Nechce chodiť na krúžky..
Ženy idem sú k vám po názor, lebo ja si už neviem rady. Najstarší syn má takmer 9 rokov a nechce chodiť na žiadne krúžky, výlety školské, školy v prirode, do druziny, plavecký výcvik, najnovšie korčuľovanie zo školy. Pričom je pohybovo veľmi šikovný.
Keď mal rokov, chcel sa hrozne ucit plávať, dali sme ho na plávanie, aj s mladšou sestrou. Postupne tam už chodiť nechcel, ale s manželom sme si hovorili, že keď už chodí, aspoň nech sa nejaký štýl naučí plávať a dáme mu pokoj. Do toho prišli ortopedické problemy, držanie tela a ploche nohy, ktoré nás v tom utvrdili. Po takmer 3 rokoch na plávaní sme to vzdali, chcel chodiť na futbal. Tak sme ho dali, tréneri ho chválili, ako aj tí na plávaní. Lenže po necelom roku tam už nechcel chodiť. Až bolo vidno, ako to celé pretrpi. Dali sme ho preto teraz v septembri na lezecky krúžok, baví ho to, chodí tam s kamarátom, zase ho treneri chvalia, ale chodiť tam nechce. Akýkoľvek krúžok, ktorý si sám vyberie, ho prestane skôr či neskôr bavit. Už mám pocit, že tam chodí iba kvôli tomu, aby mal od nás pokoj.
@danula.ch mam tiež 9 ročného. S nim problém nemám jeho baví futbal a s ⚽ by aj spal.
Keď chodil na plávanie 3 roky asi by som nepovolila aby prestal. A na držanie tela je plávanie najlepšie. Vtedy mal koľko rokov? Deti stále vymýšľajú. Je dosť veľký, už teraz, aby keď si niečo vyberie sám, vedel ze to aj niečo stojí a mal by tam chodiť.
Mam ešte 6 ročného a toho nič nebaví. Tiež práve špekulujem co s nim. Na futbal nechce chodiť aj keď chodil ale jemu to ani nejde takže zbytočne. Horšie je ze ani si sám nevie vybrať.
No vyzerá ze potrebuje špeciálny prístup a pochybujem ze sa mu dostával pri kolektívnych športoch. Skus individuálny kde bude len on a trener
Ja som s bratom ako dieta vystriedala kopec kruzkov od gymnastiky cez tanecnu ( skusali sme rozne styli ) a karate az po kanoistiku. Ta nas bavila najviac a robili sme ju najdlhsie. Mozno len este nenasiel to co ho bude bavit uplne najviac. Mozno je to na nervy stale menit kruzky ale aj ked ich strieda je stale v pohybe a nieco robi. Lepsie ako by mal sediet doma za pocitacom. Ale kazdopadne suhlasim aj s nazorom ze ak chodil 3 roky na plavanie mohol by v tom pokracovat. Je to dost dlha doba.
My sme mali pravidlo,že prihlásime ťa kam len chceš,ale musíš tam vydržať polrok aj keby traktory z neba padali....tak sme vydržali pri hokeji 5 rokov,karate1 rok,husle 1 rok,plávanie pol roka,lukostreľba -videl skúšobnú hodinu a odradilo ho to,málo akčné..teraz dva roky hádzaná...myslím,že chlapci musia mať nejaký šport,nielen kvôli pohybu,ale aj pre iné veci-dochvíľnosť,pravidlá,tímový duch,autorita trénera,samostatnosť na sústredeniach .....ale ak má dg,tak by som to riešila so psychologom čo by pre neho bolo vhodné-aký šport a aký prístup
Môj syn mal tiež miernu formu ADHD a tiež som s ním mala problémy, že všeličo nechcel. Napríklad ani ísť na koníka v škôlke a potom som videla, že ho to mrzelo. Kolektívne športy neznášal, na futbal by ho nikto neprinútil ísť. Ako 7 ročný začal chodiť na Tae kwon do a to ho bavilo. Pre takéto deti sú vraj vhodné bojové športy, naučí ich to sebaovládaniu. Neskôr chodil na karate, až do 15 rokov a potom so všetkým sekol. On vždy potreboval aj kamaráta, aby tam s ním chodil. Keď prestal kamarát, prestal aj on. Deti do 10 rokov sa vraj len hľadajú v športe. Treba skúšať a on si nájde, čo ho baví.
