopné sa adaptovať na takéto veľké a nie časté porcie. No bohužial niektoré matky nevytvoria pri takomto občasnom dojčení dostatok mlieka a niektoré deti sa neprispôsobia režimu, sú nepokojné, veľa plačú, chcú sa dojčiť "skôr než je čas", nerastú dobre a neprospievajú. Samozrejme sa zvyčajne zvaľuje vina na matku - "Nemáš dosť mlieka" - namiesto na kultúrou spôsobené očakávanie, že dojčenie každé 3-4 hodiny má byť dostatočné, a matka začína dokrmovať umelým mliekom, čo ju vtiahne do špirály vedúcej k úplnému odstaveniu. Ľudské mláďa je tiež uspôsobené byť dojčené minimálne 2,5 roka, pričom mnoho indikátorov naznačuje, že skutočný fyziologický vek pre odstavenie je 6-7 rokov, bez ohľadu na to, čo diktuje vaša kultúra. Môžem vám ohľadne týchto skutočností dať referencie k môjmu výskumu, ak máte záujem.

To isté platí pre spánok. Ľudské mláďatá sú uspôsobené spať so svojimi rodičmi. Hmat je u primátov spolu so zrakom najdôležitejší zmysel. Mláďatá primátov sú nosené na tele matky a spia pri nej celé roky po narodení, často aj po odstavení. Očakávaný vzorec správania je pre matku a dieťa spať spolu a pre dieťa dojčiť sa počas noci kedykoľvek chce. Normálne zdravé dojčené dieťa spiace so svojou matkou neprespí noc (povedzme 7-9 hodín bez prerušenia) až do veku 3-4 rokov, aj keď už nočné dojčenie nepotrebuje. Opakujem - je to NORMÁLNE a ZDRAVÉ. Výskum Dr. Jamesa McKennu ohľadne spoločného spania jasne poukazuje na nebezpečenstvo osamelého spánku malých detí, keď tieto vkĺzajú do abnormálnych fáz veľmi hlbokého spánku, pri ktorých je pre ne veľmi ťažké sa vyrušiť, keď nastane apnoe (zastavenie dýchania). Pri spoločnom spaní matka monitoruje spánok a dych dieťaťa, dokonca i keď sama spí. Keď u dieťaťa nastane apnoe, vyruší dieťa svojím pohybom a dotykom. Toto považujeme za hlavný mechanizmus, ktorým sú deti spiace s matkou chránené pred syndrómom náhleho úmrtia. Inými slovami, mnoho prípadov tohto syndrómu u detí, ktoré spia samé, pripisujeme tomu, že sa tieto deti naučili prespať dlhé časové úseky vo veľmi skorom veku, takže sa ocitajú v dlhých fázach hlbokého spánku, nastane apnoe, a nablízku nie je nikto, kto by to spozoroval a vyrušil ich, takže nezačnú znovu dýchať. Spoločné spanie tiež umožňuje matke monitorovať teplotu dieťaťa počas noci a byť pri ňom, keď zvracia, rozkašle sa, či proste zabezpečiť normálne bezpečné prostredie, ktoré bábätko či dieťa prirodzene očakáva.

Je to pohodlné pre rodičov? Nie!

Je pre niektorých "prvorodičov" náročné prispôsobiť sa? Áno!

Niet pochýb, že priepasť medzi tým, čo nás učí naša kultúra očakávať od spánku dieťaťa (prečítať rozprávku, prikryť, zhasnúť svetlo a nevidieť sa nasledujúcich 8 hodín) a skutočnosťou, ako zdravé a normálne deti naozaj spia, je obrovská.

Ale prvé kroky k vysporiadaniu sa s faktom, že vaše dieťa neprespí noc či nechce spať bez vás, sú uvedomiť si, že:

(1) Neprespať noc do veku 3-4 rokov je normálne a zdravé správanie sa ľudských mláďat.
(2) Vaše dieťa nie je náročné, ani vami nemanipuluje, je normálne a zdravé a správa sa primerane svojmu druhu.

Keď akceptujete tieto jednoduché fakty, starať sa o vaše dieťa v noci bude omnoho ľahšie. Keď sa vzdáte predstavy, že vaše dieťa má spať v noci 8 hodín v kuse, a budete vnímať nočné vstávanie k dieťaťu ako vzácne a pominuteľné chvíle, veľmi rýchlo si zvyknete.

Vrelo doporúčam knihu Nighttime Parenting od Dr. Searsa. Prvé roky našich detí sú veľmi dôležité a majú veľký vplyv na ich životy. Prejde to všetko príliš rýchlo. Napĺňať potreby našich detí počas týchto začiatkov sa v ďalších rokoch veľakrát vyplatí.

(Preklad je zverejnený so súhlasom autorky, pofesorky K. Dettwyler.)