Ahojte.
Malá má 14 mesiacov a už asi 2-3mesiace je ale poriadne hysterická. Proste jej niečo ,,zakážeme" tak začne vrieskať a hádzať sa o zem (väčšinou v sede kope nohamy, v stoji dupká ale stalo sa už, že sa doslova hodila o zem). Sme už zúfalí.. V susedstve čo majú malého (15mesiacov) tak im takéto ,,scénky" nerobí. Ja neviem už. Nezakazujeme jej zas všetko, ale ked raz niečo nemôže tak to proste nemôže. Väčšinou počkáme kým sa vyvrieska, medzitým jej hovoríme, že to neni pekné,nemá na to dôvod a že plačom nič nedosiahne. Pochvílke sa upokojí a ide robiť za to ,čo sme jej zakázali takže sa scenár opakuje dokolečka. Proste jej nechceme ustúpiť aby si nezvykla na to, že raz sme pustili tak si plačom dosiahne svoje aj inokedy. Možno to znie a je pre niekoho tvrdé, ale máme v rodine 4ročného chlapca, ktorému sa ustupovalo a keď vidím, čo robí a jak sa chová tak to je presne prípad, ktorému sa chceme vyhnúť. Berem, že je ešte malá ale ona veľmi dobre chápe významu slova NIE,nesmieš a aj napriek tomu skúša a potom plače. Doma to zvládame akotak (aj keď v amoku nás príde ,,zbiť") , ale keď začne hysterčiť v obchode alebo vonku a hneď všetky oči na nás..no neni to príjemné. Prejde to časom alebo robíme niečo zle ?
Je maličká. Jej CNS ešte nieje dostatočne vyvinutý a nevie spracovávať odmietnutie. Doteraz ste tu všetci boli, aby ste plnili jej potreby a zrazu to tak nie je. Neboj sa, nikto na verejnosti ťa nesúdi. Každý si tým so svojím dieťaťom vo väčšej alebo menšej miere prešiel. Chce to len čas a nervy zo železa. Nám napríklad pomohlo odvrátiť pozornosť. Napríklad: "Nemôžeš ťahať závesy, ale pozri tu ti dám deku a môžeš ju naťahovať"
vyznamu nie chapat moze, ale zjavne nema pod kontrolou svoje emocie, co je ale v jej veku pochopitelne, kedze centralny nervovy system sa stale vyvija..
ona dovod ma, sice z nasho pohladu nepochopitelny.. takze netrestat, nekricat, nehovorit, ze nema dovod a sprava sa hrozne, nechat ju nech si emociu odzije, ale vecne zhodnotit situaciu (napr. velmi si chcela .... a preto citis hnev, ze nemozes), naucit ju, ze reagovat sa da aj inak (je v poriadku citit zlost, nie je v poriadku kvoli tomu napr. bit ostatnych a pod.) a nastavit hranice a najma vydrzat. ono to zvykne byt narocne pre rodica.. to ti hovorim zvlastnej skusenosti 🙂
Dobre je si prečítať knihu Rešpektovať a byť rešpektovaný, za pozretie stojí aj nevychova.cz
Ja mám 16 mesačného a robí to isté. Keď ho chytí záchvat tak ho väčšinou nechám tak, ťažko mu niečo vysvetlím, prečo toto a prečo tamto.. Snáď to je len obdobie, keďže zistil, že sa môže rozčulovať 🤷 a to sa nerozčúli vždy iba keď mu niečo zakazujem, ale aj napr ked jemu pri hre niečo nejde
Davate nahradne riesenia,ze co moze namiesto toho?
Ja mám trojročnú a robí to iste a to ani zďaleka som jej nedovolovala všetko, tiež neviem kedy tieto scény konečne prestanú 🤷🏼♀️
Je to úplne normálne, snaží sa vydobit si svoje a veľmi iné páky ako plač nemá. Nemyslím, že jej musíte hovoriť ze to nie je pekne, ona to ovládnuť ešte nevie. Ved nech si pozuri, tvarte sa akoby nič, potom ju môžte objať a vysvetliť, že nie je proste nie, aj keď vás to niekedy mrzi. Nič z čoho musíte byť zúfalí.
Predstav si ze si novy clovek na svete ktory celkom dobre nechapes a nepoznas ho a najma nepoznas svoje vlastne telo a mysel. Naraz pocitis nekutocne velky hnev, ktory ta uplne ovladne,az tak ze sa toho nalakas, lebo nevies ako sa s tym hnevom vysporiadat. Nedokazes to zastavit a nevies co mas robit. A clovek, ktory ti doteraz vo vsetkom pomahal, ta odsudzuje a vravi ti ze sa chovas zle.
Tieto pocity hnevu co ma, si ona musi prezit a odcitit a zistit na vlastnej kozi, ze to nie je nic strasne, ze to pride a odide a ze sa to da kontrolovat. Ale na to potrebuje hodiny treningu.
Takze ked bude mat znovu zachvat hnevu, urcite ju neignorujte a uz vobec nekritizujte ale urcite jej pomozte.
1. Uznajte a pomenujte emociu... Chapem ze sa hnevas. Vidim ze si nahnevana. To co citis je hnev a je to v poriadku. Viem ze si sa chcela hrat s tym nozom.
2. Nechajte jej pravo sa hnevat. Kedze ste jej uz zakazali nieco co chcela robit, neberte jej aj pravo na hnev. Hnev je uzitocna emocia a dietatu sa v zivote velmi zide.
3. Sadnite si vedla nej na zem a pokojne opakujte ze ste tu pre nu a ze je vsetko v poriadku. Nesnazte sa nasilu objimat ak nechce ale udrzujte ocny kontakt a ked sa bude chciet objat, hned objimte.
4. Pocas amoku nic nevysvetlujte. Nema to cenu. Nedokazu nic chapat.
5. Ked sa ukludnia, mozete sa k povodnej situacii vratit a vysvetlit, preco bolo dolezite ze ste jej ten noz nemohli dat.
Ale aj ked sa uz k tej situacii nevratite, to nevadi... dolezitejsie ako ucenie sa pravidiel, je to ze sa ucila, ako ovladat svoje emocie a uistila sa, ze vy ste pre nu vzdy opora.
@ajka0207 presne tak,ja uz tiez ignorujem to najviac zabera i ked uz v 4r postupne aj sama je rozumnejsia.Ale ostala sim alergicka na slivi kontaktne rodicovstvo,to uz je len vymysel nudia ich sa zuen na materskej.
Keď ju objimete neukludni sa?