8,5 mesačný zaspáva veľmi nervózne. Čo s ním?
Ahojte maminy prosim poradte mi. Mam dve deticky jedna sa o 8,5 mesacneho syna a jeho vecerne nervozne zaspavanie. Je to dakedy boj kto z koho stale sa pyta na ruky, vstava v posielke, reve o dusu len aby sme ho na ruky vzali a cicikali a ked ulozime naspat tak kolotoc odznova. Niekedy to ide lahko niekedy horor. a to iste ked vstavam v noci pri kojeni. Zacalo to asi pred mesiacom. Je dostatocne vytrvali. Mate nejake postrehy pripadne skusenosti co zabera. Vyskusali sme rozsvietenu lampu, hudbu, plysaka, dudlik, pootvorenne dvere ..... no utisi sa az na rukach.dakujem klaudia
suhlasim uplne s @ichbinich, aj ked napr my sme mali v 8 mesiacoch planovanu operaciu s nutnym pobytom na JIS, takze som "systematicky" na to dcerku chystala, nechcela som zhrosovat jej utrpenie tam, kedze navstevy na JIS su velmi obmedzene, o moznosti zaspavania, zobratia na ruky atd ani nehovorim...dovtedy takmer vzdy spala so mnou v posteli, potom dostala oblubenu plysovu babiku a musela jej stacit moja ruka prestrcena cez postielku, ktora ju bud hladkala, alebo drzala za rucicku, bez placu to nebolo, ale vzdy za asistencie "chlacholivej ruky 😀 ", postupne sa naucila zaspavat sama, ked v noci placka, doteraz iba prestrcim ruku, prituli sa k nej a zaspi...
@ichbinich dakujem... skusim sa podla toho riadit... tiez mame podobny problem s tym zachodom, musi tam ist so mnou 😀 😀 😉
@kaktusik007:
Niekedy pomaha povedat mu, ze teraz idem na zachod, a aby ma videl, ze tam idem... Niekedy sa musim dalej s nim rozpravat 😉 Niekedy nic nepoviem a idem, dvere nezavriem uplne, on niekedy za mnou pride... Podla nalady... Pokial sme sami doma je to jedno... 😀
@ichbinich ano, hovorim... ale my sme este malicky... takze tak 😉
ichbinich, napísala si to krásne. Ja mám dvojročnú dcérku a stále ešte uspávam. Neodídem od nej, kým nezaspí. Niekedy ma to až hnevá, lebo robota mi stojí a potom nič nestíham, ale myslím si, že nebude so mnou zaspávať večne!
Podla vsetkeho to bude separacna uzkost. Ta prichadza zhruba medzi 6-8 mesiacom... Babo zacina chapat, ze mama a ono nie je jedna osoba, ale dve a ze mama sa moze vzdialit. Lenze babatka nechapu, ze mama je iba za dverami. Pre nich je "zide z oci, zide z mysle". Teda to, co nevidia, neexistuje. Preto sa boja aj ked ide mama iba na zachod...
O vecernom zaspavani je tiez dost tem. Pre babatka je prirodzene a dane evoluciou, ze si vyzaduju pritomnost blizkej osoby. Zober ho na ruky, sadni si snim a tak ho uspi. Ked bude pevno spat (nehybna tvaricka, "odkvacnute" ruky a nohy), OPATRNE ho preloz do postielky. Najprv nohy, hlavu nakoniec. Poloz ho tak, ako zaspal. Teda ak zaspal na boku, daj ho lahnut na bok. Priloz mu k tvari tvoje tricko/pyzamo, aby ta citil. Ked sa zacne hemzit, drz ho este chvilku dlhsie. Potom opartne vytiahni ruky a pockaj este chvilku. Tak by sa nemal hned zobudit.
Zmenu zasvietenou lampou, plysakom atd. bohuzial nedosiahnes rychlo. Teda mozes to skusit tak, ze napr. toho plysaka budes drzat medzi tebou a syncekom pri uspavani. Postupne si na neho zvykne a bude to prenho "spaci" plysak, s ktorym sa mozno bude vediet ukludnit sam. Mozes pouzit aj kombinaciu hudby, plysaka a malej lampy. Ale najprv s tvojou/manzelovou pritomnostou. Postupne si zvykne na to, a potom mozes pomaly zacat skracovat cas, ktory si s nim (teda nie az do hlbokeho spanku) a skusit, ci bude stacit spacia situacia (hubda, plysak, lampa), alebo si este stale potrebuje tvoju pritomnost.
Zastankyne vyrevania ti budu tvrdit, ze za tyzden revania bude vediet zaspat aj sam, ale pozor! Za aku cenu? Strati v teba doveru, lebo nebudes tam vtedy, ked ta potrebuje, teda pri zaspavani. Navyse je zvysene riziko hyperaktivity. Treba si uvedomit, ze pri vyrevani je to male telicko plne stresovych hormonov, ktorych sa zbavuje aj dospele telo iba tazko. Anpr. po poriadnom rozculeni sa niektori az trasu, tak ako sa asi citi male babo?
Aj ked je to narocne, bud pre tvojho synceka vzdy tam, ked ta potrebuje. Aj uprostred noci. Nebude ta chciet a potrebovat navzdy... Uzite si obaja babatkovskeho veku, babatko je iba teraz, to sa nikdy nevrati.