Ahojte mamicky, zufalstvo už.
Moj syn má rok a pol a už asi pol roka nonstop reve každý deň, vkuse. Vstávame s plačom, zaspavame, nedajbože, keď nie je po jeho. Viem, že separacna úzkosť a možno aj obdobie vzdoru tak skoro, ale nechce sa mi veriť, že to tak dlho trvá a každý deň a intenzívne. On je zlate dieťa, už som aj rozmýšľala, či mu niečo nie je alebo ho neboli. Tlačia sa mu trojky zuby ale už asi pol roka :(((( niekedy som taká už z toho nervózna, že......
A naša noc tiež otras. Nemá veľa podnetov, dávam na to pozor, chodíme vonku, mojkame sa, venujeme sa mu, spinka s nami v posteli, no v noci sa strašne veľa budi a plače. Som nevyspata unavena zničená. Nekojim už, mlieko UM mi vôbec nechcel pit, teraz po troske vypije, možno 2dc za deň aj to cez lyžičku. Skúšala som mu aj v noci dať mlieko ale vypil strašne malo a tiež mal tu noc takú nepokojnú.
Neviete mi poradit, či aj vaše detičky začali z ničoho nič tak často a veľa a každý deň plakať/ doslova zjapat? Akoby utal pes a predtým to boli slniečka. A ak áno,
Dokedy Vám to trvalo? Ja už som zrelá na psychiatriu, a keď ho dáme starým rodičom, tak len vravía aký je úžasný a zlatý a my prídeme, vystrája plače hnevá sa za vsetko, strašne má trapi že to už trvá vyše pol roka, niekedy sa až hanbím :( či mame doma už citového vydierača? :D
@jullietka ono to nie su manipulacie, ale to, ze pri mame sa citia bezpecne a mozu prejavit svoje emocie. Dlho nieco zadrzuju, ked su mimo mamy a potom to vybuchne. Na nasu zabera byt chapavy, opytat sa, ci sa hneva, je smutna, alebo ak nic nezabera, byt blizko, pivedat, ze mamka je tu a hlacne ostat pokojny. Lebo oni to hned vycitia, vidia, ze aj mama nervy, tak ja este vacsie. Nasa bola tiez taka uplakana, umrncana, aj teraz obcas chyti rapel, ale tymto kludnym pristupom sa velmi zmenila a zmozem omnoho viac. Oni este nedokazu rozlustit svoje emocie, vysporiadat sa s nimi, mozog este nechape. My sme na to, aby sme pomohli. Laskou, pochopenim, vedenim. Ze plakat a byt nahnevany nie je nic zle, ze to kazdy obcas ma zlu naladu, je smutny, potlacanie pocitov a ich prejavov u deti je podla mna nie dobra vec. Take to, neplac, bude sa niekto hnevat, niekto pride po teba, dam ti cukrik, aha, pozri havo. Je tazsia cesta ist vztahovou vychovou, ale ja za seba mozem povedat, ze prinasa ovocie.
Súhlas s @keduska bavíme sa o malých deťoch a súdime ich z nášho pohladu a skúsenosti. Deti sú naprogramované na prežitie. Preto s “cudzou” osobou budú vzorne poslušne atd aby nevzbúrili pozornosť. Ale všetko čo cítia skladujú a keď príde rodič, väčšinou mama, tak vybuchnú ako gejzír aby to dostali von. Pretože mama ich bezpodmienečne miluje a ony to vedia.
Dieťa môže skúšať a testovať limity u rodiča, nie preto aby dosiahlo čo chcelo, ale pretože to nastavenie limitov u neho vyvoláva pocit bezpečia. A ak ich len potvrdíte tak mu vlastne potvrdíte ten pocit bezpečia, uistite ho.
A čo sa spánku týka, ten nemá nič spoločného s jedlom ale so zrelosťou nervovej sústavy. A Ta dozrieva najskôr okolo 3r.
@cookie29
@keduska
Áno, máte pravdu, uvedomujem si, že je ešte maly a že hlavne plačom vyjadruje svoje pocity a emócie, svoju nespokojnosť a ďakujem Vám za odpovede.
Aj u mna je to tak, že keď som kludna a zachovam pokoj v danej situácii, oveľa skôr sa mi ho podari ukľudniť. Ale z mojho pohladu to trvá tak dlho, že už prestávam mat niekedy trpezlivosť, čiže najprv musím začať pracovať na sebe :D tiež sa určite nesnažím potláčať jeho emócie, bola som teraz nedávno aj na kurze - liečenie vnútorného dieťaťa.
