Aký je váš postoj k tomu, aby dieťa navstevovalo kruzok, aj keď nechce? Riesim morálnu dilemu, či dieťa nechat na krúžku, ktorý navštevuje už dva roky alebo ho odhlásiť.
Moji rodičia sa podvolili môjmu nechceniu, ale čo som napriklad v 7 rokoch mohla vediet, čo je pre mna dobre alebo nie? Vysledkom takehoto podvolenia bolo, že som v nicom neexcelovala, lebo som sa nicomu poriadne nevenovala. Rodičia má onalepkovali, že má všetko bavi 2 minuty a je zbytočne má niekde prihlasovať. Nemal by v tomto prípade zasiahnut rodic a dieťa donutit/motivovat, aby kruzok navstevovalo?
Nesie si niektorá z vás traumu do zivota, že musela chodit roky na nejaký kruzok, aj keď nechcela? Ako to hodnotíte teraz, konali vo vasich očiach rodičia dobre alebo v tom vidíte aj pozitiva?
Ja ďakujem rodičom že ma nenutili a nemám žiadnu traumu. Z každého krúžku som sa niečo naučila a považujem to za benefit - z každého viem niečo. Ci prvky karate, hru na klavír, na gitaru, ovládam tenis, rôzne plavecké štýly.... za 3 roky som precestovala kus sveta s tanečným súborom...
A čo má z toho ten kto exceloval hrou na klavír? Koľkí z nich to dnes vedia zužitkovať? 90% z nich už zahrá maximálne somarsky pochod.
Dieťa musí krúžok baviť. A ak nepomôže ani motivácia tak v žiadnom prípade nenútiť. Pokiaľ nechceš z neho olympijského víťaza....
Tazka tema... nie je kruzok ako kruzok, nie je "skoncit" ako skoncit...
- na kazdy kruzok, kde som deti prihlasila sme sli aspon na dve-tri cvicne hodiny. Ked som ich potom prihlasila, mali sme jasne stanovene pravidla - chces to? Rok vydrzis, ak zmenis nazor, tak az potom, chcel si to - makaj... a to plati nielen o sporte, ale aj vytvarke speve, nastroji, jazyku a vsetkom moznom, co nase deti robia
- ked dieta chce skoncit, spytame sa na dovody - syn spadol na trampolinach na treningu (chodili uz na krajske majstrovstva, boli fakt dobry...) - brala ho zachranka, tazky otras mozgu v nemocnici, pomliazdeniny, tri dni sme tam boli... a moze byt rad, ze sa s tych 5m ako vyskakuju a robia salta nezabil... zlakol sa - nechcel. A nie, nenutila som ho, lebo proste sa bal. Vysvetlila som to trenerovi, podakovala sa za roky, ktore mu venoval a uz tam nesiel.
- teraz mal 14 rocny zachvevy, ze on uz na hadzanu nechce chodit... maka na tom od 5 rokov, je dobry... len par kamosov preslo k profikom a on sa tam citi "ako blbec, ktoreho do profi timu nevzali) a chce skoncit... nedovolila som mu skoncit... pretoze ten pristup je zly, ono ho to bavi, ale "ziarli", ze nie je dostatocne dobry... je to dva mesiace dozadu, co im takto rozhadzali tim a vytvoril sa novy tim a syn je zasa v pohode...
Takze tak no, je to na rozhovore, dovode skoncenia a pokrokoch, ktore tam dieta robi, ci je to sport, co je mu vseobecne prinosny, ci nejaky kruzok, co ho ma bavit...
@ivka67 pekný pribeh a vieš, že som aj ja takto skoncila, že teraz chodím raz do týždňa tancovat? bavi ma to a mám aj na to talent. Skoda tých premrhaných rokov… tebe rovnako držím palce, aby ti šla hra na klavíri a naplnala Ťa hudba radosťou 🙂
Ono sa hovorí, že človek keď niečo skutočne chce a baví ho to, tak to niekedy v živote uskutoční. Ja som mávala s klavírom tieto fázy že chcem snáď každých 5 rokov, preto som sa na to dala a neľutujem 🙂 Ďakujem aj tebe držím palce , dôležité je , že robíme čo nás baví a napĺňa šťastím 🙂
Nemusi chodit na kruzok, ktory ho nebavi, ale musi zmysluplne travit cas, ziadne lezanie s mobilom v ruke alebo pistanie, ze sa nudiiiiii…
Ak ho nebavi napr hudobny kruzok, nech skusi sport. Nenutila by som dieta aby plnilo moje sny, nech kludne vyskusa aj nieco ine a vyberie si. A takisto treba brat ohlad na to, ze nic nemusi byt na cely zivot. Dnes ho moze bavit futbal, o 5 rokov ho viac zaujme nieco ine.
