Pekný den, od narodenia dcérky to bolo narocne. Riešili sme spanky,mlieko, vyšetrenia a nakoniec sme zistili, že ma taku povahu. Dnes ma presne 1,5 roka a ona je taka stále. Za všetko čo nie je po nej je nervózna, place tak, že ju nevieme ukľudniť, taký rev, že niekedy sa až neskôr nadýchne. Nedá si ešte nic vysvetlit, so vsetkym ma problem a už som z toho naozaj smutna. Mám mnoho známych a nikto take dieta nemá. Dokonca si aj navaria, no mne naša nedovolí nic, neviem navarit, stále musim byt pri nej. Sama nebude ani za nic a teraz v posledných dňoch mám pocit,že sa to ešte zhoršilo. (Ale zasa vo všetkom je sikovna, stvornozkovat, chodit začala veľmi skoro a ďalšie veci) Len sa chcem spytat máte niektorí tiež take deticky a zmenili sa casom?🙂 nech sa ukludnim🙂
@54tinka54 zubky si myslime, že jej idu od narodenia😁 ale jasne, môžu jej teraz ísť, no už neviem byt taka trpezlivá, trvá to už dlho. Ale verim ako pises, že deti sa menia a rastu a raz bude lepsie. Dakujem za odpoved
Úplne ťa chápem, my tiež už od piateho mesiaca sme stále vraveli že je nervózny zo zubov a stále to bolo niečo iné 😅 prvý zub mu vyšiel až v roku… niektoré detičky sú proste nervóznejšie a temperamentnejšie ako iné.. malý má 20 mesiacov a s odstupom času vidím, že hoci bol od začiatku náročnejšie dieťa, začína sa to zlepšovať a už začína byť taký malý parťák. Samozrejme sú dni, keď mám chuť vyskočiť z okna 😅 idú mu ale stoličky, tak sa snažím byť zhovievavá.
@elizabet173 mame uciacu vezu, aj malu kuchynku-jednoducho všetko mozne. Chvilku vydrzi, zásuvku tiež otvorím a hra sa chvilku, no potom z nicoho nic nervy a stále dookola🤷🏼♀️ je to narocne, ale tak nevymenime ju😁 musime len vydržať. Al ideme aj kdekolvek druhe deticky si behajú same a rodičia sú pri nich, no ja musim držať za ruku. Nic sama a to mi občas príde zvlastne, ale tak snáď je to normalne a nie som v tom sama🙂
Môj syn bol takýto, ale on ako 5 mesačný bol operovaný a po operácií mi na vyše 24 hod nedovolili byť pri ňom, iba 2x po 10 min aj to spal, čiže mňa nevidel, bola potrebná aj transfúzia, kde ho pol hodinu nevedeli napichnúť, takže si odniesol nepeknú traumu ... Avšak operáciu zvládol úžasne, v nemocnici vyškerený na 3 deň, ale keď sme sa vrátili domov, nastalo peklo a myslela som, že sa asi psychický zrútim... Nie raz som plakala aj ja, kedy toto skončí a skončilo, asi o pol roka .... Dovtedy som pri ňom musela len sedieť, musel ma stále vidieť, nemohla som nič spraviť, iba ma videl sa od neho postaviť a už plač, doma bordel, ani na wc bez neho nič a najhoršie, že keď ho niekto zobral z rodiny na ruky, revy, že sa až zachádzal, čiže aj keď mi niekto chcel pomôcť nemal ako ... Najlepšie rady boli od svokry, nechaj ho vyplakať to prejde, veď nech plače, veď ho niečim zabav, daj do postieľky, ja som pri deťoch aj štrikovala wrrrrr, kto si týmto neprešiel nikdy to nepochopí ... A pochopila aj ona, keď videla, že naozaj nič nezabera :D
Z odstupom času som sa ale skľudnila, prestala riešiť bordel, ( samozrejme nežili sme v špine), navarila som, keď spal a to niekedy nespal celý deň, čiže až večer a proste som si len vravela, že je to obdobie a prejde to ... Teraz ? aj sa sám pohrá, najradšej má, keď ho starý otec nosí na rukách, nakoľko moc sa mu chodiť ešte nechce :D ale už vydrží aj bez nás rodičov, keď ideme do obchodu a dáme ho svokre na hodinku ... atd. atd.....Proste bolo to obdobie veeeľmi náročne, ale raz to prejde. Veľa síl
@54tinka54 ano, to je teda veľmi temperamentná, si myslim. Ukludnujem sa tým, že v budúcnosti to bude zasa pre ňu lepsie😁
@nikoleta999 och, vy ste ešte museli zvládnuť aj operáciu. My nie, aj keď bolo toez toho veľa po doktoroch a dodnes dostane doslova hysak keď idemek lekárovi.no čo si napisala je taka presne naša mala, stari rodičia sa ju aj boja zobrat, aby zasa neplakala a sa nenachádzala. Dufam dufam, že sa zmeni
Starsi syn bol od narodenia taky narocny na cas a pozornost, a presne, vo vsetkom bol velmi popredu, teraz ma 3,5 roka a nie, nezmenilo sa to. Pri mladsom, 1,5 rocnom ai spravim viac, nez pri starsom. Do skolky pojde az od septembra, takze je doma, cez obed uz nespi a led mladsi spinka, aj tak nic nespravim, lebo furt len mamka, pod sa hrat a ja ze, ved dobre, pojdem, ked dovarim. A on furt nie, ked dovaris, ale teraz hned.
