Ahojte dievčatá. Kedže mám prvé bábätko, rada si nechám poradiť. Naša malá má 16 mesiacov, no od svojich prvých narodenín začala vystrkovať rožky. Plač a hnev zvládame úplne v poriadku. Aj keď je to riadne energické dievčatko a teda poriadne šidlo, krásne rozumie. Ak poviem NIE, tak nie. Avšak na oplátku za zákaz, príde ku mne a ťapne ma nahnevane rúčkou. To zasa poviem NIE, v tomto prípade však pre nu akosi to NIE neplatí a udrie ma opäť. Nikdy jej to nevraciam, nebijem ju, snažím sa jej zobrať rúčku a poviem "radšej ma takto pohladkaj".A s jej rúčkou hladkám moju. Niekedy som skusala ju drzat za rucky a vysvetlit, ze sa to nesmie, ale to brala ako velku srandu. Predtým to nerobila, ale chodievame ku kamoške, ktorá má dvoch nezbedných synčekov, ktorí sa takto bijú. Ak náhodou udrú moju malú, tak hneď skríkne a dá im obom po rukách. Bojím sa, že malá to tam odsledovala. Ako to riešiť? Poradte prosim.
@nafka0483 dakujem.. ide o to, ze presne to som robila, ale ked jej chytim ruku a hoci aj skriknem NIE,vaznym hladom, nahnevana v tvari, tak sa smeje.. vobec sa nesnazi rucku vytiahnut, proste ako keby ma mala uplne na haku a smeje sa...
Naozaj ju hlavne nehladkaj po tom ako ťa udrie. To za úder dostane pohladenie? Jasné, že z toho má zábavu potom. Zábráň jej v tom, a potom ju napríklad ignoruj. Aby videla, že sa hneváš ako sa správa. Najjednoduchšie je síce jemne vrátiť... Ale to chápem, že nechceš. Ale dovoliť jej to nesmieš.
Musis získať ocny kontakt a tu ruku jej chytiť dosť pevne. Nie aby to bolelo, ale nie aby to bolo prijemne. Deti sa niekedy smejú aj keď sa boja.
Vytrvaj, skúša hranice, jej aj Tvoje. Ak sa dá, Tvoja reakcia by mala byť rovnaká, ak Ťa jej smiechom náhodou rozosmeje, bude skúšať zase. Keď si uvedomí, že reaguješ rovnako, pohrozíš prstom no,no,no, nehladkas, neudries na oplátku, zdvihnes sa, že odchádzaš, vyvolá to v nej pochopenie, že to nie je dobré a prestane. Ale trpezlivo vytrvať.
Ak to robí opakovane a smeje sa ti do tváre, capni ty ju. Možno prestane. Na moju totiž platilo len toto... mohla som jej držať ruku aj dva dni, stále to robila. tvrdá hlava proste. keď som ju raz capla, prestala. už nikdy to nezopakovala. to isté som mala s uhryznutím. uhryzla raz, druhý, tretí, neviem koľký, nezaberalo nič "výchovné". až kým som jej do ruky nezahryzla aj ja. samozrejme, pre všetky moralizátorky vopred upozorním na fakt, že netiekla krv, nemala som v zuboch ani jej kožu, ba dokonca neostali ani stopy po zuboch.... vedela som presne odhadnúť silu, aby to pocítila, ale aby som neublížila..... po mojej akcii nastal rev, krik - však lebo čo som si to dovolila, že áno? a tak som jej dôrazne povedala: aj mamu to bolí.... odvtedy bol kľud. moja suseda si nechala starším chlapcom dva roky ohrýzať mladšiu dcéru. chúďa, stále mala niekde nejaký hrýzance, lebo suseda večne len dohovárala... ale to je jej vec. ja som si to vyriešila stručne a bol kľud.
@domak2 o tom som nepocula, ale dakujem.., ozaj jej to nechcem vracat spat, lebo podla mna nasilie produkuje len nasilie...
@katkamatka7 ten odchcod by teda mohol zabrat.. dakujem...nie, to zasa ja sa nikdy neusmejem ak ma ťapne, naozaj nahodim vrazedny ton, aj vyraz, ale ak je to naozaj tak, ze niektore deticky sa smeju, ked sa boja, tak by to davalo zmysel...
