Pekný večer.
Píšem, lebo som uz naozaj zúfalá.
Máme 2,5 ročnú dcéru ktorá má asi momentálne obdobie vzdoru v najvyššom možnom leveli. Už sme 4 dni nebolo vonku- pri akejkoľvek snahe ísť von : necem, utečie mi a začne pišťať. Celé dni sme zavreté vnútri. Nepmáha nič: ani prehováranie, ani nalákanie na niečo, ani po zlotky. Keď ju chcem obliecť nasilu chytá taký hysák, že sa to naozaj nedá. Začínam prepadať panike, či sa do jari dostaneme vôbec von! Zaujímalo by ma, či ste zažili niečo takéto aj so svojimi deťmi a či to spontánne prešlo
2 problém je, že zároveň prebieha zrejme separačná úzkosť: s manželom nechce byť absolútne sama, nemôžem ísť ani do obchodu, na poštu nič. Malá reve ako tur keď chcem odísť. Vysvetľovanie že mama príde alebo nalákanie na darček (napr kinderko z obchodu) absolútne nezaberá. Keď sa vyplížim počas obwdného spánku a náhodou sa zobudí skôr, než prídem domov dostane strašny hysák, nechce ani vstať z postele, musia mi volať facetime atď. tToto trvá už asi 2 týždne. Mám pocit, že kombináciou týchto 2 vecí už za chvíľu zošaliem.
Fotku svoju na A4 vyves doma, pripadne jej nahraj aj nejake videa so svojou tvarou, kym budes prec, moze sa tym ukludniť. 🙂 Podla mna je to len obdobie.
Tak sa pripájam. Malý ma 2 r. 4m. Von síce ide ale sánky, boby mu nemôžme ani ukázať lebo hysak. A taktiež ani na záchod sama nemôžem lebo v tom momente je pri mne. Muž už nervózny, že k nemu nechce ísť. Minule ho vzal vonku a museli sa vrátiť lebo tak plakal za mamou.
Nasa tiez v tom veku nerada chidila v zime von. Nemala rada tolko vrstiev oblecenia a na druhej strane pistala ze jej je zima. Tak kompromis, zobrala som veci do ruky a ciapku, sal, rukavice, vetrovku sme davali az pri vchodovych dverach... chodime vytahom, byvame v bytovke. Trosku sa to zlepsilo, ale zimu nemala rada asi do 4 rokov.
Este dodam, ze von chodievala rada- 2x denne na prechadzku. Je ale mozne, za naozaj jej vadi zima (nechce nosit rukavice)
No a dalsia vec- ked sa jej nieco nepaci tak neskutocne hysaky, ide nas az doskriabat... vzdy sa snazim ju spacifikovat, najlepsie zabera ked ju polozim na makke a idem do vedlajsej miestnosti, pripadne silne objatie. lebo dohovaranie absolutne nema ziadny efekt, este viac ju to vydrazdi
Dcéra chcela ist domov, lebo jej bola zima, čiže v mínusových teplotách tiež nechcela chodit von. Nebudete mat rovnaký problem?
@tramtada31 asi je to tou zimou... a mozno aj napadany sneh jej vadi.
Aj my sme to mali, tiež medzi 2. a 3.rokom a co tak počúvam kamošky v okolí co majú malé deti, tak každá hovorí to isté, že beda dostať dieťa z bytu, je to obdobie
@lenka2710 to si hovorim aj ja, ze je to len obdobie.. mali sme nieco taketo uz pred 2 mesiacmi, nechcela ist 2 dni von. Ale to nebolo taketo hysetericke a strasne...
Ale snad.. len faza..
Autorka tak skus zobrať von kocik, alebo kolobezku a rukavice. Potom dcéra plakala, že nechce ist domov😀
Mame to podobne. Ja sama s nim som uz nebola tyzdne, len ak je doma muz. On vie obliect aj nasilu, ja sa bojim lebo ma kope a som 9mes tehotna. Vonku cirkus humberto..skoda pisat. Snad z toho coskoro vyrastu 😅
@tramtada31 nie, ona sa proste nechce obliect do overalu...
skus zateplene lyziarske nohavice a vetrovku...syn overaly nenosi od 9mesiacov...tiez ma 2,5roka
ahoj mala som cosi podobne s jednym dietatom, citil sa na snehu neisto, mozno sa mu smykalo.