@6mia6 na plávanie začal chodiť ako 5 ročný. Prvy rok sukromne, aj s mladšou sestrou. Po roku ona prešla na gymnastiku a ešte takmer 2 roky chodil sám. Prvý rok iba raz do týždňa, ale potom sme dali 2x, lebo trénerka ho chvalila, že má na viac, ale odvtedy to šlo dole vodou úplne. Tak začal s futbalom, sám sa tam pýtal, chodia aj jeho kamosi. Lenže teraz v septembri bol raz a keď som videla, ako tam trpí, nonstop chodil za mnou, že kedy už bude koniec, vyjednávať s trénerom, potom prišiel za mnou, že tréner mu povedal, že to nie je povinné a môže odosť. My sme tiež takí, že keď už si sa pre to rozhodol, budeš chodiť. Ale nie za každú cenu. Ja som chodila 8 rokov na klavir, sama autobusom, 3x do týždňa a trpela som jak kôň. Absolútne má to nebavilo, nemám talent, ale moji rodičia na tom trvali, že ked som chcela, tak to dokoncim. 8 rokov......Je mi to v živote na 2 vecip
Teraz nás doktorka zase posiela na rehabilitácie aj k ortopedovi kvôli zlému drzaniu tela. Pri tom plávaní viditelne spevnel, ale asi to nestačilo. ......
@danula.ch a nemá náhodou pocit, že mu povinnosti, škola a krúžky zaberajú všetok voľný čas a nemá čas pre seba, hranie sa podľa seba? Že má všetok čas zorganizovaný a všetci mu len prikazujú, čo má robiť, ako sa správať a nemá sa kedy “vyblázniť”? Navyse ho berú aj na krúžkoch ako problémového, ktorý nepočúva, neposlucha...
Ja by som asi krúžky zrušila, respektíve obmedzila na 1x do týždňa a skusila sa mu individuálne venovať, chodiť s ním von, do prírody, nechať ho sa vybehat. Alebo aj plávať, ale nie na krúžok, ale vy ako rodina spolu.
A cely xbox by som niekam vyhodila, alebo predala. Nech ho ani neláka.
@danula.ch inak minule som čitala presne ako pise @brona235 ze deti maju odskusat v takom veku viacero kruzkov a nemame po nich žiadať aby sa snažili byť v niečo tip top a "profilovali" sa v jednom. Naša dcera skuša tiež rozne kružky: najprv to bola tanečna na štyl folklor, potom kreativny kružok, teraz chodi s mužom (pod trenermi) plavať, v škole na ping pong a 2x do tyždna na hip-hop. Skus ho donutiť aby aspoň počas školskeho roka vydržal pri jednom. Mneani nejde o to aby bola dcera v niečom profička ale aby sa zabavila, hybala sa, socializovala a nesedela len pri tablete. Ps: neter ma 15r , chodi roky na karate a raz mi sama priznala ze mala depku a chcela to vzdat. Rodicia ju prinutili ostat a teraz vravi ze je im za to vdacna ze ju nenechali to vzdať.
@danula.ch naša mladšia má problémy so sústredením a pozornosťou. Ako 5 ročná začala chodiť na karate - chodí už druhý rok. Samozrejme boli krízy a plač ale nepoľavili sme. Má fantastických trénerov a tento rok sa k nej pridala aj staršia. Sme tam super partia. Rodičia aj tréneri - takze skvela atmosféra. Chodíme spolu na súťaže. Myslím že treba syna povzbudzovať a na druhej strane nedopustiť. Držím palce nech nájde krúžok čo ho bude baviť a rodičom veeeela trpezlivosti ✊🏻
@danula.ch ja som mala to isté so synom. Najprv karate, potom futbal, hokej, výtvarná, gitara... Tiež som trvala na dokončení začatého šk. roka, všetko vydržal len jeden školský rok.