@panelacikova juj, toto neviem ci zvladnem, ale ak uz nic nezaberie, tak skusim rovnaku medicinku.. avsak mam obavy, aby sa to neobratilo proti mne.. kamoska tych chlapcekov och bije po rucickach nonstop a to minuz pripada tak, ze to beru ako nieco co sa robi, ak sa im nieco nepaci
Trošku z iného konca: v škôlke som sa hrala s jedným dievčatkom. Prišlo na to, že sme sa ,,hrali" na hryzenie. Ona uhryzla mňa, ja som sa pohrýzla na ruku a začala som hrýzť ju, že mňa to nebolí. Súdružka zakročila a oddelila nás s tým, že sa nebudeme spolu hrať. Rozumela som dobre, nevedela som povedať, že je to hra. Pamätám si hanbu, keď rozprávala o mne v tretej osobe a tiež, že to, že som sa s tým dievčatkom nemohla hrať, ako úžasnú krivdu. Ale nikdy som to už neurobila. Vek cca tri roky.
@katkamatka7 malá je na mna dosť naviazana, tak to oddelenie bude pre ňu ozaj riadny trest... toto by naozaj mohlo zabrat..
Ja mam 17 mesačného štupľa a robil presne to iste, keď sa mu niečo nepáčilo....ja som ho hneď capla po rúčke...slabo samozrejme a s dôrazom povedala "nie...maminu to bolí!" prestal to robiť...deti v tomto veku nemôžeme podceňovať 😁 už presne v tej svojej hlavičke vedia čo robia 😊
@dievcacitajucelist vdaka za odpoved...kedy to prestal robit? Nech viem posudit, ci to zabera, alebo nie..
aj u nas je to tak...sem- tam ma capla a som sa rozplakala a akože som sa na nu pohnevala...a potom sa prisla potulit a prestala to robit...sem-tam jej este ujde ale už menej casto..ked ma nervy ked jej nieco nedovolim....ale u nas je aj to, že robi co nema....napr. zacala otvarat mraznicku a ja som jej dohovarala, kricala a nic...a manžel raz razne povedal...pokrivila papulku a isla plakat :D a bezala ku mne...ale predstavte si, že už do mraznicky nejde...tak možno pomože aj ked niekto iny jej razne vysvetli...mam pocit, že mna bere inak ako manžela
nacase aby si jej to po ,,tapnuti,, vratila
Mal také obdobie...možno pred 2 týždňami...keď ma capol po líci vrátila som po ruke...zabralo to..
@dievcacitajucelist ved ano, ale tu su mamicky co takutu vratku nechapu, ale radsej si od dietata nechaju skakat po hlave, nemyslim zrovna na autorku
@nika82 súhlas...ja som oproti mojej mame o 100% benevolentnejšia....ale tak výchovu a výchovné metódy treba prispôsobiť veku dieťaťa...jasne, že nie som zástancom výchovy "trepať hlava nehlava" ale deti musia od malinka pochopiť, že sú určite hranice...ja mám už tretie dieťa (všetko chlapci 🙂) najstarší bol zlaté bábo...stredny malý speedy...a štupeľ je ako duracelko...preto je potrebné, aby sa naučil čo sa smie a čo nie 😊
Robis to dobre..ale v hneve ze by ta mala radsej pohladit..mi pride ako blbost. :DD Urcite jej nedovol,aby ta buchla po ruke...
No si predstav ze si na niekoho nahnevana a ta osoba ti povie aby si ju namiesto capnutia pohladkala... to sa neda... nie je tam logika.
Ona ma pravo sa hnevat, a aj ten hnev nejak ventilovat, ale nema pravo ta bit. Takze jej vysvetli, ze to co citi je hnev a ze ho citit moze ale ze musi zmenit svoje konanie... ponuknite nahradu za capnutie... nech boxuje do vankusa alebo roztra/pokrci papier...
Ked pride situacia, kde uz ocakavas, ze ta pride tapnut, tak bud v stredu a uz ked vystrie rucku k tebe, tak ju zachyt predtym ako tapne a dorazne povedz NIE. Nie potom co to urobi, ale zabran jej v tom aby to urobila. Ak sa pokusi zas, tak zas vcas zachytit a povedat NIE. Ziade hladkanie za tym, ziadne vysvetlovanie dookola. Proste zachytit rucku a NIE. Ziadna sranda. Potom hned ruku pust. Len nech vidi, ze ju vzdy zastavis a ze to myslis vazne. Ziadna srana, vazny ton a dorazne NIE.