Ahojte, mám doma 2 baby, staršiu 4 ročnú a mladšiu 1 ročnú.
Zhruba odkedy sa narodila mladšia, je tá staršia straaašne vzdorovitá. Ona sama o sebe je komplikovaná povaha, je veľmi až prehnane citlivá, všetko ju dokáže rozplakať napríklad začne plakať aj preto, že ja otvorím dvere prvá a nie ona. Alebo ona si nechce zobrať také teplaky ale hentake legíny.. Ona sama sa musí obliecť (aj keď jej nejde navliecť sa do overálu a ponúkam jej pomoc) tak ona proste radšej sa bude nervovať ako keby som jej mala pomocť a potom chytí amok že jej to nejde a trieska s tým o zem. Alebo hocičo keď jej nejde tak buchá rukou alebo dupe nohou prípadne sa rozplače. No a odkedy je na svete jej mladšia sestra tak všetko tej mladšej zakazuje, nemôže jej dať svoju hračku alebo jej vezme tú s ktorou sa malá práve hraje, ona ju nepustí k sebe keď sa hraje s niečim a pod.... Keď majú svetlejšiu chvíľku a akože sa chvíľu spolu nejako hrajú tak pochvíli aj tak mladšia plače lebo staršia nevie kedy dost a začne jej robiť napriek, alebo ju tlačiť do niečo čo nechce, alebo ťahať ju niekam kam nechce a pod. Celé dni len napomínam, usmerňujem, zakazujem a pod..... ja sa fakt snažím jej po dobrom vysvetliť ale ona sa mi vysmeje do tváre a pokračuje si svoje....je náramne tvrdohlavá a dokonca aj keď ju mojkám tak kričí na mladšiu že to je moja maminka!! ty nejdeš ku nej.....a takto to máme stále každý deň :( málo čo sa pekne hrajú spolu :( som z toho smutná....a ja nechápem kde sa v nej berie toľko zlosti keď on malička sme ju s láskou vychovávali a všetko jej pekne vysvetľovali že sa má podeliť s hračkami a pod.... Keď je u nás nejaké mladšie dieťa tak na mladšie si veľmi dovoluje a strká do nich a nechce im dať žiadne hračky...ale zase so staršími sa vie zahrať.... rovesníkom rozkazuje....chodí už aj do školky od septembra ....ja neviem či niekde robéme chybu ale ja som z nej niekedy strašne psychicky unavená... z toho ako je tvrdohlavá a doslova zlomyseľná voči mladšej sestre :(. ....koniec vylevu...prosim dajte vedieť že to prejde alebo že ste niečo také zažili aj vy....a čo s tým??
Úprimne vystrieskat ju dobre nech má poriadny dôvod plakať a ďalšia vec psychológ
@lenjaona vytrieskat 4rocne dieta,ktore ziarli a nevie inak ovladat svoje emocie ako takto? Celkovo vytrieskat 4rocne dieta? Vytrieskat dieta? Mne to ani do huby nejde 🤦♀️
Autorka, kamoska ma takeho syna, su s mojim v podobnom veku, 1 r.rozdiel, ale chalan zacal toto robit ked sa mu narodil surodenec v 3rokoch, uz ma 6r a troska sa to ukludnilo ale rodicia isli na to zle, neustale poukazovali na to aky je zlý ,stale výčitky ,krik a bitka, takisto sa on spraval k ostatnym detom potom. Tak hlavne len ziadne trieskanie ako vyssie odporuca, iba vydrz a neprestavaj v tom co robis. Moj syn ma 7r a dcera zachvilu 5r ,on je nastastie salamista, takze sme taketo stavy nikdy nemuseli riesit, ale pri tej kamoske to vidim od zaciatku kedze sa stretavame stále, verim ti , ze si z toho psychicky unavena, aj kamoska je a po takej navsteve u nich alebo u nas aj ja som. Neboj sa, neskor budes žať urodu za tvoju trpezlivost, este sa obrň a vydrž, vrati sa ti to ❤
@19gemini89 a presne preto je x deti nevychovanych lebo moderny rodičia len vysvetľujú prosikaju sa a ani jedno po zadku nedaju, 4 ročne dieťa už vie nejaké tie veci
A ak ublíži mladšiemu nejak vážne? Strčí ju do skrine a udrie sa alebo iné bude to ok?