Neznáša sa režimovať, neznáša pravidelnosť, on má veľmi slobodného ducha a robilo mu problém ísť aj keď sa mu jednoducho nechcelo. Toto má po mojej mame, tá neznáša keď "musí", ona aj on tým doslova trpia. Oni keď chcú niečo robiť musia mať na to chuť a náladu.
Od siedmeho ročníka na zš už nemal žiadne krúžky ani som ho už do ničoho nenútila. Mňa to neskutočne vyčerpávalo motivovať nemotivovateľného človeka.
Dcéra je úplne iný level, tá si krúžok vybrala, baví ju a chodí tam roky a veľmi rada. Kedysi tiež vystriedala 2-3 krúžky, tiež vydržala len rok, ale jej prístup je úplne iný, taký zodpovednejší.
@hettinka ale ved on ma krúžky iba 1x do týždňa. Ale ani to nechce. Vyblazni sa dosť, koľko potrebuje, nesedí iba za x-boxom. Má ho na 30 minut po tom, ako sa pripraví do školy a to iba vtedy, ak neprinesie domov poznámku. Stáva sa mu, že nemá poznacenu domácu úlohu, zabalenu nejakú pomôcku, tak vtedy x-box nemá.
V tom máš ale pravdu, že by sme sa mu mali viac venovať ako rodina. Potrebuje to oveľa viac ako jeho mladšia sestra. Je veľmi citlivý a vnímavý, narodil sa im mladsi brat, aj tym to celé asi trpí, máme teraz na všetko málo času.
@0silvia0 v tomto to máme veľmi podobne. Syn neznáša keď musí a dcéra je v pohode. Vybrala si gymnastiku a chodila tam s radosťou. Len teraz ma na chvíľu prestávku, namiesto toho chodí na plávanie, kým sa naučí ako-tak plávať. Aj tam chodí rada, už by sa aj na gymnastiku vrátila, ale nechcem im dávať viac ako jeden krúžok.
@danula.ch aj ja mám náročnejšieho syna na pozornosť, treba snažiť sa ho pochopiť, priblížiť sa mu čo najviac, lebo keď príde poriadna puberta, bude to náročnejšie. My už máme hlavnú pubertu za sebou, teraz je to už fajn, ale bolo to miestami dosť zložité, aj keď ani teraz to nie je podľa mojich predstáv. Ale vzájomný vzťah máme fajn, dokonca mi povie toho dosť aj zo súkromia, len je celkom iný ako my dvaja s manželom, je kópia mojej mamy, s ktorou sme sa nikdy až tak nevedeli pochopiť.
@0silvia0 bojím sa, že strácame jeho dôveru. Včera mi dcéra priniesla zo školy prihlášku na korculko. Syn mi ju zaprel, našla som ju večer, keď som mu kontrolovala, ako je zbaleny. Zakruzkoval si tam, že nemá záujem. Keď som sa ho na to pýtala, tak povedal, že mi ju nechcel ukázať, lebo by sme ho do toho tlačili a on nechce. Je pravda, že už som zhanala korčule. ......V októbri chodili zo školy na plavecký. Ani tam nechcel ísť, dokopali sme ho tam. On sa radšej bude učiť v skole, ako keby mal ísť niekam s ostatnými, to isté škola v prirode. A keď už na tom plaveckom bol, tak síce plával perfektne, ale zase sa učiteľky sťažovali, že im tam robil problémy. Skákal do bazéna keď nemal, predvádzal sa, neposluchal. ......všade je to rovnake
@danula.ch tak ho skúste počúvať a jednoducho ho tam nedajte. Spýtaj sa ho, čo chce robiť on miesto tých krúžkov, že dobre, nemusíš chodiť na krúžky, ale miesto krúžku pôjdeme všetci napríklad na prechádzku s najmladším súrodencom.
Poviem ti to z osobnej skúsenosti: neznášala som ako dieťa tie organizované hromadné akcie, čomu sa dalo, tomu som sa vyhla. Ja som sa nedokázala zasystémovať do toho snaživého systému. V letnom tábore som bola len raz, pre mňa to bola hrôza a to som tam bola s najlepšou kamarátkou. Neznášala som, keď mi niekto organizoval každú minútu môjho prázdninového času, ja som si ho chcela organizovať sama. A neznášala som, keď moja mama chcela zo mňa urobiť niekoho, kto nie som a nechcem byť. Skús ho viac akceptovať a viac počúvať čo on chce. Samozrejme žiadna rodinná anarchia, ale vidíš sama, že to už zle znáša.
