8-mesačné dieťatko "mamičkár" odmieta svojho ocina
Ahojte maminy,
takáto vec,malý 8 mesačný je absolútny typ "mamičkár" a bojko ... má strach z ľudí, z detí,iba sa k nemu niekto priblíži a pomaly amok. Je úplne jedno či sme doma,vonku,u rodičov (domovské či cudzie prostredie je to úplne jedno)...na toaletu musí chodiť so mnou 🤔
Najhoršie je,že nevydrží ani s mužom...jednoducho povedané, mesiace každého okrem mňa odmieta a nikoho nechce,ani rodinu,ani sa len ho dotknúť...je to trochu psycho,lebo sa nemôžem neviem pohnúť, ani len na pol hodinu do obchodu...hneď je doma neutíšiteľný plač ktorý trvá až kým sa nevrátim a dokáže trvať ešte aj po tom ...
neriesila by som to takto moc 8 mesiacov je malo na to aby som ho radila uz do kategorie mamickara. koniec koncov ved kto s tym dietatom travi najviac casu? proste ta len velmi lubi, uzivaj si to kym z toho nevyrastie, este ti to raz bude chybat.
však viac času strávil aj v brušku než na tomto svete, tak jasné že chce teba... ale na ockovi pracuj, aj za cenu plaču. buď tam s nimi ale nech oni dvaja sú spolu. to nie je cudzí. čo robí muž zle? ukáž ako to má syn rád, ak nerobí nič zle tak si syn trošku pomrnči, to nevadí
Naša má toto iste a už bude mať 14 mesiacov. Takže pol roka sa s tým borime. Skúsili sme kadečo. My sme práveže začali ocka viac zapájať do dennej rutiny. Lebo mne sa zdá, že táto mama závislosť vznikla aj preto, že ako jediná v rodine sa malej venujem na 100%. Ocko chodí z roboty unavený, starí rodičia sú daleko od nás.. Malá nechce zaspať bez nikoho iného ako som ja, keď príde tato domov, odtiska ho, nechce ísť k nemu na ruky, nechce s ním byťsama, hneď hľadá mňa. Ja som nechala niektoré aktivity na muža, aby malá chápala, že niečo robí tato a niečo mama. Napr muž kúpe, začali sme spolu uspavat (obaja lezime pri malej, keď zaspáva), keď tato robí niečo na dvore, malu oblečiem a je s ním von. Ja občas vykuknem z okna, príhovorom sa, aby vedela, že som doma, ale robím niečo iné. Začalo to trošku fungovať. Teraz cez víkend sme boli u starých rodičov a teda malá mi dopriala aj pár voľných chvíľ.
Reči typu, že je to stále babatko, že u teba cíti istotu atd, sú síce fajn, milé a sčasti pravdivé.. Ale teda u nás toto obdobie trvá pol roka a je to masaker, ja som okrem návštevy lekara a jedného rýchleho nákupu nebola nikde. Toto proste nikto nepochopí, aké je to obmedzujúce, miestami až frustrujúce. A to ti nebudem písať, že čakám druhé babo.
Bratrancova žena zaživa toto isté so synom, ktorý bude mať už dva roky. Od 5 mesiacov má brutálnu separačnú úzkosť, ona bola z toho na prášky. A viem, že to riešia už aj s lekármi. Takže reči typu, že je to babatko, ktoré mamu potrebuje, sú síce fajn, ale všetko má mať zdravú hranicu. Dieťa ma dvoch rodičov, ktorí sa musia vedieť zastúpiť (nikdy nevieš, čo sa stane), každé dieťa potrebuje aspoň malu dávku socializácie a učiť sa žiť aj mimo komfortu maminej náruče..
Žiaden mamičkar ale skôr separačná úzkosť ;) je to obdobie ktoré prejde 🙂
To je separacka, typicka pre tento vek
pozri ja som mala take dieta a ano pisem v minulom case. Prve 2 roky nechcelo nikoho ineho okrem mna. Bolo to o drzku, nemohla som ani na zachod. Dnes je to nesmierne samostatne empaticke dieta. Netvrdim, ze to tak funguje stale alebo ze to bude aj Tvoj pripad, ale zase na druhej strane to nie je nenormalne....
na 8 mesiacov je mamickar skoro kazde dieta, cest vynimkam. Neviem co riesis, nasledne roky sa to moze otocit a bude bazit len za otcom. Chlapci vo veku 3-10 rokov sa v otcoch doslova vidia.
@onlecenie99: nemôžem popri dokopy vôbec nič,ak idem na WC,hneď sú za mnou,ak do kuchyne hneď sú za mnou ak za roh hneď sú za mnou...proste začne kričať,pískať keď ma nevidí,myká sa a bije do otca...keď ma vidí vydrží tak 5 minút s ním a krikom sa pýta ku mne...keď ho mám ja,tak sa na otca veselo usmieva,vyškiera,naťahuje za ním a hladká ho...ale inak ho nechce...ak ho ide muž okúpať katastrofa,výkričník ho a kričí kričí kričí...sme si všimli že prestane,až keď muž odíde z izby...jednoducho,vždy a všade ja,ľúbim ho ale už ma to začína unavovat...všade kde a ku komu ideme je plač a iba na rukách,a hocikto a hocikedy k nám príde je to to isté...a to máme od začiatku,...nemyslím si,že je to typická separačná úzkosť,lebo to by bolo asi iba obdobie nie ? My to máme naozaj od začiatku,muž je už tiež zúfalý,lebo nechápe prečo ho malý odmieta,keď chce byť s ním...je to taký typ dieťaťa a len počkať kým z toho vyrastie ? 🤔
@kristina210 čím skôr ho od tohto postupne oducat a začať ho viac socializovat. Nie je to male bábätko, ktoré musíte mat 24/7 pri sebe...
