20-mesačný syn ma ignoruje a nemá rád
Dobrý deň, môj 20 mesačný syn ma úplne ignoruje, nevšíma si ma, nie je mu za mnou smutno.
Zato za otcom sa ide zblázniť. Dokonca aj jeho vola “ mama “.
Volá tak aj mňa.
Keď manžel ide do práce, tak maly ráno stojí pri dverách a plače. Keď ideme na návštevu, musí mať otca pod dohľadom lebo inak plače - pritom som tam ja. Keď cez deň voláme cez FaceTime a uvidí ho, hneď plač…
Manžel mu všetko dovolí, trávi s ním menej času ako ja, lebo pracuje. Ale len 3x do týždňa, čiže sme všetci veľa spolu.
Ja po nemu nekričím, nebijem ho, nič. Veľmi ho ľúbim, pritúľam, kŕmim, snažím sa ho niečo učiť, hrať sa s ním atď… a on stále len za otcom. Dúfam že je to len obdobie a prejde to.
Teraz som bola týždeň v nemocnici, a nič. Keď som sa vrátila tak ho zaujímala iba moja kabelka :D ja akoby som vzduch
Chápem, že ťa to mrzí, ale tu platí len jedno - užívaj si to 🙂
Kluuud, uzivaj si ze ho mas komu dat a oddychuj 😀
no neviem mne to uplne normalne nepride, moje deti to tak nemali… zeby si nevsimli ze ich hlavna osoba je tyzden v nemocnici? divne..
este ma napada, ze ja mam dcery, mozno synovia to maju inak
Neviem poradit, ale moj syn priblizne v tom veku bol podobny, ale nie az tak extremne ako tvoj. Mal obdobie, ze uprednostnoval otca a ked som ho napr vzala na ruky tak plakal. Ale bolo to len v jeho pritomnosti, nie ked sme boli sami. Mozno niekto este poradi. U nas to preslo a teraz ako 7 rocny je stale maznak
@hendikep ja mam maly rozdiel medzi detmi a teda so synom som bola 100% casu len ja, jeho otec bol vacsinou prec. A ked som bola v porodnici, za 4 dni na mna ako keby zabudol. Vobec na mna nereagoval, ako keby som bola cudzi clovek. Skoro som dostala depku z toho. Ja mu venujem 2 roky, nemozem ani na wcko ist sama, nic a za par dni som zabudnuta! No ale velmi rychlo sa to zasa vratilo do zabehnutych kolaji… ja len k tomu, ze to su malinke deti a stava sa to…
@mane01 ale toto mi pride skor ako nejaky “truc” alebo urazenie, ze si si dovolila odist na 4 dni :D alebo obranny mechanizmus. Akoze to co riesi autorka mi prislo normalne ( je tu x takych tem ) az kym nepovedala ze bola tyzden prec a ani sa nepotesil ked prisla? Nie som psycholog, je to len moj nazor.
Môj syn má 2 roky a sme aktuálne podobne na tom. Teraz bol manžel 2týždne počas sviatkov doma a len s nim chce byť, je to ešte intenzívnejšie. Len s nim sa hrať, len on ho môže prebaliť a za mnou príde keď chce jest 🙂 napríklad aj teraz sme boli všetci traja spolu, zodvihol ma z gauča, otvoril dvere a poslal preč, že sa ide s ocom hrať. Uvidíme aké to bude od zajtra ked už ide muž do roboty.
Ahoj, snáď ti pomôže vysvetlenie, ktoré som kdesi čítala: deti do istého veku nie sú psychologicky oddelené od matky ako prvotného opatrovateľa. Inak povedané, považujú mamu za svoju súčasť, sú jednou a tou istou osobou. Je preto úplne prirodzené ak prejavujú intenzívnejšie emócie voči inej osobe - tešenie sa, stres z lúčenia s otcom napr. Ty sama sebe tiež nechýbaš a netešíš sa, ak sa vidíš v zrkadle. Považuješ svoj odraz za prirodzený, tak ako bábätko považuje prítomnosť matky (svojej druhej polovice) za samozrejmú vec. V každom pripade sa netráp, tiež som pochybovala, či ma moja prvorodená ľúbi. Nakoniec je z nej moja najväčšia maznáčka a láska.
netráp sa, to sa zmení ešte najmenej 50-krát, kýn dospeje...proste mu je otec vzácnejší, lebo je s ním menej
Moji obidvaja chlapci chceli a chcú viac ocka, aj plakali ráno. Dnes akurát 2,5 ročný prišiel do obývačky kde som sedela a utekal s plačom za ockom a hovoril že nechce mamu 😀už si z toho nič nerobím. Nevadí mi to, lebo potom musi veľa veci ocko s nimi robiť a ja sedím 😀A to ocko na nich aj kričí, nevenuje sa im toľko ako ja.
@mane01 A nebol skor urazeny? Nezda sa mi, ze by zabudol.
Tiez si myslim, ze teba vnima ako svoju sucast, ze ste jeden zlepenec a reaguje viac na ludi mimo toho zlepenca.
My sme to mali opacne, syn bol strasne na mna, muza odhanal, hovoril, ze ho nema rad, ze mu nemam ani pripravovat veceru, ze preco nebyvame len sami dvaja..Ale postupne sa to zvrtlo, muz to nastastie dokazal brat s rezervou.
My sme to tak mali u dcery. Prejavovalo sa to veľmi skoro, možno aj od 10 mesiaca. Normálne sa nakojila a hneď frnk za otcom, on mohol utešovať, on mohol stiskat. Odo mna fyzicky kontakt vyslovene nemala rada (aj keď som nasla sposob, čo jej bol čo sa týka dotyku, prijemny). Už chodi do skoly a stále je ocino cislo jeden, ktorého si chce zobrať za muza. Síce je diplomat a povie, že má rada mamu aj ocina, ale keď si má vybrat, tak lubi viac ocina, aby ju drzal za ruku, keď ideme cez cestu,... Ale ocino sa jej veľa venuje, aj jej veľa dovoli, všade ju brava so sebou. Ale aj ona pre neho znamená cely vesmir. Od kedy sa narodila, prestal chodit von s kamaratmi, pit alkohol, dala mu zmysel zivota (to sú jeho slova). Moja rada, správ si druhé dieťa😀 to mi zase hovorí 30x denne, že má lubi a už ako 2 ročný hovoril kazdemu, že sa s nimi nerozprava, on lubi len mamu.
@marianarem nie, nebol urazeny, bol uplne v pohode, ked som mu nieco povedala, normalne komunikoval. Ale tak, ako keby som bola niekto iny. Ked nieco potreboval, pytal si to od otca, pritom pred tym isiel so vsetkym za mnou. Tiez sa vobec nepotesil, ze ma vidi. Proste uplne vlazny bol ku mne. Mna to skoro dorazilo vtedy, este aj hormony po porode rozhasene a toto k tomu… no, mala som dost!
To je úplne normálne v tom období.Otec je vzácnejší,lebo nie je stále s dieťaťom.Ty si s ním furt.Okrem toho takto malé deti si myslia,že keď niekto odchádza,tak sa už ani nevráti.
Neprezivaj to tak