2-ročná dcéra si ubližuje, poraďte čo robiť ?

Ja som tiež používala objatie... "Terapia láskou". Aj keď taka nasilu, ale lepšie ako keď si syn buchal hlavu o stenu.

napis mi prosim sukromnu spravu...

Skusali sme silne objatie niekolkokrat. Klasicky, potom zozadu a len jej opakovat, ze som tu a ze ju lubim. Dostala neskutocny zachvat, chrcala, cervena bez slz len vrieskala, kopala, akoby sme jej naozaj ublizovali a neprestala ani po skoro pol hodine.

Uprimne, ...mne sa raz hodil o zem a dostal taky vyprask ze viac sa to neopovazil spravit.

hádzanie na zem - jednoducho si nevšímať, prekročiť a ísť preč....prestane....zlostenie - snažiť sa zahovoriť, odpútať pozornosť...ak ale robí zle sebe alebo inému, zobrať ju na ruky aby si alebo inému neublížila a tíšiť....

Podľa mňa skúste blokovať, ak si napríklad udiera hlavou o stenu alebo niečo čím si môže ublížiť tak zabráňte rukou aby si neublížila ale bez očného kontaktu s ňou

Neuvažovali ste nad detskou psychologickou,keďže sa jej "záchvaty" hnevu stupnujú.

@mogaa
Prave tento pristup praktizujeme a vobec nefunguje. Povedala by som, ze to este pokracuje k horsiemu.
Hadzanie sme si nevsimali, ze to prestane, ale nabralo to este vacsie obratky ako pisem. Teraz ju uz odnesieme na postel, z ktorej nemoze spadnut a je zabezpecena, aby si neublizila, sme tam, ale ona sa hadze, kope, kuse, skriabe nas, natahuje sa, ze nam chce dat facku...vyzera to ako nejaky amok. V tom momente je aj mne do placu, nechcem odist ale aj ked tam som, nijako jej to nepomaha. S rodinou sme sa zhodli, ze akekolvek odputanie pozornosti nema absolutne zmysel (veci, hracky, zvuky, aj zive zvierata sme jej ukazali - psa, zajaca .....) na nic nereagovala od nikoho....

@martinals
Povedali nam, ze do 3r ju nik riesit nebude.

V podstate súhlasím s tým či je písané vyššie, ignorovať prekročiť nedávať jej pozornosť...iba ak je nutné že si môže ublížiť vtedy ani blokovať ale bez očného kontaktu s ňou, bez slovného napominania, prosenia aby prestala atď.

Robila to aj nasa dcera. Nemaju este vyvinutu nervovú sústavu a nevedia spracovat emocie. Nasa si od 9m buchala hlavu o zarubnu. Z nicoho nic. Nas sa snazila capat, mimo amoku, ale to som jej vzdy chytila ruku a razne povedala dost. Toto vasom prestalo. Ked sa narodil syn, ona mala 2r a zacali amoky. Nebol to ani truc, ani vzdor, boli to amoky, pri ktorých nevnimala okolie a bola si schopná ublizit. Mimo amokov bola uplne v poriadku. Boli sme za psychologickou, poradila nam len byt v tom momente pri nej, nekritizovat, neriesit, len ticho sediet a zabranit aby si ublizila. Dat ruku medzi stenu a jej hlavu a podobne. Silne objatie nie je vzdy v takomto pripade prospesne. Mne nedovolila ani sa jej dotknut. Az ked to utichalo, naciahla som k nej ruku a az ked to prijala, som ju objala. Bolo to velmi tazke pre mna, ale amoky sa postupne skracovali az uplne ustúpili. Celkovo sa ro ale stalo tak do 10krat. Teraz ma 6 rokov a je to uzasne, empaticke, rozumne dievca. Po zachvatoch ani stopy

Ja myslím, že to závisí od situácie. Podľa toho postupovať. Ako ženy písali. Ja len dodám, že možno vysvetliť jej emócie, pocity, aby im porozumela, že toto je hnev a toto smútok a toto tak lebo sa ti napaci to a to... A ukázať spôsoby ako môže na to reagovať ináč?