Ale veľmi má toto odbobie vyčerpáva, a skôr som chcela vedieť, či to prejde alebo vôbec prejde, alebo budem mat doma takého malého urevanceka 🙂
Najviac má ničí jeho plač ako nesúhlas a nespokojnosť s pravidlami, ktorý je tak silný a intenzívny, že sa to nedá počúvať
@keduska plne suhlasim zo vsetkym co si napisala. Tiez ked veci riesim kludne tak to je lepsie,len nie vzdy sa to da,resp.da sa stale ale proste aj my dospely mame svoje dni. Ale zas ked dieta uz z nervov rozhadzuje a nici veci okolo a ublizuje sebe tak je to fakt o drzku a na nervy. A to robi aj ked sme same doma,napr.preto ze jej zakazem rozlievat caj 🤷🤷alebo ze nema skakat po gauci a podobne veci. Niekedy aj ked jej 15x poviem nech nieco nerobi tak absolutne nepocuva a na just robi naschval akokeby. Ja viem ze to deti take male nevedia. U nas plati ze v amoku sa neozyvam,necham ju tak len davam pozor aby si neublizila a potom sa rozpravame
Len tak pomimo.. Píšeš ze mlieko vypije malo v noci... A vodu??? 😊
@mitama vieš ono záleží aj od jeho vývoja. Môj sa naučil rozprávať neskoro. Síce potom hneď išiel komplikovanými suvetiami a nie len pár slov alo iné deti ale to obdobie bolo zúfale pretože komunikácia nič moc a tým pádom frustrácia. Nevyberieme si.
Mimochodom deti nepoznajú negáciu. Takze keď mu povieš neskáč po gauči on to ne nevníma a počuje skac po Gauči. Musíš mat pozitívnu komunikáciu. Gauč je na sedenie. Skákať môžeš na trampolíne.
@mitama kazdy obcas strati nervy. Ponahlas sa, alebo si ovesana vecami, dieta si ublizuje, nicoveci, a vtedy je tazke zachovat klud. Ale to sa potom ospravedlnim a vysvetlim svoje chovanie. Ono to prejde, neboj. Len vytrvaj. Ako tu uz ktosi pisal, ked uz vedia rozpravat, dohodnut sa, uz nie su taki nervni. Ja som dlho bojovala s kadecim, najma spankom a potom som sa zmierila. Stale nespim celu noc, ale je to uz lepsie, ako byt kazde 2 hodiny hore, pripadne 2,3 hodiny uprostred noci zabavat dieta. Mne pomohlo studium o tom ako komunikovat a reagovat, mnoho veci som netusila, lebo vsak naco... Kym nemas dieta si odbornik na vychovu. A potom hladas rady a riesenia u skusenejsich🙂 Vyderzaj, pionier!
@hennyinnsbruck vody vypije veľmi veľa, minule skoro liter, tak som to už riešila s dr. nakoľko by dieťa tak veľa pit nemalo v noci, aby si oddýchli obličky. Raz vypije možno 2dc. Inokedy aj na 3x mu dávam flašku.
@cookie29 áno, mám doma knihu, vola sa “už nevladzem” 😀 a tam je presne toto popísané. Napr. som ho takto naučila, že kvety sa netrhajú ale hladkaju, tiež nepoužívam negácie typu “nebez” - ale “chod pomalšie”, čiže snažím sa ale dnes opäť ako každý iný deň, plače úplne pre vsetko.
@mitama ach akokeby si o mojej pisala 😁😁😁ma 2 roky aj 2 mesiace a zacalo to cca 3-4 mesiace dozadu. Sice u nas su aj zmeny,isla spat do svojej izbicky a za chvilku pribudne surodenec ale aj tak je zarevana neskutocne. Sice je taka citlivejsia od narodenia(reflux,koliky) ale prezili sme to nejako. A teraz tiez kes je u svokry tak parada super zlaticko zje vsetko pocuva a ked prideme mi hned konec sveta krik vreskot plac 😁😁😁podla mna toto su stavy spekulacie zo strany dietata skusa co moze a nemoze a vie ze pri rodicoch a hlavne pri mame si moze dovolit viac. Tiez chodime von,pozera rozpravky ale nedajboze prepnem to kriik vreskot aj pol hodinu 😁 no hold smola. Ja jej predtym sa snazim vysvetlit,ze ideme robit to a to aby vedela,hlavne pri cinnostiach kedy viem ze vresti jak pavian,ale aj tak to nepomaha 😁nic nam neostava len sa snazit tym situaciam vyhybat a predchadzat,vsetky deti su nejake,druhy maju mozno kludnejsie deti ale zas maju ine problemy. Tak viem ze je zdrava,ziva a to my staci 😁😁a uz len vydrzat kym z toho troska vyrastie. Moja ani pri zuboch nebola taka ako je teraz. No a noci to su kapitola sama o sebe 😁😁raz je dobre raz je horsie....