2,5 ročná dcéra preferuje tatina
Dcerka bude mat za chvíľu 2,5 roka a asi od roka preferuje tatina. Ten bol s nami aj doma, venoval sa jej. Teraz robi mimo domu, už s nou nemá čas ani toľko chodit von, ale stále je dcéra z neho mimo. Samozrejme, že som vdacna, že majú taký vzťah, že sa vzajomne ľúbia, že sú pre seba dôležití, ale uprimne je mi luto, že má dcéra velakrat odháňa, nech idem prec, nech ju nehladkam(povie: mama nehladkaj a svoje meno), nepusinkujem, keď place, nechce, aby som ju utešovala, objala, len tatino môže a to aj vtedy sa nenecha, keď sme spolu same. Myslim, že sa jej venujem, dokonca vyhľadáva moju spoločnosť. Keď varim, upratujem, furt mi chce asistovat, je pri mne, nie pri tatinovi, ale fyzicky kontakt odmieta, pritom za tatinom príde, že chce pusu, objať, dáva mu pusu na chodidlo! Povie mu, že ho lubi a mne hocikedy trestne, že maminku nelubim.
správam sa k nej pekne(s manzelom na ňu nekricime, nebijeme ju, všetko jej vzdy vysvetlujeme, čiže ani jeden z nás nemá rozdielny prístup, či výchovu, aby to ovplyvnilo jej správanie). Ešte som ju aj kojila rok, čo sa vraví, že sú potom deti prítulnejšie a úplný opak. Mate nejaké tipy, čo sa s tým dá robit? Má to tiež niekto? Prejde to časom?
To je len obdobie a prejde to. Nechaj ju, ona sa to všetko zmení.
Aj moj syn to ma,do 17.00 som s nim sama doma a potom len tata tata.teraz ked vola korona a manzel bol skoro stale doma chcel byt maly skoro stale u babky,lebobuz j otca sa nabazil.to su deti
s otcom je malo, tak je vzacny. To vzdy sa deti viac tesia. S mamou su stale.
Ale odmietanie kontaktu sme nemali, mevidela to u niekoho, od manzela alebo od deti, ze by to opakovala.
Aj môj malý to ma. Už dlho. Potom bol chvíľu pokoj a teraz zase. Akože povie, že ma ľúbi, ale keď niečo, vola na tatina. Tiež mi je to ľúto, ale snáď to prejde. Ja som tiež prísnejší, u tatina mu prejde viac.
Už som Ti chcela napísať, že to je bežné, že dieťa preferuje iného človeka, než mamu, s ktorou je stále, nemusí to byť len otecko, ale napríklad aj babka. Ale zarazilo ma, že hocikedy Ti povie: "maminku neľúbim" ? 😨 Až ma z toho pichlo pri srdci. Asi by som si po takomto "vyznaní" s ňou sadla, povedala by som jej, že ja ju ľúbim a že ma mrzí, keď niečo také hovorí. A opýtala by som sa, prečo.
@h2 nasa ma uz 3,5 je tatinova od zaciatku s vobec ju to nepreslo, tiez mam pocit, ze keby ma aj dlhsie nevidela, vobec by som jej nechybala, tatinovi povie hocikedy lubim ta, mne skoro nikdy. Zial nemyslim si, ze toto sa zmeni, ja som nemala najlepsi vztah s maminou a prave preto som sa bala mat dceru, lebo ak je teraz taketo, obavam sa co bude v puberte :(
Aj u nás to bolo takto, keď mala dcéra 2, 5 roka. Dokonca na dovolenke som ju ani na ruky nemohla zobrať, lebo chytila taky záchvat, že sa cely bazén na nás pozeral.. Aj som si poplakala pre to.. A teraz? Dcérka má 3,5 roka a len maminka maminka. Bezomna nechce ísť ani von 🙈 Takže prejde to, len treba dať tomu čas..
Aj u nás to tak bolo, zo dňa na deň existoval pre syn iba tato, a tiež bol dojceny rok. Občas tak reval mne na rukách akoby som bola cudzí človek, len táto ho mohol vziať. Som normálne žiarlila na muža, ten už bol menej šťastný, keď ani na záchod nemohol ísť sám :D
Ako prišlo, tak odišlo a je to len obdobie, prejde to. Muz mi vždy vravel, že uži si to máš chvíľku voľno, venuj sa sebe, čo som vtedy ale nedokázala, tiež som si poplakala, teraz viem, že mal pravdu.
Dakujem za zdieľané skusenosti. Ja neziarlim, neplacem za to, len mi je to luto. Myslela som si, že je to obdobie, ale trvá to už 1,5 roka. Ako som písala, som vdacna z toho, aký majú vzťah, len mi je smutno, že tiež by som si ju chcela pomojkat, privinut, vypusinkovat, ale ona o to nemá vôbec záujem ako by som nebola jej matka. Muž pracoval z domu od jej narodenia do teraz júna, myslela som si, že keď nebude stále doma, že sa to zlepsi, nezlepsilo. Nemôžem ani povedat, že ja som tá prísnejšia, ale je pravda, že s tatom je vacsia sranda, lebo sa s nou sali, naháňa ju a pod.
@h2 je to skôr vtedy, keď ide s nou tatino domov a place, že nechce ist za maminkou, nelubim maminku. Vtedy jej muž povie, že take hovorit nemôže. Potom mi take povie, ked je nahnevana a skôr sa to snažím ignorovat, neupozorňovať na to, aby nemala spätnú väzbu a potom to naschval nehovorila. No veď je to smutne, lebo nekricim po nej, nebijem ju, nemá reálny dôvod má “nelubit”
Veď jasné, preto je to také smutné. Keby si ju bila, alebo na ňu vrieskala, tak ešte by som to ako-tak chápala. Treba len dúfať, že je to len také obdobie, ktoré sa raz skončí.
@h2 a pritom to dieťa je vytúžene, plánované, v tehotenstve som sa na ňu tesila, ako som písala kojene, od mala som s nou chodila na baby masaze, plavanie, folklorik. Čiže sa jej dostavalo dostatok pozornosti, lasky. Aj som si myslela, že môže byt taký typ človeka, ktorý nemá rad fyzicky kontakt, ale ako píšem, za mužom hocikedy príde, vystiska ho, chce dat pusinku, ist na kolienka a keď ju chcem ja postiskat, tak utečie alebo hovorí, že maminka nechaj (svoje meno)
Môj má 2,5 roka a trvalo presne toto asi pol roka. Ľúbiš maminku? Nie, tatinka. Teraz je v stave, že keď ja hrešim, ide za tatinom a zas naopak. Tiež ma to mrzelo, ale nejak to prešlo. Ale zas máme iné stavy a aj zdravotné komplikácie, takže mňa toto síce mrzelo, aké nebol čas sa nad tým nejak zamýšľať, lebo by ma už načisto slahlo
jasne prejde to, len pockaj, za 3 roky ani nebudes vediet ze taketo nieco bolo, max sa pousmejes nad tym