3,5 ročný syn sa stále zlostí

@tatisna je to náročné obdobie pre všetkých, skús niekoho požiadať o pomoc, manžela pošli s malou na prechádzku alebo s malým, prípadne mamu, sestru, kamošku, ak máš takú možnosť, žeby si si na chvíľu oddýchla od detí, ja mám decká síce už vačšie, ale zase sa musíme učiť doma a to tiež nie je sranda, nechce sa mu, protestuje, vymýšľa a ked už čosi začne, tak mu to trvá 2 hodiny, kým napíše jednu úlohu, lebo je ako lekvár, mna ide poraziť, do toho varím, potom ešte malý 4ročný sa chce hrať a stále dačo, už aby tie školy a školky otvorili a ja otvorím šampus 😂

@brita7777 páči sa mi tvoja veta :" odišla mi iskra z tváre" ,presne takto sa cítim aj ja 😢

dievcata, posielam vam vsetkym vela sily. To zvladnete, ste predsa zeny 🙂 a tie zvladnu vsetko. 🙂

Aj ja som mala chvilku take obdobie so starsou, no cim viac som na nu kricala, tym to bolo horsie a ja este nervoznejsia, zacarovany kruh. Jedneho dna som si zahryzla do jazyka, prestala som po nej hucat, nevycitala som jej chyby, ale naopak som ju zacala chvalit za to, ze mi pomaha (pochvalila som ju dopredu a ona to potom urobila), ze pocuva, ze je dobre dievcatko, zacala som jej viac hovorit, ze ju lubim atd a z nej sa razom stalo dobre dieta. Takze u mna sa oplatilo otocit, zdoraznovat to dobre a nie vykrikovat zle, lebo potom tomu aj to dieta same uveri. Drzim palce

@tatisna ja mam 5 ročného a 19mesacneho a je to to iste. Von ideme 1x za deň 2h ale to nestačí. Tiež furt vymýšľa a všetko je nie. Neviem co s tým... Skúšala som po dobrom po zlom a je to to isté. Proste čakám na škôlku......

@tatisna musis len vydrzat, nech sa vyzuri v izbe ked sa inak neda ani po dobrotky ani po zlotky. Ja mam doteraz z toho hrozu, lebo moj starsi doslova revaval na plne hrdlo a nedalo sa mu pomoct. Jeho vzdor bol urcite z tych horsich, stale sme zvazovali psychiatra. Tiez bol vsetko problem, aj tie najbanalnejsie ukony😕 mladsi je kludnejsi a vzdorovite obdobie trvalo podstatne kratsie, uz ma pri nom nic neprekvapilo😀 U starsieho to ustalo az po piatom roku.
Je to extremne narocne obdobie, aspon u nas bolo. Pokial som to nezazila, nevedela som to pochopit.. nie si v tom sama, ja som si ani nedokazala predstavit ze to prejde. Starsi ma 7 a je sice svojska, stale odporujuca povaha ale da sa mu vysvetlit uz bez excesov.
Drzim silno päste❤️👍❤️

@lindusss2016 Áno,chvíľu to funguje aj na nášho, ale potom akoby stratil pamäť 🙈 ja môjho chválim veľakrát cez deň, hladkam,pusinkujem,ale už mi dochádza na to celé dych...v posl.case rýchlo vybuchnem a začínam neznášať samu seba. Neprospieva tomu ani nočné vstávanie na kojenie (malej rastú zúbky...).

@jankaovecka Uff,po piatom roku...to si ešte užijeme. Ja sa bojím o nášho,lebo on nielen reve ale sa aj meta a hádže veci do priestoru a samého ho nechať v izbe sa neodvazim...musela by som ho zamknúť...zabralo len párkrát nacapat po zadku a kričať tak za sa stena trasie..neznášam sa za to a malého mi je aj ľúto ale ja už neviem ako fungovať...furt ho strašime bubusmi a policajtami,aj to trochu zaberá...ale je to celé jedno veľké psycho. Už sa nepamätám kedy som sa v kľude najedla,osprchovala,vyprázdnila atď...

Zdravim ta.Ja som stastna troska dvoch zbojnikov.6,5 rocna a 9 mesacny.Akurat dnes som pridavala temu v podobnom psychickom rozpolozenu ako je to tvoje.Nie je lepsie horsie,jednoduchsie,tazsie...Ked na mamu pride pocit ze "DOST!",tak uz je to drsne.Ja ta chapem.O rok to bude ine,o dalsi rok opat ine...Ubezpecujem ta vsak ze kazdy vek a kazde obdobie so sebou nesie nove radosti ale aj starosti,takze odporucam nezameriavat sa na zmenu deti ale skor svojho pristupu.Mne vzdy napr.velmi pomoze ked si precitam o tom a tom co akurat riesim s detmi ze je to normalne a dokazem.to cele tak nejka lepsie akceptovat.Vzdy mi najviac pomohlo zamerat sa na zmenu svojho vlastneho pohladu na problem.

@tatisna tak určite by som dieťa nestrašila, to je kontraproduktívne, radšej ozaj nechať, nech sa vyzúri v izbe, ono to prejde, manžel ti nepomáha?

@tatisna boze, ja ta tak chapem!❤️ Samozrejme aj nas sa metal a hadzal vsetkym co mu pod ruky prislo.. treba nastavit pevne hranice a byt dosledna. To sa ale strasne lahko povie. Je rozdiel moj druhy, ktory mal toto vsetko v norme a prvy, ktory mal zachvaty pol hodinoveho revu na kazdodennom poriadku ked si musel umyt ruky, zuby, alebo stacilo, ze nepojdeme babke, lebo nie je doma! Alebo ze musime ist domov ci von! Teraz sa ta doslednost da uplatnit, ale v obdobi amokov tych nepredvidatelnych spustacov bolo tolko, ze primarne pre mna bolo, aby som nespustila ten rev!
Nevycitaj si nic, naozaj!🙂 ved predsa robis vsetko s najlepsim umyslom a snazis sa najviac ako vies😊
To prejde, fakt naozaj. Ked s muzom spominame a ja mu hovorim, ze co, tak on si ani uz nepamata! Ani mne sa to uz nechce verit a tiez pomaly zabudam, lebo prichadza spomienkovy optimizmus😀