@lenjaona 🤦🤦🤦 to urcite nie je preto, ze nedostavaju bitku
Precitajte si, co sposobuje u deti bitka, od odbornikov, nie od mudrlantov na socialnych sietach, ktori razia motto - "aj my sme dostavali a neubudlo z nas".
@ladybug138 mne je jedno čo píšu odborníci, a čo spôsobí taká jedna po zadku alebo facka? Z vlastnej skúsenosti viem že nič zlé
Navyse nie raz som strážila deti v rodine a keď to nešlo po dobrom tak po zlom a pomohlo, a vidím moc dobre ake su dnešné deti celkovo
Stačí ísť hocikam do mesta a vidíte menšie a aj väčšie či pubertiakov a hlava sa mi zastaví
Mám doma 4 ročnú tvrdohlavú princeznú bojovníčku. Keď má takéto obdobia, rekapitulujem, čo sa udialo za posledné týždne. Či nie je preťažená množstvom podnetov, informácií, udalostí a všetko s ňou prejdem. U nej je hnev prezlečený strach alebo smútok. Keď jej ti uznám, porozprávame sa, vystískam ju do aleluja, veľa a často, zas je dobre 🙂 vidí to aj jej 2 ročný brat a mám pocit, že si z toho celkom dosť berie. Keď vidí podráždené dieťa, ide ho objať, alebo sa naň len usmeje. Prosto. Och, je toho veľa. Long story short. Prajem ti veľa veľa veľa síl. Budeš žať to, čo zaseješ. A že to bude skvelé ovocie. Túto vzdorovitosť sme riešili u dcéry keď sa narodil syn. A teraz (posledné tri mesiace bol dosť veľký nápor aj na nás ako dospelých. Veľa sa stalo, o veľa sme prišli) a teda, už teraz vidím na oboch deťoch, čo im dáva takáto výchova 🙂 a vidí to aj okolie
Samo od seba to neprejde. Keď si prečítam celý tvoj príspevok, vidím jedno malé dievčatko, ktoré s narodením súrodenca potrebuje uistenie, že ešte stále je pre vas dôležitá (žiarli, a je to úplne normálne) a tiež veľmi chce byť veľká a zvládnuť a keď jej to nejde, tak vyjadruje svoje emócie tak, ako vie - hnevá sa. V tom výbuchu hnevu je celá škála emócii, ktoré ešte nevie spracovať.
Tráviš ty a aj manžel nejaký čas iba s ňou? Bez súrodenca? Ak nie, urobte to, ak áno, potrebuje toho viac, očividne nemá naplnenú potrebu vašej blízkosti. Aj keď sa jej venujete, tak potrebuje aj svoj čas len s mamou, len s ockom, bez súrodenca.
Píšeš, že vkuse len napomínaš - skús nájsť aj to, za čo pochváliš. Veď to je strašne frustrujúce byť stále napomínaná, usmerňovaná, komandovaná - choď na to ocenením toho pozitívneho, čo urobí. Určite niečo nájdeš. Aby mala spätnú väzbu aj na to, čo robí dobre.
Aj moja dnes plakala presne kvôli tomu, že ona chcela otvoriť dvere ako prvá a no nemohla, lebo máme zabezpečovačku. Mali sme skvelý celý deň. Je to veľmi múdre a skvelé dievčatko. Správala sa celý deň krásne. A večer takáto “hlúposť”. Keď som to s ňou rozoberala, že prečo taká reakcia (tiež ma to v prvom momente riadne naštvalo, že kvôli takej hlúposti plače), tak jej prišlo ľúto, lebo ona mi chcela pomôcť a otvoriť mi dvere (niesla som ešte vajce s mladšou). Vysvetlili sme si, pochopili sa obidve a hotovo. Ona je ešte malá na to, aby zvládla všetky svoje emócie. Ale učí sa to. Každou takouto situáciou sa to učí. Každý máme nejakú povahu a nejaké prežívanie. A celý život s tým pracujeme. Potrebuje tvoju / vašu pomoc so svojimi emóciami. Aby sa ich postupne naučila ovládať.