A skusala si obliect nieco ine? Mozno je jej ten overal fest nepohodlny.. nie je naobliekana privelmi? Nie je jej zbycne teplo?
Nestalo sa vonku nieco neprijemne v poslednom case? Pad? Agresivny pes? Niekde sa zabudla a zrazu Ta nevidela? Cokolvek...
Nam sa stalo, ze mala strajkovala boli v tom topanky, ktore ju tlacili. Tak ako bola, bosa v ponozkach, som ju strcila do auta a isla kupit nove botky. Okamzite bolo po probleme ale teda prisli sme na to rychlo.
Kociarik by nebol zlý nápad. Možno už keď bude von, bude chcieť z neho dole. 😉
Ja neviem, ale ja som sa nikdy nepýtala, len som oznamila že ideme. A keď mala hysak tak som ju bez slova obliekla aj nasilu pokiaľ vysvetlovanie nepomohlo. A od roka som šla do prace, takže bohužiaľ si musela zvyknut že odchadzam aj keď si poplakala. Ono treba skúsiť viac pristupov ale keď ziadny nefunguje, tak si aj tak rodič a platí čo povieš ty, nie naopak.
Ja by som najradšej tiež plakala,keď mám ísť teraz vonku,ale jednak sa musím premôcť a syna (aj seba) treba trošku vonku prevetrať plus som už dospelá a hysàk by nevyzeral dobre 😅 Neznášala som ani ako dieťa a ani teraz, chodiť v zime po vonku,pritom prechádzky či túry v horách alebo len tak zbožňujem.Ale nie v zime. Strašne ma otravuje to obliekanie sa,neznášam čižmy,niekedy treba aj pančuchy pod nohavice (brrrrr),kabát,čiapka,šál,ktorý je za tri sekundy mokrý od úst,okuliare vecne zaparené. Mne je normálne do plaču,keď vidím,že vonku je pekne,lebo vtedy nemám výhovorku že juuuuj,zima je,fúka,aká "škoda" že nemôžeme ísť vonku. Ja úplne viem pochopiť tvoju dcéru 😁
@jankalukasova nic nic nic. Overal nosi uz od novembra, v tom to nebude.. ale je pravdepodobne, ze ju oziabali ruky s asi si to s tym spojila
ja si spominam, ze toto prebehlo aj u nas. A dovod bol obliekanie veci a teplo s tym spojene. Zistila som to az neskor, pretoze ked bol syn maly nedokazal vyjadrit co ho trapi, a tak vyvadzal. Ked mal 4-5 rokov, tak mi povedal ze nema rad chodit v zime von, nema rad sa obliekat, je mu teplo, vsetko mu vadi.
Aj u nás to bolo, keď mala dcérka cca 2 a tristvrte roka. Nechcela chodiť von, trvalo to možno aj mesiac. Potom to zrzu prešlo a bolo dobre.
Vie čo na teba platí....má ťa pekne omotanu.....jeden krik a mama 4 dní nejde z domu von. 🤔
To ti skutočne 2 ročne dieťa určuje kedy a či pôjdeš von??
Si väčšia, si silnejšia. Ale hlavne by si mala byť MÚDREJŠIA a DOSPELEJŠIA ako ona.
Robi len to, co jej umoznis. Jednoducho s tebou mava. Keby si bola sama a musela ist do prace, zmizli by obidva problemy. V jasliach, ci v skolke by jednoducho von isla, vybavene. Aj bez teba by vydrzala. Ako by si to riesila, keby bol muz na tyzdnovkach a ty by si mala este mensie babatko? Ani s nim by si nesla von? Nesla by si tyzden nakupit? Jednoducho je v obdobi vzdoru, chce si presadit svoje. A zistila, ze hysak funguje. U teba velmi dobre.
Vyjadrim sa len i druhemu...ja proste odidem ..reve jak tur,ale ked musim..o par minut neskor pisem muzovi cez mess a kontrolujem ci je ok,,a ze sno,uz je kludna....och boze,,cochvila pojde do skolky,nebyt nariafeni vlady - uz ma uvod za sebou
Dobry vecer, nasla som si vas prispevok, ktory ste pridavala cca pre rokom. Mame rovnaky problem ako vy. Vsetko sedi na nasu 2 rocnu dcerku. Len sa chcem spytat, ci sa to vsetko po tom roku zlepsilo? Aspon mi date nadej, ze je to naozaj len obdobie a musime to vydrzat.
