Trávenie voľného času času so svojimi deťmi
Ako trávite voľný čas so svojimi deťmi ? Snažíte sa o to aby by bol Váš spoločne strávený čas s vašimi ratolesťami pre nich čo najužitočnejší a aby si ho poriadne užili?
Si zabil....
Myslim si, ze toto mnohi vedia aj bez tvojho clanku. Je jasne ze s detmi treba cas travit aj vonku, hrat sa s nimi a ine aktivity. Kazdy rozumny rodic toto vie🙂
Celkom ma tvoj príspevok pobavil🙂🙂 Ale tak každá snaha sa cení🙂
@japitex no toto keby v článku nebolo tak žiadny rodič určite na to nepríde sám. Všetci čakajú doma zatvorení, zúfalí a nevedia, že s deťmi sa chodí von, do prírody, že s deťmi sa športuje a využívajú sa rôzne atrakcie ak sa dá. To je článok pre rodičov z roku 1957, ktorí mali deti vypustené na dvore a nevedeli, že s deťmi sa dá tráviť aj čas 😂😴🙄
To závisí od aj od dieťaťa. Materská s prvým a s druhým sú u mňa diametrálne odlišné príbehy.
Prvý syn potreboval nonstop pozornosť. S ním som skladala puzzle, kocky, hrala som sa s autíčkami, čítala knihy. Keď zaspal, robila som domáce práce a samozrejme som bola troska.
Druhý syn nepotrebuje nonstop pozornosť, domácim prácam sa venujem keď je hore. Ja varím, on vyhadzuje šuplíky, alebo stojí na hokerlíku a drví na kuchynskej linke piškótu. Ja nakladám pračku, on vylieva mydlo do vane. A podobne. Keď zaspí, sadnem si na gauč a nerobím nič, prípadne sa venujem nedôležitým veciam, ako sledovanie nejakého filmu, surfovanie po nete, tvorítkovaniu, či knihe. Definítívne som oveľa menšia troska.
Čo sa týka prírody, starší syn bol rád vonku. V -15 aj v +40 chcel byť vonku. Najlepšie v kočíku, takže som ho vyvážala, alebo nechala behať a robota mi doma stála. Prípadne sa mladý muž ešte vybúval v kočíku a keď som ja zmorená konečne dorazila domov, on bol čerstvo nabitý energiou. Bola som troska.
Druhý syn má najradšej prírodu na záhrade, prípadne žiadnu. Vonku reve, vietor nenávidí, slnko nenávidí. Tak ho netýram a ako prechádzku chápem návštevu obchodu s potravinami. Žiadne celodenné pochodovanie po okolí. Už nie som taká troska.
Čo sa týka didaktických hier, so starším som si skadala puzzle, nevedel síce poriadne nič hovoriť, ale poznal pár písmen, poznal väčšinu zvieratiek a aspoň približne sa snažil vysloviť ich názov.
Mladší háže puzzle do rôznych kútov, magnetky za skriňu, všetko živé, vrátane vrabcov a sliepok je "havo". Písmenká som ani neskúšala, nejdem sa pred ním strápňovať.
Starší syn cestoval autom rád. Ako bábo zaspal do desiatich sekúnd od naštartovania motoru. Mohli sme chodiť autom aj na fakt dlhé výlety. Hocikam.
Mladší syn v aute od narodenia reve tak, že sa dusí. S dusiacim sa dieťaťom, by cestoval možno len Mengele. Takže my necestujeme. Respektíve ja a mladší syn necestujeme pomaly nikam. Najdlhšia vzdialenosť, ktorú dal je 25 kilometrov s troma prestávkami.
Starší syn nepoznal televízor do roka. Aj potom ho pozeral iba veľmi sporadicky. Nechcela som nahrádzať svoju pozornosť tupým čumením do bedne. Zlom nastal až keď išiel do škôlky a nechcela som, aby bol ako dieťa prestarnutých hipisákov, tak som mu nejaké tie rozprávky zaobstarala.
Mladší syn pozná Autá, Mimoňov, Macha a Šebestovú, Spievankovo.... Ale sám nepozerá, vždy len s bratom.
Zjednodušene by som povedala, že kým staršieho som ťahala vpred, mladšieho nechávam, nech sa unáša prúdom a občas ho popostrčím. Už ich oboch nechávam len tak byť, pretože už nemienim byť troska.
Tomu sa hovorí akože pagerank clanok, nie je nutné naň reagovať.
ten článok o trávenie volného času s deťmi https://www.japitex.sk/blog/ako-travit-volny-ca...
tak hlavne by mal byť užitočný pre mňa a zakád je decko ešče moc malé, že nevie ani mi namotať udičku keď sedím na šerblici, no tak načo mi zatád je.
Čiže tráviť spolu čas áno, ale až keď preukáže výnosnosť svojho profitu