Ahojte....potrebovala by som poradiť... malý má 6 rokov, teraz nastúpil do školy. Od jeho 1 roka sme bývali u našich, lebo som ostala s ním sama. Spávali sme na jednej veľkej posteli spolu lebo sme mali menšiu izbu. Ked mal malý 4 roky nasťahovali sme sa k priateľovi s ktorým teraz žijeme. Uspávala som ho doteraz tak že som si k nemu večer ľahla, a ked zaspal tak som prešla do spálne. V noci sa mi potom budil, chodil každý deň pre mňa do spálne nech si idem k nemu lahnúť, lebo sa bojí.... Skúšali sme už všeličo, nočná lampa, macko, otvorené dvere do izby, reči že je veľký chlapec, vysvetlovanie že rodičia majú spať spolu ale na to mi vždy odpovie s plačom že Ivana(terajšieho priateľa) viac ľúbim ako jeho.... Včera som ho uložila, a povedala mu že akože vnoci prídem k nemu ale neprišla som, a zasa prišiel pre mna do spálne s plačom že zas ivana viac lúbim že spím s ním... tak som prešla k nemu nakoniec lebo mi ho bolo ľúto, čo si v tej malej hlave môže myslieť... Dnes som ho uložila znova, a asi 2 hodiny plač, krik z izby že maminka pod ku mne, ale vydržala som a zaspal...len sa bojím že zasa sa bude v noci budiť a príde pre mna...už som sa naposledy ani neviem kedy vyspala celú noc bez budenia, ale nejde to takto dalej, ako mu to mám vysvetliť že už musí sám zaspávať???...už som zúfalá z tohto...
Ja by som takto nedokázala dva roky bojovať, nechala by som ho pri vás, my mame dve izby, spíme všetci v jednej 😀 , ked príde jeho čas, sám si vypyta svoju izbu 🙂
@domi1911 ahoj,ja by som to riesila dat mu postel do spalne...pripadne ju pritlacit k vasej posteli....my tak spome uz 11 rokov a sme tu 😀 tych starsich sme dali do detskej,ale nechceli tam spat...tak sme mali k manzelskej prirazenu este jednu...a spali sme tam 4,ja,manzel a deti z kazdej strany....teraz maju 11 a 9,uz spia v detskej,ale 9 rocna dcera este sem tam prespi v spalni pri mne...teda v muzovej posteli a ja s malickym spime v manzelskej....postielku mame ako zberac satstva 😀 nerobim z toho vedu...uzivam si to..lebo za chvilu uz nas nebudu potrebovat....mometalne spime starsu dvaja v detskej...ja s malickym v manzelskej a muz ma valandu pritlacenu k nasej posteli....a kazdy sme spokojny...v soboty a v nedele tam spime vsetci 😀 😀 ked ta chce,preco mu to nedat a trapit jeho,seba.....skus s nim porozpravat,ci bude chciet spat pri vas a dajte mu k vam postel..... 🙂 na sukromie vyuzijete cas,ked bude tvrdo spat 😎
Určite to netreba siliť ani s ním bojovať,chce to čas...nemá zmysel skúšať na neho nejaké triky,skrátka on potrebuje ešte tvoju prítomnosť...ja mám tiež dcérku v jeho veku a máme to to isté a určite je nás viac. Ani ty ani on sa takto normálne nevyspíte,on budí Teba keď ťa príde zobudiť a on sám sa budí možno už aj v podvedomí,že pri ňom nie si. Takže nerieš to nechaj tomu voľný priebeh to sa zmení...
