8 mesačné dieťa sa v noci často budí
Ahojte. Dcerka ma 8 mesiacov, je plne kojena. Dva tyzdne mame narocne noci. Budi sa niekedy aj kazdych 20 minut s velkym placom. Uz sme pristupili aj na dudlik aj nato aby spala medzi nami v posteli, ale stale to iste. Jedine ako sa utisi, ked jej dam prsnik. Je to velmi unavne a hlavne neverim tomu, ze je hladna kazdych 20 minut alebo hodinu. Uz som dokonca uvazovala, ci to nieje kvoli kojeniu. Hlavne, urcite jej to neprospieva ked sa takto budi. Brusko ju neboli, ani zubky nam teraz neidu. Je zdrava a dobre prospieva. Cez den ziadny problem, zaspava sama v postielke, niekedy 3x niekedy len 2x. Jedine co ma napadlo, ze na veceru jej davam len pseno s jablckom a nie kupovane kase z obchodu, ale myslim ze pseno je taktiez syte. Mate skusenost ako to vyriesit? Dakujem
@bearuska Dojčenie nemá len výživovú funkciu, uspávanie je preto jednou z dôležitých funkcií dojčenia. A aj keď bude bábätko staršie, zostane dojčenie výborným spôsobom, ako ho uspať. A keď podrastie, tak sa samo od seba naučí zaspávať bez pomoci. To dokážu všetky deti, ak ich do samostatného zaspávania netlačíme. Nie je teda potrebné sa snažiť, aby dieťa dokázalo zaspávať bez dojčenia. Raz to bude zvládať úplne samo aj bez našej snahy ho to naučiť. A do toho času práve dojčenie a uspávanie na prsníku nesmierne zjednodušuje nočnú i dennú starostlivosť o bábätká.
Uzivaj si cas straveny s babatkom. Je uzasne, ze ho dokaze upokojit tak malo, ako je tvoja pritomnost. O 10 rokov uz nebude mat zaujem o tvoj prsnik a mozno by si to aj uvitala 🙂. Drzim palce.
@bearuska Ahoj, my mame podobnu skusenost s nasou dcerkou. Od narodenia spinkala podla mna velmi dobre, hoci na zaciatku sme ju v noci na dojcenie budili (niekolko tyzdnov). Potom postupne spinkala v noci dlhsie a dlhsie, na vahe priberala pekne, takze aj od pediatricky som mala info, ze ju nemusim uz budit. V polke oktobra uz prespinkala 9-10 hodin vkuse bez zobudenia (to mala 5 mesiacov) Koncom oktobra ale mala maly hmotnostny prirastok a tak mi pediatricka povedala, aby som ju zacala v noci zasa budit. No a som presvedcena, ze to bol prave "spustac" tych jej nocnych budeni, ktore potom nastali. Najprv som ju teda budila ja, ale chvilu na to sa zacala budit aj ona v noci, ale hocikedy, v roznych intervaloch a so strasnym placom (ocka vacisnou zatvorene a plac). Stale som ju zobrala a dala som jej papat... ono je fajn, ked sa dieta "upokoji" na prsniku, ale u nas to dospelo tiez do stadia, ked sa ona zacala budit tak, ze hodinu spala, zobudila sa a hodinu trvalo kym sa napapala a zase zaspala a takto sa to opakovalo celu noc po hodinach.... samozrejme, ked som jej to potom zratala, tak mi vyslo, ze v noci spala 5 hodin a cez den nedobehla vsetky tie hodiny, ktore by malo dietatko v jej veku za 24 hodin spat... takze bola extremne unavena.... Ked sa zacala budit po tych hodinach a kazdu hodinu som jej davala potom jest, aby sa ukludnila, tak samozrejme ze mi bolo jasne, ze hladna nemoze byt. Lenze skoncilo to tak, ze sa uz nevedela ukludnit ani pri tom "papani" a nevedela uz chuda zaspat ani pri jedeni, ani v postielke a ani na rukach, proste nijako. Tak to mi bolo jasne, ze takto to nepojde, ze to treba riesit, lebo mame doma odrazu extremne unavene