Prajem vela trpezlivosti. Nam to robila dcera ked bola mensia cca 16 mesiacov. Prvy syn to nerobil nikdy. Dcera dokazala spustit taky rev ze dedo myslel ze jej z toho az praskne hlava ked nedostala co chcela.(a to n3hovorim o tom aka chodila doskriabana) Ked mala amok proste sme ju nechali. Stale som opakovala ze proste nebude pozerat tv pretoze sa ide spat/ ci inu situaciu kvoli ktorej plakala. Az do zlbnutia tiez som ju obimala, davala pozor aby si neublizila. Krd uz bola unavena z tolkeho vrieskania tak som ju objala a nadojcila.Niekolkokrat z tolkeho revu az zachripla co ju hrdlo bolelo. Teraz uz ma 20 mesiacov a sama vie ze ked vrieska tak dostane trest napr. Zakaz na nejaku rozpravku a pripomeniem jej ze ju bude hrdlo bolet. vzdy jej to vysvetlim preco nemoze robit to a to (deri chapu). Ona este potom aj ukazuje ze kricala a ja jej opisem. Danu situaciu spatne. Uz musim povedat ze sa tie vybuchy obmedzili tak snad to nezakriknem. Telesne tresty u nas nepreferujeme.

Popravde tiež som mala s dcérou taký problém,buchala do hraciek, hádzala nimi, no výlevy nervov za každú prkotinu. Jedného dňa sa hodila o zem zvýšila som hlas a dostala takú po riti, že viac to neurobila.Pevne nervy

Pri neopodstatnenom zachvate placu, kriku a putania pozornosti treba dieta odniest do bezpecnej izby a odist aby nemalo divaka ....ale samozrejme sledovat, nezatvarat dvere. Na moje deti fungovalo ked zacali bezdovodne plakat, ze som ich odprevadila do inej miestnosti a mohli sa vratit ked prestanu, ked prisli s placom tak naspat az ked prestali mohli sa vratit. Chce to naozaj trpezlivost. Ale je pravda, ze nikdy to neboli ziadne extremne situacie....Mozno aj preto, ze sme to praktizovali na zaciatku a nikdy nedoslo k takej vyhrotenej situacii.

Typické obdobie vzdoru, aj my sme si užili od 2 rokov, teraz má 3. Boli sme s mužom zrelí na psychiatriu, náš zvykne počas amoku rozkazovat že mama urob toto,je to,sadni,vstan,nejedz a tak. Keď ho nepocuvneme tak zosilnie amok. Každé dieťa je iné, treba zistiť čo zaberá na vašu. My sme sa snažili odpútať pozornosť,napr. že nechceš lízatko? Alebo niečo čo rád robi. Ale nie vždy to funguje. Nás reval niekedy aj 1-2 hodiny niekoľko dní po sebe a aj viackrát denne. Aj z toho ochorel, no boli sme na prášky...

Mne syn máva také obdobia vzdoru. Hádže sa o zem, reve... Ale našťastie si neublizuje. Ja tiež nevedela ze co robiť. Po zadku nepomohlo bolo ešte horšie, objatie nie vždy prijal, kricanie tiež nemalo význam. Raz keď mal taky svoj záchvat tak som ho začala napodobňovať. A on prestal a ešte sa dokonca začal aj smiať.

