Prihlás saZaregistruj sa tu!
Modrý koník - Stránka pre mamičky a budúce mamičky
Zapni
FóraStarám sa o dieťatko

16 mesačné dieťa sa budí s krikom a nedá sa upokojiť

llaurita
20. sep 2015

Ahojte, moj syn, ktory spava asi cca od pol roka pekne celu noc sam v postielke, sa nam v poslednom case (trva to asi mesiac) zacal budit v noci s hroznym krikom a neda sa nijak upokojit, vacsinou je hore asi dve hodiny a potom sa konecne upokoji a zaspi. Nie je tomu tak kazdu noc, ale priblizne kazdu tretiu noc niekedy aj castejsie. Spava uz vo vlastnej izbe, dali sme ho tam asi od roka, velmi dobre to zvladol, neboli s tym ziadne problemy. Nekojim ho uz dlhsiu dobu. V podstate to mal aj predtym, ale stavalo sa to mozno raz za dva tyzdne, takze som to az tak neriesila. Predtym som mu davala v takom pripade aj UM, potom sa upokojil a zaspal. Pred cca mesiacom, mal dietu, nemohol nic mliecne, takze sme ho skusali upokojit aj bez mlieka. Vacsinou sa upokojil, ked sme ho dali ku nam do postele, ale tak vzdy mu to trvalo minimalne hodinu. Nechcem ho velmi podporovat k tomu, aby pil v noci mlieko, takze sme to stopli. Teraz fungujeme tak, ze ho beriem hned do postele, ale tam nespi, miesi sa, kope ma do hlavy a sklbe mi vlasy, no aspon neplace... Ked je v postielke, tak strasne reve, zhruba po 15 minutach nam klopu susedia. Je jedno, ci som tam s nim, ci sa mu prihovaram, proste tam stoji a reve na ratu. Ked ho vezmem na ruky, tak sa snazi vyskocit... Po tych dvoch hodinach ma toho asi uz dost, tak zaspi.. Skusala som mu zrusit cumel, islo to bez problemov, v pohode vecer zaspinka aj bez neho, no stale je to rovnake. Nemali ste s tymto niekto problem? Od coho by to mohlo byt? Citala som nieco o nocnom dese, ale mne to tak nepripada, pretoze on sa neda nijak ukludnit....Ako by ste to riesili?

bumbadla
•
20. sep 2015

Nieco podobne so mnou zazivali moji rodicia. Tiez som nepricetne plakala a nedalo sa ma utisit. Neskor ked som bola vacsia som si zacala uvedomovat ze "nieco" v noci pri mne stoji. Pomohol mi az krizik pri posteli, ale na to som prisla sama az v dospelosti. Do dnesneho dna mam traumu spat sama v noci. Takze ak ste veriaci skuste krizik

bumbadla
•
20. sep 2015

Nieco podobne so mnou zazivali moji rodicia. Tiez som nepricetne plakala a nedalo sa ma utisit. Neskor ked som bola vacsia som si zacala uvedomovat ze "nieco" v noci pri mne stoji. Pomohol mi az krizik pri posteli, ale na to som prisla sama az v dospelosti. Do dnesneho dna mam traumu spat sama v noci. Takze ak ste veriaci skuste krizik
@llaurita

1lienka1
•
20. sep 2015

@llaurita ahoj, my sme to mali tiež zo synom a to spáva s nami, trvalo to aj vyše roka a pol, bude mať v decembri 3 roky a chvalabohu už to prestalo, teda aspoň dúfam. Mával to aj cez poobedny spánok.

malabiba
•
20. sep 2015

@llaurita môže to byť nočný des....dieťa sa nedá ukľudniť a deje sa to často v spánku...vekom z toho obvykle deti vyrastú...detská nervová sústava je ešte nezrelá a veľa vecí, ktoré dieťa prežíva nevie spracovať...od kedy to začalo? nestalo sa v rodine, u vás niečo doma, čo by mohlo dieťa negatívne ovplyvniť - dôležití sú hlavne pokojní rodičia a celkovo prostredie bez stresu, skúste si vytvoriť nejaké rituály pri zaspávaní, aby sa cítil pokojne, bezpečne...poraď sa aj s detskou lekárkou a detským psychológom, aby si si bola istá, že za tým nie je niečo iné....podobné sme zažívali so synom - nám pomohla malá lampička, večer rozprávanie v jeho posteli v prítmí a vankúšik - úplne mäkký a vyžmolkaný, veľakrát som nemohla ani oprať obliečku, hneď to zbadal, brával si ho všade aj do auta, aj k babke

adsumus
•
20. sep 2015

berte si syna k sebe do postele a zaspávajte spolu, bud pri nom, kým sám nebude chcieť spať sám.

malabiba
•
20. sep 2015

@adsumus to nie je riešenie problému....

21majka
•
20. sep 2015

moja zlatucka,presne viem co prezivas.Ja mam 2rocneho synceka a nie tak davno sme presne prezivali to iste.U nas to nemalo spolocne nic s kojenim ci UM proste je to take obdobie vacsinou chlapcov.Krik v noci az som myslela,ze na nas zavolaju socialku :( .Preslo to po takych 2-3 tyzdnoch.Chce to len pevne nervy a hlavne klud.Ja som malemu uz od zufalstva tak potichucky spievala a pri tom som sa ukludnila aj ja 🙂 Drzim prsteky a hlavne musite to vydrzat .O chvilu to prejde 🙂 🙂 🙂

Podobné diskusie

Nenašla si odpoveď na svoju otázku?Opýtaj sa vo fóre