Ach jaj, ja mám doma toto isté. Od 2 rokov si.hovorím,že je to len obdobie vzdoru,ale zatiaľ nevidím svetlo na konci tunela🙂Tiež je veľmi komplikovaná a tvrdohlavá povaha. Tiež sa nevedela vysporiadať s mladším súrodencom, ale ani so starším. Ešte pred narodením krpca, keď prišla staršia, tak ju odháňala. A nebolo to nedostatkom nepozornosti. Mladšia je o 6 rokov, sestra sa o ňu krásne starala. Má kopec svetlých chvíľ, ale neprejde deň bez revu. Ona si jednoducho nedá vysvetliť, nedá sa s ňou dohodnúť, nedá sa odpútať. U nás je to zmásobené únavou, teraz má problém s mandľou, spánok ma určite horší, tak možno aj to k tomu prispieva. Takže ja vidím riešenie v operácii a potom keď sa to nezmierni, tak psychológ. Do škôlky chodí už druhý rok. Aj dostala po zadku, aj riadne (nie som na to pyšná, ale bolo to celodenné terorizovanie+krpec je v noci veľa hore). A trt to pomohlo. Najschodnejšia cesta u nás je vysvetlenie a potom ignorácia. Potom pokus o zaujatie a keď nič zas ignorácia. Keď robí naschvál zle, tak beriem hračku, ale reálne...už jej ju späť nedám. Ale tiež už prišla o 3 hračky a aj tak jej to za to stojí niekedy bojovať alebo robiť naschvál. Staršia taká nebola. Treba nám len veriť, ze vekom bude lepšie. Úplne chápem to psychické vyčerpanie. Držme sa a vydržme.
Tantrum naj rychlejsie ukoncis ked ju posles / zoberies do jej izby a povies ze nech si kludne zuri tam ty take chovanie nemas zaujem vidiet ani pocut . Nech tam ostane Kym sa ukludni. A chod prec. Tantrum bez divaka nema cenu. ( nasilne objatie ci vysvetlovanie kym dieta zuri nema cenu ) ziarli. No nemoze malej trhat hracky z ruky. Na mensie deti si dovoluje pred vacsimi mà respekt vie sa chovat .,Musis jej viac ukazat hranice. Ked bude robit zle koniec ide sa domov .. Musis jej len ukazat ze take chovanie sa netoleruje. Nie len 100x povedat. Ale aj urobit. Varovat este raz vytrhnes sestre hracku z ruky pojdes sa hrat do svojej izby. Sharing is caring . . Ked urobi nieco pekne dobre chvalit ju Lebo ked dieta len dookola pocuje kritiku obrni sa. No ked pocuje 5pochval potom kritika viac to boli. Viac si uvedomi ze chce byt chvalene ze chce aby snim bol rodic spokojny. S malou sa mozu spolu kupat ., mojkat sa mozete spolu vsetky 3 group hug. Kym mala spi denne spanky tak sa venuj len starsej nech ta mà aj sama pre seba. A vela trpezlivosti 4r uz zachvilku bude vsetko vediet urobit sama.
Potrebujes venovat vic casu starsej. Preto ona krici "to je moja mama" ked ju mojkas. V tom momente si konecne s nou ona potrebuje viac. Cas len vas dvoch spolu. Prvidelne. Kazdy den aspon chvilu.
Nesnazila by som sa aby sa spolu hrali ak nechcu. Je medzi nimi dost velky rozdiel, aby boli dobre partacky. Mozno o par rokov, ale zase podporoval by som cas straveny spolu... len by som sa netrpia koli tomu ze sa spolu nevedia zahrat.
Pises ze ste s laskou vychovavali a vysvetlovalize sa ma podelit o hracky... Nemusi sa podelit o hracky a neznamena to ze je lakoma alebo zla. Su to jej hracky a ma pravo na to aby sa jej ich nikto nedotkol a ty by si to mala repsektovat, ale vysvetli jej ze kamaratov si najde prave tak ze sa s nimi o nieco podeli.
To ze chce otvorit dvere, alebo sa obliect su dolezite veci, a je normalne ze ju rozplace ak to nemoze urobit. Respektuj to. Ponukni pomoc, ale ak nechce a potom sa jeduje, nechaj ju s jedovat. Nenechaj sa tym rozhadzat. Ved hnevat sa a plakat nie je nic hrozne. Nechaj ju nech sa hneva a place. Povedz jej ze hnevt sa je ludske a hnev pride a odide. Nevenuj tomu vela pozornosti. Su to jej emocie, ty za ne nie si zodpovedna.