@ralucia Môj týmto teraz stihol prejsť, je to len obdobie. Už chodí do jasličiek, a tam musí byť vonku a nevymýšľa. Vo všeobecnosti mám s ním skúsenosť, odkedy tam chodí, že v tomto veku už veru skúšajú na rodičov.. ;) Doma máme neskutočné boje s jedením, on proste buď zje všetko alebo má obdobie, keď nezje NIČ, v jasličkách zje všetko do poslednej omrvinky.. doma si nesadne na nočník, odmieta ho, plače, a pritom ho nijako nenútim, ani nenútila, len ukážem, spomeniem, tam poctivo sedí na tom nočníku s ostatnými deckami. To isté s tým pobytom vonku. Treba pevné nervy a vydržať, prípadne nepoľaviť, prejde to.
@oblecenie99 Dakujem za nadej, ze to raz prejde. 😀 je to nase prve dieta a niekedy uz neviem ako na nu. Cvici s nami strasne ale niekedy som zufala lebo nic na nu neplati. A tie rady, ze rodic urcuje nie dieta sa dobre citaju.
@oblecenie99 dobrý deň, prosím Vám to ako rýchlo prešlo? Lebo mne spomínali viacerí, že napr vzdor ako taký prejde niekedy až v 5-6 rokoch. Mám takmer 3 ročnú dcéru a vymýšľa pri chodení von veľmi,teraz to začalo. Samozrejme nechce si umývať vlasy a keď jej ich umyjeme hysak 30 min. Po novom ani sprchovať sa nechce. S chodením von ju musím uplácať čokoládou a najnovšie ide von iba vtedy ak už fakt vidí, že po hodine a pol prehovarania aj 2hod niekedy som už naozaj smutná z toho a zúfalá,tak ide. Niekedy aj traja si s ňou nevieme rady ja, môj muž a mama. Najlepšie poslúcha svokra,no ten nie je vždy po ruke. Fíha tak ja sa iba desím toho aké ďalšie obdobie ešte príde 😅😅😅
@sellycka13 určite nie až v piatich, alebo šiestich rokoch, to je už nezvládnutá výchova. Ak má dieťa stanovené jasné pravidlá, ktoré sa nemenia, obaja rodičia majú na dieťa rovnaký vplyv, dieťa nemá denne sto zákazov a príkazov, ale má možnosť o niečom rozhodnúť, pominie to väčšinou okolo štvrtého roku. Nedá sa to presne určiť, každé dieťa je iné, niektoré skúša raz, keď si nepresadí svoje, nechá tak, iné musí skúšať aspoň tri krát, aby zistilo, či to funguje, ďalšie skúša našu trpezlivosť oveľa dlhšie, lebo túžba urobiť niečo ináč je silnejšia. V žiadnom prípade by som ničím neuplácala, to je zlá cesta. Žiadne dvojhodinové prehováranie, dieťa si to len užíva, že celá rodina okolo neho skáče. A nepíš prosím, že si s ňou traja nedáte rady, v škôlke má učiteľka 20 detí, z ktorých tiež má väčšina obdobie vzdoru. O sprchovaní s ňou tiež nedebatujem, čo sa týka umývania vlasov, spýtaj sa jej, čo jej vadí. Možno by jej vyhovovalo umývať vlasy postojačky, niektorým deťom vadí, ak musia zakloniť hlavu, ale zároveň jej povedz, že vlasy jej umyješ, čo bude robiť ródeo, alebo nie. Ak to bude bez predstavenia, pôjdete čítať rozprávku, ak bude jačať, pôjde spať bez nej. A treba to dodržať. Výchova nie je nič iné, iba pravidlá, režim (je super, keď dieťa vie, že po desiatej a olovrante sa ide denne von), dôslednosť a kopa lásky. Radšej pritúliť, ako nakričať.
@sellycka13 Ja to nejak špeciálne ani nesledujem, že ako rýchlo, má také krátke obdobie, keď začína vymýšľať, vtedy sa musím obrniť a najmä. mať jednotný názor vo výchove s mužom (u nás je kameňom úrazu najmä toto). Nám sa režim najlepšie nastavil tými jasličkami. Lebo malý už nemá priestor na vyjednávanie. A neriešim či vzdor/nevzdor, ja som rodič..