Moja skúsenosť... ja sa pamätám, že som ako malá nevedela pochopiť, prečo rodičia spia dvaja v jednej posteli, moje staršie sestry tiež spolu a ja sama (mali sme vtedy také stiesnené podmienky). Často som sa v noci s vankúšikom sťahovala k rodičom a nikdy ma "nevyhadzovali" odtiaľ. Neskôr sa to riešilo tak, že moja posteľ bola pri rodičoch a až keď som mala asi 11-12 rokov, sme dostali so sestrami vlastnú izbu a potom to už išlo samé... teda to odpútanie. Skús sa zmieriť s tým, ako to teraz je. Veď on raz narastie a pôjde aj sám do vedľajšej izby. 🙂
a ja som toto leto zrusila odlucenie syna v deckej na noc, cyklili sme sa, dokonca mal neurozy, tiki i zajakavanie.... moj 6 rocny syncek ma od leta postel prirazenu k manzelskej a je z neho kludne, spokojne dieta , po zajakavi uz ani chyry, neurozy odisli ......... tak psychologicka nadsena nebola ze spi s nami, ale ja viem svoje....a som si vedoma ze tam bude az do dna D kedy spontanne prejde k frajerke........ 😀
@domi1911 vies najsmutnejsie je ze keby bol "ivan" jeho ozajstny otec spali by ste vsetci 3 v jednej posteli, nevravim ze je to vychovne vhodne, ale vlastnu krv nevyhodis ked vidis ze ta chce mat pri sebe. a urcite syna neklam ze prides ked neprides. Myslim ze ti to dal jasne najavo tym ze lubis viac toho druheho. A ak ide o sex, postel nie je jedine miesto v byte. Chudak decko nechat 2hod revat pred spanim kym sa unavi.
@domi1911 Domi, ja budem asi teraz za zlu, ale podla mna skusa... Ma tazke obdobie, vyrovnava sa pravdepodobne s tlakom v skole, mozno kamarati... Chce ta mat na blizku... Kedze presli 2 roky, od kedy si s priatelom, uz si zvykol, nie je to cerstve, to by som chapala... Je dost rozumny na to, aby si mu vysvetlila, ze kazdy ma svoju postel a ze lubis oboch rovnako. On to vie, chape, ale ... vie, ze povolis. My sme dali nasu st. dcerku do samostatnej izby, ked mala 4r a narodila sa druha... Tych otazok, preco atd. bolo. Par noci s nou manzel spal tam a postupne si zvykla. Ziadne chodenie do nasej postele. Ked zaplakala, boli sme pri nej, vie, ze sme na blizku. Druha je mala, kojim, budi sa v noci, tak som vysvetlila, ze musi byt este s nami, lebo by ju budila. Ma obdobie, ked je to OK, a potom zase, ked po vecernom rituale - postiskam, porozpravame sa, citame spolu polku rozpravky a zvysok, ked lezi, dam pusu, pohladkam a odidem, necham otvorene dvere a svetlo na chodbe, kym zaspi... Kazdych 5 - 10 minut chodim kontrolovat, kym zaspi, potom privieram dvere, na noc su pootvorene, my mame zatvorene. Vie, ze ked zaplace, prideme, a tiez, ze moze prist k nam. Ak sa niecoho boji, vysvetlime si, uistime, ze sa nemusi bat. Tiez sme vysvetlovali, preco my s tatikom mame postele spolu - sme manzelia a az bude raz ona velka a bude mat manzela, tiez si daju spolu postele a hotovo, neriesim to. Kazdy ma mat svoje sukromie, aj vy, preto su spalne, detske izby... Nam sa dcerka boji vacsinou, ked nieco preziva, naposledy, ked zomrela babka, stale ju spominala, vravela, ze je pri nej v izbe... Tak sme zapalili sviecocku a povedala som jej, aby sa nebala, ale ze ak jej to bude vadit, nech povie babke, aby sla prec. Dali sme prec velke plysaky - bala sa tienov, vsetko, co ju rusilo, coho sa bala. Pri posteli ma lampicku s vypinacom, vie, ze si ju moze zapnut. Aj ked ma 5 a pol, ma v izbe nocnik, ak by sa bala ist v noci na zachod... Len ho uisti, ze ho lubis stale rovnako, ci spis vedla neho alebo vedla priatela. Ze vzdy bude tvoj ... (meno) a nikto a nic ho nenahradi. A ze sa potrebujes aj ty vyspat, aby si nebola unavena, nervozna, nahnevana, ze taku ta urcite nechce... Ked bude plakat, kricat, chod tam s odstupom casu po 5 -10 -20 minutach a vzdy ho uisti. maminka je vedla a ... pracuje, umyva riad...atd., ty pokojne spinkaj, pridem sa na teba pozriet. Kludne, pohladkaj ho a odid.