@mimi3008 joj Boze a preto si stále poviem, že druhe dieta nechcem. Aj keď by som chcela pre ňu súrodenca a nebyť sebecka, ale neviem si predstavit ako by som sa o to druhe starala
Ale nie, neboj, ja mam teraz pocit, ze s dvomi spravim viac, nez som spravila s jednym. Ono ti mladsi surodenci sa podla mna tak prirodzene ucia sami hrat od starsich a hlavne su od narodenia zvyknuti, ze nie su jedini a ze mama sa musi postarat aj o brata/sestru. A starsi aj ked huci a huci, ze sa mam ist hrat, tak proste musi vydrzat, lebo vie, ze nikto iny nenavari a nebudeme mat co jest
@elizabet173 snažím sa a aj nechám, ale pokial dýcha. Potom sa už zľaknem…Je to nervácka riadna
@mimi3008 to je pravda, hovoria, že druhe dieta je už iné, ako keby viac prispôsobivé a hlavne vníma staršieho súrodenca. Ja som asi pre ňu už nudná. Uvidime🙂
@elizabet173 fukame do tvare🙂 a toto zachádzanie sa raz stratí, teda myslim tak aspon do 2 rokov? Neviete?
Jooooj, ako keby si písala o mne a mojej dcére… je síce o 3 mesiace mladšia, ale presne toto… nevydrži sa hrať ani sekundu… máme aj učiacu vežu,kde si pekne vie vyliezť aj zliezť, ale ona sa nonstop dožaduje mňa… keď vidí,že varím a nedívam sa/nevenujem sa jej,tak koniec… všade chodí zamnou zavesí sa mi na nohu alebo hneď ma chytá za ruku a musím ísť sňou kde chce ona, ak odmietnem,tak taký cirkus si ešte nevidela… začne dupať nohami,vrieskať no koniec… a toto je takto stále… ja sa zastavím dať napríklad do práčky prádlo, jej poviem nech mi podáva,podá dve veci a už ma berie za ruku preč… jednoducho nikde nechce ísť bezomňa.. na zachod somnou,klasika… ak potrebujem navariť,tak ju dam do veže a pustim jej pesničky na youtube na telefóne aspoň kym si všetko nenakrájam a nezačnem variť… potom sa jej už venujem a postupne odskakujem aj s ňou k hrncom… ale tým, že spáva ešte 2x tak si dokážem čo to porobiť aj keď spí tvrdo… a ak nespí tvrdo tak musím byť pri nej a držať ju za ruku…. Ona je proste totalne na mne závisla a absolútne nesamostatná vo všetkom… ale zatiaľ to neriešim, poviem si len,že ma takú povahu a každy sme nejaký a je to moja dcéra a nech je aká je, tak som tu pre ňu 🙂
@ls56 presne tak, vieme o čom presne piseme🙂 snazila som sa jej aj v tv pustiť rozprávku, ale aj pri tom musim sediet pri nej🙂 ale mas pravdu ja si toez poviem, že raz ma už tak potrebovat nebude a bude mi to aj luto a casom budeme poriadne partacky❤️
Deti sa menia 🙂 nebude taká večne neboj… ono kľudne už môže ísť do obdobia vzdoru.. alebo nejdú jej zúbky? Náš je vtedy veľmi zlý.