dietatko a nevie z unavy uz vobec ani zaspat.... A hlavne ocividne som na nej videla, ze ona chce proste lezat vo svojej postielke a spinkat, len nevie chuda zaspat... (podla reakcii ked bola aj na ruckach).... Nam pomohlo jedine to, ze som ked sa takto zobudila uprostred noci, ju nechala v postielke, ale sla som k nej, hladkala som ju, tisko som jej hovorila, ze som tam, aby neplakala a aby sa nebala, jemnucko som ju tlapkala po zadocku, ale proste som ju z postielky nevybrala. Samozrejme ze plakala, ale videla som, ze to postupne ustupuje. Prvych par noci ked sme to takto spravili plakala 10 minut intenzivne, potom dalsich 10 minut len tak poplackavala sem tam a za dalsich 10 minut zaspala, tak som sa tesila, ze sa placom netrapila velmi dlho... a rano, cuduj sa svete bolo nase zlaticko usmiate a spokojne, konecne sa po dlhsej dobe trochu lepsie vyspala... No potom sme sli jednu noc k svokrovcom a ti samozrejme ked sa zobudila 30 minut potom co jedla a zaspala tak zahlasili, ze "je urcite hladna" (co nebola) "a ked nie hladna tak smadna" (ani to nebola) a tak aby ma nebuzerovali a nerobili manzelovi prednasku som ju zobrala z postielky a dala jej jest, aj ked hladna nebola, o par hodin bola hore zas a potom zas... no takze sme boli zase na zaciatku... Dalsi pokus o to, aby po zobudeni zaspala v postielke bez vybratia trval nasledne ovela dlhsie (1 hodinu 20 minut kym zaspala). Uz po polhodine som si vravela, ze ju asi vyberiem, lenze vedela som, ze ked to spravim, tak sme zase na nule a spanok sa jej nenapravi a nebude teda ani menej unavena. Nastastie neplakala nijako srdervuco tentokrat takze vdaka tomu a tomu, ze som vedela, ze ak ju vyberiem a este to budem chciet niektoru noc skusit tak sa jej ten cas pocas ktoreho sa jej podari zaspat zase len predlzi, tak som to proste vydrzala a ona zaspinkala. Rano bola vyspinkana a usmiata.... Teraz mame 3 noci za sebou, ktore pekne prespala. Teda pre upresnenie do kazdu noc sa do hodiny potom co zaspala 1x alebo 2x zobudila, ale ked som prisla k nej a pohladkala som ju chvilocku tak zaspinkala a spinkala az do rana. Predvcerom napriklad sa aj v noci zobudila 2x, ale to trosku zamrncala a hned sama zaspinkala pekne. Takze dufam, ze sme na dobrej ceste k tomu, aby sa jej ten spankovy rezim, ktory si ona sama kedysi vytvorila a ja som jej ho bohuzial cely tym nocnym budenim rozbila napravil... Pretoze bohuzial dlhodoba unava a nemoznost zaspat a mat dlhsi kvalitny spanok moze byt mnohokrat pre to dietatko omnoho horsie ako par chvil placu.... Ak by si sa chcela este nieco spytat, kludne mi napis aj do posty, pretoze ocakavam, ze sa tu najdu aj taki, ktori budu tvrdit, ze som ju nemala nechat ani chvilu plakat (napriek tomu, ze sme vyskusali vsetko mozne a nic nepomahalo a nasa mala jasne davala najavo, ze chce proste spinkat, a nie jest) - tak aby sme tu zbytocne "neprudili" vzduch... Drzim palce...
nechcem ťa strašiť, ale ja som malého tiež dojčila do 14 mes a budil sa čo 2 hodiny a v podstate teraz má 4 roky a ešte neprespal celú noc, stále sa budí na pitie, na niečo iné...teraz čakáme druhe a ja sa modlím aby to dieťa bolo spavé 🙂
@bearuska , ano, je to vyvinova etapa, mrkni tento link:
http://detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/...