@danula.ch tak prečo ho preboha to niečoho stále tlačíte? Aby mal ďalšie stresy? Keď chcete aby sa niečomu venoval, tak choďte vy ako rodina niekam a niečomu sa venujte. Kúp takety a choďte si zahrať tenis, bedminton, len tak amatérsky. Ani mi t poriadne nevieme a chodievame. Alebo choďte na plaváreň celá rodina, alebo sa korčulovať alebo na turistiku. Koľkokrát by chodil na tréningy, toľkokrát choďte spolu niekam. Veď aj tak by ste ho tam museli voziť. Kúpte loptu, spoločenské hry. Je toľko možností ako môže dieťa tráviť voľný čas a aj sa hýbať a nemusí pritom chodiť na krúžok.
@danula.ch ešte mi napadlo, že sa môže cítiť, že ho chcete niekam odpratať aby ste mali od neho pokoj. Deťom napadajú rôzne veci, možno vidí, že máte veľa práce okolo najmladšieho a na neho nemáte toľko času a chcete sa ho zbaviť, lebo vám sa nechce mu venovať. To mi len napadlo, nemusí to tak byť, ale inak súhlas s @kvetinka75
@danula.ch hlavne ich neporovnávaj, každý je iný. Neviem prečo chceš za každú cenu aby niekam chodiťl.
@danula.ch No a naco ho teda tlacite na ten jeden kruzok v tyzdni? To si s nim napr neviete cez vikend zaplavat ty alebo jeho otec? Uz ked sa jedna o tu zdravotno-sportovu stranku.
Ak neviete a mate na to peniaze tak mu zabezpecte daky invididualny sport s trenerom. Ale to by som mu nariadila, ze ako musi typu rehabilitacia. Ak to mienite koli zdravotnemu stavu, tak by som mu to za danych podmienok nepodsuvala ako volitelny kruzok...
@kvetinka75 tiež zo tak vnímam podľa popisu. Ja som sa Napr po 20 rokoch kvôli synovi postavila na lyže. Je to strašne, vôbec nie som športový typ. No ale “musím”.
@0silvia0 dakujem, že si mi pomohla vcítiť sa do duše môjho dieťaťa. Ja som bola celkom iná. Aktivity zo školy som zboznovala, letné tábory tiež, preto mi to nejde do hlavy. Viem, že každý sme iný, len niekedy je ťažké pochopiť aj vlastné dieťa. Na druhej strane mám vlastný negatívny zážitok z hudobnej. Ale to bolo 8 rokov, nikto mi nedal možnosť to zmeniť. My to takto robiť nechceme.
Všetky tie aktivity majú jeden spoločný znak. Má problem s pozornostou aj v tom smere, že na seba potrebuje upozorňovať, predvádzať sa, tak tréneri aj učitelia napriek tomu, že je sikovny pohybovo aj v učení, majú s ním tento problém. Okrem toho je ADHD. Na treningoch to potom vyzerá tak, že s ním majú tréneri viac práce, ako so všetkými ostatnými deťmi dokopy. Napríklad skáče do bazéna len tak, pri rozcvičkach pobehuje, nepočúva, na plávaní mu jeden rok dokonca priradili asistenta.
Na jednej strane chceme, aby na niečo chodil, aby sa vybehal, vyberie si sám a napriek tomu po čase nechce chodiť. On aj povie, že mu vadi to organizovanie, ale o to ide, aby si nerobil čo sa mu zachce.
Dali by ste svoje dieťa za takýchto podmienok na krúžky? A iné, ako škola v prirode, letné tábory, z prvych sa tešil, prišiel nadšený, ale keď mal ísť ďalší rok, už nechcel. Fakt neviem čo s ním. Najradšej by hnil doma, ideálne pred x-boxom. Ten má iba obmedzený čas po tom, ako si urobí všetky povinnosti.