@7lenka11: za 8 mesiacov som bola 1x u ženského,1x na úrade práce a 1x v drogérii...ja mám situáciu,že mama,svokra,sestra,brat - všetci proste cez týždeň v práci,cez víkend som rada že je s nami muž,lebo však príde z práce,naje sa,niečo porobí vonku,umyje sa a to ja už idem pomaly uspávať...kamošky s deťmi nemám ...my sme proste celé dni samy a ja sa mu venujem na 101%...muž je tiež na prášky a namiesto toho,aby zaujal postoj že ok tak skúšajme s tým nejak pohnúť,tak sa stiahol,tzn.radšej umyje riad,poriadi,navarí,operie...lebo nechce aby malý bol pri ňom mrzutý...jasné že malý je pre mňa 24/7 veď som jeho mama,ale už mi to prerastá cez hlavu...potrebujem proste aj čas pre seba...v kľude sa osprchovať,ísť nakúpiť napriklad,proste chvíľu si "oddýchnuť sama"...
Na 1 strane je to pekný pocit,ako to dieťa o teba stoji a ťa potrebuje...som za to aj vďačná samozrejme...žeby separáčka trvala mesiace ? Snažíme sa socializovať v rámci možností...ideme 1x za týždeň k starým rodičom,ale to je zakaždým krik,oni prídu sem tam k nám,to je tiež zakaždým krik...1x za týždeň ho berieme do mesta,proste do koča na prechádzku aby videl viac ľudí, teraz sa oteplilo začala som ho brať na ihrisko v obci aby aj iné deti videl...príklad: prišla sestra,bola od neho 3 metre a už vzlykal,prihovorila sa mu a chytila ho za ruku začal amok ktorý trval 30 min až kým neodišla a pokračoval ďalších 40 po jej odchode...zatiaľ každého vykričal proste...ale tak,všetci sme vyrástli,tak snáď jedného dňa to prejde a snáď to vydržíme...nemáme na výber 😀
@kristina210 co som si to tomto obdobi citala, je lepsie respektovat to u dietata, ze momentalne nechce. Je to narocne obdobie, ale dieta potrebuje mat pevny vztah so svojou najblizsou osobou a potom moze "ist do sveta". On sa este nepotrebuje socializovat. Ten cas pride, najprv rodicia, potom stari rodicia a rodina, neskor cudzie deti. Nas tiez dlho nechcel, nesmeli sa ho stari rodicia ani dotknut. Moj otec to nerespektoval, raz ho vzal na ruky. Jasne, ze spustil rev. A ked prislo obdobie, kedy vsetkych uz respektoval, mohli ho vziat na ruky, dal im aj pusu, vydrzal sa s kazdym hrat aj bez mojej pritomnosti. Tak jediny koho odmietal bol moj otec. Trvalo o dost dlhsiu dobu, kym sa dokazal zahrat aj s nim. Na ihrisku dost dlho krical, ked sa k nemu priblizilo nejake dieta. Teraz je on ten, ktoremu musim vysvetlovat, ze nesmie len tak chytat deti za ruky a hladkat ich.
@vreckovka2: to čo píšeš znie nádejne...asi z toho naozaj musíme len vyrásť a nezblázniť sa dovtedy 🙂.
@kristina210 akoby som čítala o sebe.. my máme rodičov 200km od seba, vidíme sa raz mesačne, aj to cez víkend..muž je od rana do podvečera v robote, vracia sa unavený a keď vidí, ako ho mala odmieta, tak sa radšej pustí do domácich prác alebo je na dvore.. a to sme sa ešte nedávno odsťahovali z BA do domu na dedine, kde nikoho nepoznám a kde je minimum možnosti pre deti.. ja síce mam okolo seba kolegyne, ktoré majú malé deti, ale každé má uplne iný režim a vieme sa zladiť asi tak raz do mesiaca na nejaké stretko.. odkedy je pekne počasie, tak malu neustale beriem na ihriska, na prechádzky po dedine a občas zablúdime do nejakeho kútika.. teraz sa na novej adrese rozkukávam, kam by sme chodili častejšie, nejaký krúžok alebo aktivita, aspoň raz za týždeň.. a keďže o tri mesiace rodim, predpokladám, že prvé mesiace zase budeme zavreté len doma 🤷🏻♀️
Tak to ti tiež nezávidím,ale vypadá to u vás,že sa to lepší...ktovie ako bude reagovať,keď príde súrodenec🙂...ci ss to zmení,či to bude pretrvávať alebo ss to nebodaj zhorší...v každom prípade nech ste hlavne zdraví
@kristina210 8 mesačného by som neoznačila ako mamičkár, ani v úvodzovkách, je to ešte naozaj také baby 🙂 Viem, že to je úplne psycho, ale najväčšiu istotu ma v tebe, a v jeho veku by som to označila za absolútne normálne. Keď ste spolu všetci, tak aj vtedy je viac pricucnuty na teba, alebo vtedy je v pohode aj s mužom, pohraju sa a pod. a nemusiš byť doslova po ruke, že môžeš povariť pritom a pod.? Ja si myslím, že sa to pomaly zmení, nejaké pokusy a terapie šokom typu musiš ho nechať s niekým nasilu by som určite neriešila. Deti v tomto utlom veku potrebujú mať istotu a tu vidí najmä v tebe. Postupne sa to zlepší, on sa bude meniť z tyzdna na tyzden.