Mne sa malý budí ešte stále veľa v noci, ale v 8 mesiacoch to taktiež bolo v 20 min. intervaloch. Súhlasím s slavinkas, pretože dieťa nemôže byť hladné každých 20 min. Je iba hrozne unavené a prežíva 8 mesačnú úzkosť, kedy potrebuje byť s maminkou. Má nahromadené veľmi veľa energie a zážitkov z celého dňa a niekedy sa potrebuje proste vyplakať aby sa mu uľavilo. Je to presne ako z dospelým, aj my sa niekedy proste len potrebujeme vyplakať, aby sme sa uvoľnili. A tým, že ho tíšite a nedovolíte mu to a každých 20 min ho prikladáte k prsníku, jeho organizmus nieje uvoľnený, ale plný mlieka, ktoré musí spracovávať celú noc a bolí ho bruško, potom sa v noci budí a kolotoč sa opakuje. Ja som to neriešila tým, že by som malého nechala samého v postieľke, alebo u nás v posteli, ale ako aj pri dvoch prvých deťoch sme vybrali jednu dlhú stenu z postieľky a prirazili ju k manželskej posteli, aby som v noci nemusela vstávať a iba sa otočila na posteli. Taktiež malý plakal aj keď som ho hladkala po tváričke a capkala po zadočku, ale vždy sa ukľudnil. Najviac mu asi pomáha, ak sa ma môže držať za tvár, alebo ucho a môže si hlavičku schovať do svojho macka, alebo vankúšika a dokonale miluje, ak mu ruku položím cez jedno ucho a líce, vtedy sa ukľudní najviac. Dcéra zas milovala ak som jej prštekom prešla po nošteku. Každé dieťa potrebuje svoj životný priestor. A ak náš malý potrebuje byť s nami, tak v kľude z postieľky vyštvornožkuje na mňa a spíme v objatí. On je spokojný a ja tiež. Hlavne vám radím, nepočúvajte rady lekára čo sa týka režimu vášho dieťaťa. Doktorka sa o neho nestará a nevidí ako vaše dieťa na všetko reaguje. Ja som trojnásobná mamička dcéra 10 rokov, dcéra 6 rokov a syn 11,5 mesiaca a skúsenosťami som sa naučila, že ak sa prispôsobíme my dieťaťu, tak sme šťastný všetci. Pri prvej dcére som sa snažila byť tabuľková mamička a dopadlo to hrozne. Ona zničená a aj ja, ale dnes som najšťastnejšou mamou na svete a kľudne by som vychovávala aj 10 detí 🙂
@nastis jeeej to je super napisane. 🙂
ja mam 11m synceka, ale nejako mi to teraz nejde tak lahko, ako pri tom prvom. asi neviem najst tu spravnu cestu - ako sa mu prisposobit. a trpime tym vsetci :(
Ďakujem 🙂 ,
alexanotbad každé dieťa je individuálne, preto si hlavne netreba myslieť, že zlyhávame my ako matky a niekto trpí. Ak to nejde tak ako by si chcela, vždy rob to, čo chcú tvoje deti. Vykašli sa na bordel, objednajte si pizzu a zapoj manžela do vešania práčky. Ty sa vráť s deťmi do ich sveta a pospi si s nimi, zahraj sa s nimi, papaj ako oni a nechaj ich rozhadzovať, blázniť sa, a rob to s nimi. Žiaden televízor, ani počítač cez deň a uvidíš ako sa to všetko napraví. Ja viem, že to nie je vždy možné, ale aspoň niekedy si takto oddýchneš. A ak smiem odporučiť, kúp si neuveriteľne dobrú knižku a relaxuj ako len môžeš. Teplá vaňa, chvíľku na kávu..... Veľmi to pomáha 🙂
Raz som dostala od detí magnetku a na nej bolo: " Mamičky sú anjeli bez krídel", takto nás berú naše deti, aj keď nie vždy vieme ako nájsť tú správnu reč a sme v depkách a kričíme a nadávame.
Neboj, tú cestu spolu nájdete, hlavne sa veľa objímajte a ty si to užívaj, už nikdy sa tie chvíle nevrátia, veľmi rýchlo nám vyrastú...........
Ahoj, mali sme-máme taký istý problém, jediné, čo ti viem z vlastnej skúsenosti povedať-VYDRŽAŤ. Ja viem sama, je to náročné, sama tým prechádzam, syn má 13 mesiacov, je plne kojený a vyskúšala som už všetko možné. Večeru som dávala mrkvovo-zemiakové pyré, mrkvovo-hráškové, mrkvo-brokolicové pyré, výživu domácu a budil sa a plakal, skúšala som aj dávať večeru o 18.00, o 19.00, aby viac vydržal v noci a stále sa budil. Čítala som, že okolo 8 mesiacov majú deti také obdobia, ale mne sa ten jeho plač zdal vtedy strašný, keď som vedela, že na prechádzke sa zľakol napr. auta, psa...
Veľakrát prišiel manžel a utíšil ho, ale na 99% som ho vždy uspala na prsníku. Teraz má 13 mes. a sem tam sa to stane, takže veľa síl a hlavne vydržať.