@anjelicek26 tak celkovo vnímam ten sport ako prínosný na rozvoj širokospektrálnych zručnosti a dobrý zaklad do ostatnych športov. Dieťa vozi manzel na kruzok a už je z tých bojov vyčerpaný… dieťa tvrdí, že ho nebavi, že neznáša trénerku (trénerka je veľmi zlata, sama iniciovala so mnou rozhovor, čo by mohla zlepšiť, aby to dieťa viac bavilo, aj keď jej to mohlo byt jedno, lebo by dostala do rozvrhu iné, možno bezproblémové dieta)..
A preco spolocne s dietatom nenajdete nejaku aktivitu, ktoru ma rado, a nedate ho na taky kruzok, na ktory bude chodit s radostou?
@vanilkovazmrzka vyskusali sme aj iné, vo vsetkom je problem, že lektor/trener dieta neofukuje, rady na zlepsenie vnima ako kritiku, a to v ňom vyvola nechutenstvo. Má fazy, keď aj tento sport chce robit, po letnom tabore bolo nadšene a chcelo pokracovat, teraz zase nechce…
Mne trochu blika kontrolka pri tom excelovani. A teda co citam dalej co si mi pisala, trosku sipim ze problem bude prave to, ze musi excelovat. Nemusi. Je to kruzok, aktivita, ktora mu ma priniest nejake benefity a radost a kvalitny cas. Nie je prioritou byt najlepsi. Je uplne v poriadku byt “len” priemerny. Drviva vacsina ludi je “len” priemernych. Takze skor toto nastavenie by si mohla skusit poriesit.
No ja som teda opak, mna nenutili, nebolo kam a ako chodit a ani za co...tak som nikde nechodila. Dcera je taka lenivsia povaha, ju treba obcas "donutit", ale v zasade chodi, bavi ju to. A mozno si cez nu chcem nieco kompenzovat, no manzel ma presvedcil, nech to necham nateraz tak. Mala mat tanecneho partnera, ale ona s nim tancovat nechce. Ja som na to moc tlacila, ale uz nebudem, necham to na nu. Pani ucitelka dost tiez tlaci deti do vykonov a ide jej o vysledky. Ale manzel ma v zasade pravdu. Nech sa poriadne naucia aspon zakladne kroky a rozhodne sa vobec, ci standard, ci latino. Ale ona skor chce len tancovat, nie sutazit. A tu je problem. Ze sa na tie deti strasne tlaci. A konci to zanechanim kruzkov.
ja som chodila ako malá na klavír, chceli tým vynahradiť že ocinova sestra hrala na klavír a keďže "talenty sú v génoch", ako hovorili, tak aj ja budem mať talent, pred každou hodinou som plakala a grcala, na skúšky som nešla pretože som sa neskutočne bála, grcala som a bez prestania plakala, doteraz keď vidím klavír tak mám zimomriavky
taktiež som bola označená tak, že všetko ma baví chvíľku a nakoniec ma nebaví nič, doteraz mi to hovoria, ale ja som so sebou spokojná
Môj muž chodil na klavír. Nadáva na to so teraz. Ako on chcel hrávať futbal, ale musel sedieť v zus a učiť sa noty. Neskôr sa učil hrať na gitare sám, lebo to chcel. On je zasadne proti tomu nútiť dieťaťu krúžok. Naša mala minulý rok tri. Ale oddychovky. 2 vramci družiny (angličtinu a výtvarnú ) a folklór na ktorý som ju vozila. Ale ona chce, je to tá povaha ktorá chce byt všade. Chcela aj zus, povedali sme ok a vysvetlili čo to obnáša (2x do týždňa po škole zus plus cvičiť) už nechce. Ty si mám pocit komprnzujes v dieťati čo máš pocit, že ti chýbalo a to nie je dobre. Áno môže prísť znechutenie a o týždeň je ok, ale ak dlhodobo nechce, určite by som krúžok nenútila. To ma byt o radosti z danej činnosti, nie ďalšia povinnosť
Toto píšeš úplne o mne 🙄 presne toto som takto mala ja. A ja ľutujem, že moji rodičia ma nenútili, chodila som do zušky, na vytvarku, 6rokov a vykašľala som sa na to, lenže vo veku 12 rokov som nechápala, že zuška je škola, ktorá ti dá vzdelanie papier a môžeš na tom stavať. Brala som to ako krúžok. Nuž,moja smola a rodičia ma nenútili, vzali to ok(dokonca ja som to tak brala, že strašne veľa platia každý mesiac za to, že nechcem byť na príťaž aby platili). Mohla som dokončiť aspoň do 9ky. Teraz syn predškolák chce chodiť na nemčinu k svojej škôlkarskej p.uč. tak som ho prihlásila, keďže viem nemecky. Som zvedavá. Jazyky ho budem nútiť aj keby čo bolo .