ale ivan ho nevyhadzuje, on ivana velmi lúbi, berie ho ako za svojho, a o sex absolútne nejde, len sa mi zdá už trocha veľký aby spával so mnou, je to moje prvé dieťa a neviem kedy majú deti spávať samé....zato neviem či mám s ním spať nadalej alebo ked ho nechám plakať tak si zvykne alebo uvidí že plačom dosiahne to čo chce alebo ja neviem...ja som bola prísnejšia na neho od malička, lebo som mu bola aj mama ale aj otec... napr. nikdy som nemala problém ako iné deti že by nezaspal s iným človekom,ani v škôlke nebol problém že by za mnou plakal,a on aj s ivanom zaspí, aj s mojou mamou len vždy musí mať niekoho pri sebe v posteli, ale chcem aby sa trocha osamostatnil...
Ako preziva skolu? Nedeje sa nieco v rodine? Ak je vsetko OK, pokracuj, bud pri nom, ale potom odid, ako si robila doteraz, kludne sa striedajte, raz ty, raz priatel, zavedte si nejaky vecerny ritual... Ak naopak ma tazsie obdobie, pockaj... aby nebol viac zostresovany
@domi1911 osamostatni sa ked dozreje a pride cas aj na to..teraz este nie je ako vidis....a nasilim nieco nutit,ked to nechce...skor by som bola dosledna pri inych veciach...napriklad pri robeni si povinnosti...ale pri tomto....ja to nazvem tak...ked chce lasku,preco mu ju nedat....
no toto som asi potrebovala počuť, my sme nevedeli či to je normálne že deti spávajú s rodičmi, mne sa to zdalo že je už dosť na to veľký aby spával sám, ale ako vidím tak ho nebudem trápiť... dakujem vám všetkým za rady, asi skúsim tak že mu nechám otvorené dvere a budem ho chodiť ubezpečovať že som nablízku ale ak to nepôjde (lebo mám taký pocit že ma bude čakať a nezaspí vôbec 🙂 tak si k nemu budem chodiť ľahnúť nadalej.... nebudem ho trápiť teda, posilnilo ma to, že niesom sama čo spí s dieťaťom 🙂 dakujem
ahoj Domi ja som si so svojim synom tiez uzila on mal este nocne mory vykrikoval v noci pomoc pomoc potom sa mi narodila dcerka a chcel byt pri nas spavali sme vsetci v jednej izbe a vzdy vecer sa nam vyrozpraval teraz zrazu spava sam a je mi to aj trocha luto neboj aj tvoj sa osamostatni moja babka vravela ze nasilu sa nema nic robit a je to pravda drzim palce
@domi1911 tak ja ta asi nepotesim,ale starsi syn vyzadoval moju pritomnost az do 10 rokov-ja som to proste v jeho cca 5 rokoch vzdala-dovtedy som skusalal vselico mozne aj nemozne 😲 😝 a aj tak to koncilo tak, ze som bola s nim-proste mne srdce nedovolilo nechat ho trapit sa -on sa fakt trapil a bal. ☹
Normalne sme kupili novu postel-dvojitu-vytahovaciu a tak som to dalsich 5 rokov spala tam.
Dnes musim povedat, ze to bola fajn-tych druhych 5 rokov-,ked som to uz neriesila a zmierila sa s tym aky je moj syn-aj mi to potom chybalo- aj dnes chyba-a aj on na to rad spomina-ma uz 14 rokov.
Druhy syn je uplny opak-doslova ma vyhodil z izby v 15m a odvtedy spi samostane-aj ked od 6m do tych 15 sme spali v jednej posteli.
Nastastie mam rozdiel medzi detmi 11 rokov,tak sa to dalo zladit.