14 mesačné dieťa nechce ísť k ockovi, ktorý chodí neskoro z práce
Idem si k vám po radu, keďže tu vždy viete poradiť. 🙂
Nedočítala som sa o tom na internete nič.
Približne po roku začala dcéra plakať vždy, keď ju chce (alebo musí) vziať na ruky ocko. Vždy ho zbožňovala, ráno plakala ked odchádzal do práce, keď prišiel tak sa veľmi tešila. On ju po chvíli upokojí, ale keď som tam ja, tak bože chráň aby si ju vzal k sebe. Samozrejme, že s ňou trávim ja 24hod. denne. Muž chodi z práce neskoro večer takže trávia spolu tak hodinu denne. Cez víkendy viac. Ona s nim pojde von, ale ja ju musím obliecť a dať až pred dom a keď ju zaujme pes, vtedy sa môžem vytratiť naspäť dnu. Mne je ľúto hlavne muža. Je z toho frustrovaný. Dnes bol z toho už vyslovene nervózny a hundral že aká je rozmaznaná, že aká je na mne závislá. Dokonca sa ma už niekoľko krát opýtal, prečo ho neľúbi.
Je toto správanie normálne pre vek 14mesiacov?
Má to nejaký dôvod?
Kedy to prestane? Aj ja by som si vydýchla, keby nebola taká zaplakaná, keď ma nevidí.
Ďakujem
@viestta ďakujem.
Veď to mu aj hovorím,že nemôže sa na ňu preto zlostiť. Je zvyknutá na mňa, nech sa nečuduje keď chodi z práce v čase keď už ide spať
Ked mak moj maly 15 mesiacov,zacal robit toto iste. Nikto nic nemohol,vsetko len ja,stale mnr za ritou,akonahle som odisla na zachod,nastal rev ako keby som sa uz nemala nikdy vratit. S nikym nemohol byt, nikto s nim nic nemohol robit.
Predym reval,ked isiel muz do roboty, potom s nim nechcel byť.
Preslo to asi po 2 mesiacoch. Ja som to nesilila, nenechavala som ho s nikym nasilu,ani s muzom,bola som stale s nim ja.
Môže ísť o separacnu úzkosť. Môj je trošku mladší a tiež teraz taky ostal. Ale on aj keď sa hrá a ja napr.varim....tak proste chodi pravidelne za mnou, že "mama" dotkne sa má a ide sa hrať ďalej.....
To je len obdobie a prejde to. Potom príde obdobie, že bude chcieť byt len s očkom a teba mizno bude aj vyháňať von z izby.
Ja chápem, že je z toho nervózny, ale toto chce len čas
@janba presne u nás to vyzerá takto. Ok, dik. Takže nie nasilu, ale prečkať toto obdobie.
Je to súčasť vývinu
Časť vývinu. Do určitého obdobia si deti neuvedomujú, že sú samostatné bytosti. Myslia si, že sú súčasťou matky. Ja by som poskytla dostatok fyz.kontaktu dieťaťu. Taktiež, ak niečo mu rozprávaš, oči na úroveň oči dieťa. A tiež pozitívne hovorila o otcovi....hurá, príde ocko z práce....
Och veď ju stále mojkam, stískam. Stále na mne zavesená a mne to vôbec nevadí, len som už začala pochybovať, či nerobím chybu. O ockovi hovorím pozitívne vždy. (OK ok občas ponadávam keď niečo odloží a ja to neviem nájsť haha)
Dobre že som sa opýtala. Ešte by som to riešila úplne zlou cestou
Ja som ešte aj varila s malým zaveseným na nohe, v horsom pripade na rukach. Bol to naozaj extrem, zatial najhorsi v jeho zivote (ma 2 roky 😃)
Niekedy som veru už z toho bola na neho nervozna. Ale snazila som sa to vydrzat, nedavaj ho nasilu nikomu, budte spolu vsetci traja, aj s muzom. Ono to naozaj prejde 🙂
Teraz je to u nas tak,ze pride muz z roboty a ja mozem aj na Mars odletiet,ani by si nevsimol 😃 ked sa hra s niekym iným, niekedy ma aj prec posle 😃
Teraz je mama stred vesmiru. O par mesiacov sa to opat zmeni. Manzel to musi "prekusnut", nevycitat jej...
Oki, vďaka. Áno, varím s ňou na rukách. Je to fakt niekedy ťažké. Musí to prekusnúť, len ma zlosti, že to dáva za vinu mne. Vraj je rozmaznaná, závislá na mne. Žiarli či čo. O 20rokov budeme spomínať a smiať sa ako som s ňou varila a ako sme spolu chodili ešte aj na toaletu 🙄😆
My máme niečo také teraz tiež, máme 13 a pol mesiaca 🙂.
Veru, občas je to náročné, ale ako píšeš, ja si to tiež veľmi užívam, priznám sa, že som rada, že je taký mamin cicík 😅❤️.
Na záchode som ju naučila, že mi má odtrhnúť papier, podať, potom ma ide sama počkať do kúpeľne, kým si umyjem ruky, to jej nevadí, ale keď je oco doma a idem na toaletu, ani nejde so mnou, len sedí v strede chodby a plače, kým ju tak na rukách neodnesiem 😂
Aj u nas, bolo obdobie, ked len ja a zrazu, ked ja nie, tak som oci vyvalovala :D alebo mal cinnosti, pri ktorych chcel mna alebo mu muz nevadil 🙂 ale menilo sa to. Ale aj u nas to muz zle znasal, ze ci robi nieco zle alebo tak...
Pamatam si to pri mojej kamaratke, mala cosi vyse roka, ked sa zrazu z nicoho nic zacala bat otca, nechcela ho, mama ju nemohla dat z ruk, lebo vrieskala ako keby ju rezali. Len co prisiel oco z prace, utekala, nechcela ho, bozechran, zeby sa k nej ozval alebo sa jej dotkol.. Ludia si o tom veru mysleli vselico. No ako prislo, tak aj casom odislo. Dodnes si myslime, ze sa jej muselo nieco hrozne snivat, ze sa ho tak bala.
Separacna úzkosť. Dovolím si povedať,že skôr či neskôr tým prejde každé dieťa. Ja som nemohla sama ani na wc, keď som išla do sprchy sedela na koberci v kúpeľni somnou, z izby do izby som nemohla tak aby ma nevidela. Nechcela byť s nikým a plakala o dušu. Časom to preslo
Pre dieťa je to normálne obdobie vývinu a muž nech si to uvedomi, tie jeho komentáre sú zbytočné a hlúpe.
Ešte dodám že niekedy ju uspával muž ešte rýchlejšie ako ja. Teraz? Keď len vojde do spálne že ju ide uspať on, spustí hystericky plač. Takže už ani uspať ju nemôže on a to si vždy tak užívala ako ju nosil a spieval jej.