Ak chces zmenit jej spravanie, muzis zmenit najskor svoje. Ona len kopiruje teba. Je to tvoje zrkadlo. Sprava sa tak ako sa ty spravas k nej. Dcerka rovesnikom rozkazuje?... jasne, lebo ty cele dni usmernujes, zakazujes, napominas? Zda sa ze ty len reagujes na jej zle spravanie, ale v skutocnosti "zle" spravanie si zacala ty, ked si si doniesla nove dietatko a ju si odlozil na vedlajsiu kolaj, lebo ver ze tak to ona vnima.
Moja bola v tom veku hrozna. V škôlke anjel, doma čert. A prešlo to, aj bez bitky, ako radia múdre mamičky predomnou. Jej pomáhalo, a stále aj pomáha pochvala, nie keď ju vyhresim. Má 7 a je úplne v pohode, dobre dievčatko. Ohľadom tej rady, zbiť dieťa. Neviem komu už pomôže keď je nervózny bitka. Samozrejme to že sa ti vysmieva do tváre to by som netolerovala. Ja som jej nastavila hranice a dobre vie čo si môže a nemôže ku mne dovoliť a to som skôr mama kamarátka
@andreatytler určite nie je staršia na druhej koľaji to ani náhodou , vždy ich mojkame rovnako a aj chválime ju veľa , keď sa sama oblečie alebo včera sme piekli pernicky tak vykrajovala a sme ju chválili aka je šikovná atd… nikdy sme jej neukazovali že ma odstrkovat ani my sme ju neodstrkovali nikdy tak nechápem odkial to ma
Odporucam nevychova.cz, maju aj zadarmo clanky a videa o vzdore aj o surodencoch
Vydelit si čas len na nu. Nech je ona u teba na 1.mieste. ist len s nou samou co ja viem na ihrisko a venovať sa len jej. Muz zatiaľ postrazi mladšiu. Alebo opačne. Ja dávam malu mm nech idú spolu do kútika, jednak ma vtedy pocit dôležitosti a jednak si spolu budujú vztah kedze so mnou je väčšinu dna.
Tebe sa moze zdat ze im davate pozornost rovnocenne, ale starsia ti vravi, ze ona to tak nevnima. Potrebuje tej pozornosti viac. Ako ti tu radia, vydel si denne cas len s nou, pravidelne pol hodinu alebo hodinnu a to ze odstrkuje mladsiu, no to nepotrebuje vidiet u teba aby sa to naucila. To je prirodzena reakcia. Vravi ti tym, ze ona chce byt pre teba dolezitejsia ako mladsia, lebo ona ma pocit ze to tak nie je.
Tvrdohlave deti maju jednu uzasnu vlastnost. Samostatnost. Ono sa to moze zdat otravne ze sa jeduje ked jej nejde obliekanie, ale ver tomu ze ovela otravnejsie je ked mas 5 rocne dieta, ktore sa nevie same obliect alebo najest. Ked jej nieco nejde a jeduje sa, to si vobec neber k srdcu. Urcite aj teba jeduje ked sa ti nieco nedari a mas 100 chuti to hodit o zem. Jasne ze to nehodis, lebo si sa za tie roky naucila ovladat emocie, ale kolko je dospelakov, ktori buchaju pastami po stole, alebo hadzu taniere o zem ak im nieco nejde. Ja verim tomu ze je to preto, lebo im ako detom nedovolili sa hnevat a zlostit. Mali to zakazane, lebo to sa nepatri, a lebo sa to neda pocuvat atd. a tak sa nikdy nenaucili ako tie emocie ovladat. Ked sa zase bude jedovat, lebo jej nieco nejde, iba vecne bez emocii skonstatuj ze ono je to dost tazke a ak bude potrebovat, nech sa nezlosti ale namiesto toho za tebou pride a povie: "Mami pomoz mi prosim". Vies ona mozno ani nevie ako reagovat v takej chvili.
@deedol Nevychovu urcite odporucam aj ja.
Dať do skolky medzi seberovne deti