Mame v rodine take dieta,fuu to boli hysaky. Na niekoho plati objatie,na niekoho nevsimat si. Vasu zjavne objatia este viac vyhecuju. U nas pomohlo nevsimat si a casom z toho vyrastol. Nic nehovorit,len stat a davat pozor,aby si neublizila. Aj to tak,aby nemala pocit,ze ju sledujete. Alebo odist dalej a tvarit sa,ze si nevsimas. Vyzuri sa a pride sama. Ked sa ukludni,vysvetlit na nejakom priklade, preco to nemoze. A hlavne vela trpezlivosti. A k tym na zadok. Na taketo deti ziadna bitka nepomoze

Toto nie je bežné správanie, a hlavne - ohrozuje zdravie a bezpečnosť. Ak si neviete poradiť samy - co asi neviete (co však vôbec nemusi ísť a zrejme asi ani nejde o vaše zlyhanie), je vhodné zvážiť návštevu klinickeho psychológa alebo liečebného pedagoga ktorý má skúsenosti s prácou s tak malými deťmi...

Xena01 to popsala presne. Neni obecenstvo-neni divadlo. Jen je treba zajistit bezpecnost. Nulovy ocni kontakt. Kdyby se to zhorsovalo, nepreslo viz saurian. Jiste najdete psychologa, ktery nebude cekat do tri let

Aj naša 2 ročná je brutal hysterka. Plieska sa o zem, jaci, zachádza sa do fialova, dneska 40 minút, keď som jej nedovolila kresliť po podlahe. Ale ona to robí opatrne, aby sa neudrela, aj sa občas pleskne sama po tvári alebo buchne hlavou o zem, ale to len tak akoze teatrálne, slabucko aby ju to nebolelo. Ale také záchvaty má za kraviny, nepomohlo zatiaľ nič, a nie, ani výprask naozaj nefunguje na každé decko, takuto radu som vyskúšala hneď na začiatku a v tom amoku je jej to úplne jedno. Objatie absolútne, to až keď sa trochu ukľudní, potom sa chce mojkat. Ten hlavný afekt proste musí prejsť. Doma to úplne ignorujem, vonku ju zdvihnem a odnesiem pod pazuchou. Môj brat bol taký istý, vyrastol z toho, aj ona vyrastie. Len si treba obrniť nervy pred veci neznalymi ľuďmi, čo na teba hľadia ako na najneschopnejsiu mater 🤣

naša robí to isté ...len má 9 r. má lieky. a diagnózu ...

Moja to tiež robila, už neviem koľko presne mala veru okolo dvoch rokov možno menej. Ja fakt neviem. Samé to zmizlo. Búchala hlavou o zem. Áno asi rok a pol. Netrvalo to dlho.

Ja som toto robila ako dieta. Nasi sa vraj stale bali ze si aj otras mozgu spravim. Pamatam si ze som si ozaj tu hlavu z celej sily trieskala o zem ci stenu... skriabala si kozu do krvi atd...

@amelia000 a koľko mal vtedy?

@jaja23 tiez tak nejako, obdobie prveho vzdoru. Ale u mna proste vedel ze si taketo veci nemoze dovolit. Nebudem jest..budem sa hadzat o zem..vrieskat..kopat..Takze poskusal, nevyslo a dalej som take veci nepotrebovala riesit. Ale ja som bola dost prisna ale vyplatilo sa 🙂

@amelia000 môj ma 18 mesiacov a občas by sa mi tak žiadalo dat mu poriadnu po zadku, začína sa prejavovať. Vieska tak, že nám poháre nadskakuju v políčka h, susedia si asi myslia, že ho tu tyrame. Zatiaľ skúšam si ho nevšíma, ale mužovi to veľmi nejde.

@jaja23 no hej ale to musite mat rovnaky nazor na vychovu a dodrziavat rovnake pravidla, lebo ked to ma jeden tak a druhy tak nieje to najlahsie. Mna napriklad pocuval, co som povedala to spravil. Ale ked videl ze u niekoho si to moze dovolit tak mu sral na hlavu. :D mne sa celkom oplatila "vojenska" vychova..a tu bude mat aj to terajsie🙂 detom to neublizilo, mame velmi krasny vztah a o co ich poziadam to splnia.

u nas pomohlo nevsimat si. Hodil sa parkrat o zem a ked videl, ze nic, tak s tym prestal.