Je už vo veku, kedy skúša a uvedomuje si, že s krikom a plačom vie dosiahnuť isté veci.. Príklad: na doliečenie som ho nechala u našich, tak bol celý týždeň u starých rodičov, ja som musela robiť a muž bol chorý, tam sa správal príkladne prvých pár dní.. potom postupne zistil, čo všetko môže, nemôže a začal skúšať... aby mal môj otec pokoj, tak samozrejme mu púšťal rozprávky, chodili menej vonku atď. ale vyvrcholenie prišlo v deň, keď som pricestovala k našim a chcela som ho okúpať. Keď som mu dala dole šaty a chcela ho dať do vane, spustil taký plač a PISKOT (to nebol rev, krik, ale uši píliaci piskot) a do tej vane som ho nijako nedostala, držal sa ma ako kliešť. Nechápala som, lebo vo všeobecnosti sa rád kúpe (ak nerátame umývanie vlasov). Napokon z našich vyliezlo, že za ten čas ho riadne okúpali len raz, lebo nechcel, a plakal, tak ho nechceli stresovať (oni sa nechceli stresovať). A keďže on je stále umývaný vodou a mydlom od pása dole minimálne raz denne, po veľkej potrebe vždy, tváričku, krk, ruky tiež, tak si povedali, že však sa nemusí kúpať každý deň predsa.. A jemu to veeeeľmi vyhovovalo a štrajkoval aj pri mne, len už vo vyššej intenzite. Včera som mu chcela umyť aj vlasy, tak to bol u nás taký rev, že som čakala, že na nás zavolajú susedia sociálku, ale beriem to tak, že mám dve uši, jedným dnu, druhým von, vlasy sa umyť musia. Alebo si u starých rodičov osvojil taktiku "hádzania sa o zem", ak mu nie je po vôli. A naši sú z toho mimo, lebo údajne sme sa my so sestrou nikdy nehádzali o zem. Osvedčilo sa mi to ignorovať, môjho to prestane veľmi skoro baviť. Čím viac som to riešila, dohovárala, zvyšovala hlas, o to väčšie teatro mal a nepomáhalo to, len sa pridal aj rev. Tak mu zvyknem povedať, že sa presuň na koberec, aby si neprechladol, on sa presunie, ďalej si hundre a leží, ja ignorujem a o pár minút je vysmiaty pri mne. Áno, iné by to bolo, keby sa mi hodil do blata vonku.. Ale už sa nám stalo takto na detskom ihrisku, vtedy ideme do kompromisov: OK, neideme ešte domov, ešte raz sa môžeš šmyknúť, RAZ. Neprešlo to, robil cirkus ďalej, tak som ho chytila, dala ho pod pazuchu a išli sme takto domov :D
Ešte si spomínam taký výstup raz v lete pri fontáne na Hlavnej v Košiciach (nedovolila som mu hádzať do fontány kamienky a mali sme už ísť domov), ja obrovský nákup v ruke, kočík, dieťa som nevedela doň natrepať, lebo sa mi vyšmykol z ruky resp. zdrhol z kočíka..pomohlo mi len to, že jedna neznáma pani ho zrazu jemne chytila za ruku a spýtala sa ho, či s ňou pôjde domov (nechcela ho uniesť samozrejme, len videla, že to nedávam.. :D ) a to ho tak vykoľajilo, že pelašil hneď ku mne a ani nemukol. Viem, že zastrašovať by som nemala v žiadnom prípade, ale potom dlho pomohlo pri začínajúcom hysáku spýtať sa, či nevidí niekde tú tetu... ;)
Na každé dieťa platí niečo iné, len asi fakt treba mať nastavené tie hranice. Ťažko sa mi radí, nemám skúsenosť, môj mal len teraz koncom decembra 2 roky, a snažím sa o výchovu v rámci svojich možností a schopností.. skúsenejšie mamky vedia lepšie poradiť, najmä tie, ktoré zažili vzdorovité deti.
Ja by som hlavne neodchadzala tak, ze o tom nevie. Mne to pride horsie ako to, ze place niekde pri tvojom odchode. Ale takto aspon vie, ze si odisla. A naopak, ak ta nevidela odchadzat vie, ze urcite niekde doma si, aj ked ta nema na dohlad.