8 mesačná dcéra sa stále jeduje, resp. plače
Ahojte, chcela by som sa spýtať aké boli vaše detičky keď mali 8 mes? Viem, že ešte nieje na svete ani toľko, čo bola v brušku, takže neocakavam žiadne zazraky, že bude samostatná,sama sa hrať a iné bludy ako tu niekedy mamičky píšu. Mam len ten "problem" ze dcérka je od malička dosť náročná, teraz ma uz 8 mesiacov a posledne 2 - 3 týždne neviem naozaj nič spraviť kým ju nemám v nosiči. Po prvé mam teraz problémy z chrbtom a po druhé nemoze byť v nosiči proste cely deň to nejde. Už nemá 3 kg aby som ju nosila aj na rukách cely deň, inak ,keď ju dám do jedálenskej stoličky a pracem kuchyňu, alebo do postieľky a prevliekam postele (nikdy z miestnosti neodchádzam, viem o separacnej uzkosti) ona proste plače ako keby ju drali, nikde nechce sedieť ani chvíľu, keď ju idem niekam dat, ani do hojdačky, tak sa natiahne ako struna a vrieska, fakt je ticho len na rukách. Jeduje sa ešte aj pri jedeni, nevie sa v kľude ani najesť stále sa jeduje a plače chce ísť na ruky. Poraďte ako to zmeniť. Určite som júna to nenaučila ako mi bolo povedané.
Ďakujem vám
Na rukach jej je skratka dobre, ale kludne ju poloz na zem, na penove puzzle, deku, daj okolo nej hracky a chvilu vydrzi, aj ked si poplace. A to, ze sa 8 mesacne hra na koberci alebo v postielke, nie su bludy. Moja,sesternica take dieta mala, polozila, lezalo, obzeralo si ruky, polozila na brusko, premrvilo sa, otocilo na chrbatik, usmievalo sa, nechapala som. No druhe bolo uplne ine, to si odrevalo aj za toto
Je to len obdobie. Každý raz si to vravím, keď majú deti takéto svoje chvíle. Že ako prišlo, tak aj odíde. Niekedy je zbytočné sa vôbec prihovárať, keď má starší chvíľku svoju. Prosto treba počkať. Nerob si ťažkú hlavu z toho. Aj keď ľahko sa to hovorí.
@elizabet173 keď ju polozim na deku tak sa hneď postaví a do 20 sekúnd je pri mne.
@zlatica99 ja si s toho nerobím ťažkú hlavu , chápem to, len niečo jest musíme, urpatat musím, a pri nej neviem ako, som s toho už úplne na nervy a tak ma bolia plecia co ju stále nosím... 😞
To poznám, ja som mala doma aj ohradku, postieľku, choditko, hraciu deku a kde co a hocikde som ho dala, tak vrieskal jak pavian! Co ti poviem, rýchlo som robila to co bolo treba keď spal a co som nestihla, som proste nestihla! Pri varení som ho mala na kuchynskej linke, tam sa hral so supami zo zemiakov alebo s hocičim iným, kým som si ja aspoň nahadzala suroviny do hrnca! Zehlim keď deti zaspia, alebo keď sa dalo, tak som si nachystala niečo večer, aspoň mäso pokrájala alebo tak, čo sa dalo no! Najhoršie obdobie bolo okolo toho 11 mesiaca, to začal chodiť, musela som mu byť za ritou stále, lebo ako píšem, nikde nechcel byť! Teraz ma 13 mesiacov a už si aspoň prádlo povesiam v kľude, navarím, je to o poznanie lepšie 😉 zavidela som kamoškam, ktoré dali deti do ohradky, deti sa hrali a ony si robili, no u nás neexistovalo 🤷♀️ o staršej som ani nevedela, že ju mám, teraz mam chalana a to je pravý opak
nevadí, nech je, ale na ruky ju hneď neber, je už navyknutá byť nonstop na rukách.
To prejde, má silnejšiu separacnu úzkosť.