@nevenka Toto ma ináč zaujalo... Ja som nejak nechodila na krúžky (podobne ako autorka, vyhlásila som, že nechcem a naši na to kaslali, čo je aj škoda) ale pomaly to budeme riešiť s malým.. a všimla som si, že čo krúžok, to výkon.. známa to riešila so synom, ten chcel hrať futbal, ale v zmysle, že by si dva krát do týždňa zahrali, dačo sa naučili, mali pohyb a pod. ale skončili, lebo to bolo o výkonoch, súťažiach, a ani oni ako rodičia a najmä teda syn nemali záujem o tréningy každý deň, a súťaže po víkendoch po Slovensku, či ďalej, proste chceli niečo amatérske, ale pravidelne, aby to bolo o pohybe, kolektíve, radosti a pod. Syna majú i tak vytazeneho v škole, chodí aj dobrovoľne na rôzne olympiády, vo výsledkoch exceluje, nechceli mať doma profika v športe.
@vanilkovazmrzka ale keď niečo robis roky, si v tom dobrá, nie keď si sa venovala polroka tomu a polroka zase inému. Máš rozhlad, ale po takom kratkom čase je ako keby si sa tomu vôbec nevenovala, lebo si sa nedostala na nejakú uroven. To je ako s cudzim jazykom, vraví sa, že keď sa nedostanes aspoň na uroven b2, jazyk hneď zabudnes, takze jeho ucenie bolo v podstate zbytočne…
Ja som napriklad nikdy nepotrebovala kruzok na to, aby som sa niecomu venovala. Chodila som 5 rokov na vytvarnu, z toho mam pocit, ze som si neodniesla nic. Potom este 5 rokov na nemcinu, ale zvladam len uplne zakladnu konverzaciu a nieco precitat. Naopak som excelovala vo veciach, ktorym som sa venovala doma sama. Cize podla mna to excelovanie nie je nutne o kruzkoch. Co napriklad moji rodicia robili a za co som im vdacna, je, ze akonahle videli u mna zaujem o cokolvek, tak to vzdy podporovali. Cize mala som hlavne doma idealne podmienky na rozvoj. Ziadna povinnost sa niecomu venovat, ale vela moznosti. Pre mna to bol ideal.
A teda akonahle som povedala, ze uz nechcem na nejaky kruzok chodit, tak rodicia nic nenamietali a nechodila som.
Pre deti su sutaze dolezite, mat pocit "odmeny" za snahu a vytrvalost... aspon ja to tak vnimam, pretoze treningy su makacka, moji plavu, hraju hadzanu, tenis, chodia k poziarnikom, kde teda tiez podavaju casto riadne vykony pred sutazami.. chodia na jazyk, vytvarku, dcera ma spev, starsi ma este fitko, mladsi gymnastiku, ale tam uz vekom teraz skoncil, nemaju pokracujuci chlapcensky tim... ja si neviem predstavit tuto "rovnovahu" ku skole nemat, nechcem, aby jedine, cim hodnotili sami seba, boli znamky v skole... chcem aby videli, ze su veci, v ktorych su uzasni a ktore ich bavia a zo skolou to nema nic spolocne....
@mamickalisticka no aj na cudzi jazyk chodi, má jazykové individualky. Raz dobre, raz nechce ist na hodinu… aj keď je to lepsie ako ten sport.
@anjelicek26 tiež si myslim, že sutaze a dostat sa na nejakú uroven je do zivota prospesne, ako podporovat to, aby každý mesiac chodilo inde. Dieťa je aj emocionálne nestabilné, nechcem v ňom podporovat to, aby sa všetkého vzdávalo ihneď, ale aby sa skôr naučilo, že nie vzdy v zivote ide všetko podľa predstav a tým podporila skôr rozvoj vytrvalosti..
Hlavne zacinat stale niekde od nuly na novom kruzku znamena nebyt dobry v nicom... lebo tie ostatne deti trenuju roky a ty zas prijdes a nic nevies a musis najprv vsetkych dobehnut... aj to psychicky nie je lahke sa otukat v novom kolektive a zacat nanovo...ako nie nemozne, ale tazsie...
Ty si najlepšie poznáš dieťa. Ide mu to na Tom krúžku?
Ak áno a má len nejakú slabú chvíľku,či zažilo nejaké nedorozumenie,nepríjemnosť,podpor ho v pokračovaní.
Ak mu to nejde, trápi sa,nechcel ho ani začínať,nenechaj ho trápiť sa.
My sme s našim mali tiež 3r kritický. Bol dobrý,učiteľka ho chválila,ale začal špekulovať kvôli spolužiakom,kvôli tomu,že bolo potrebné trošku inak zadelit čas,atď,atď...a mali sme dohodu-dokoncis ročník a uvidíme.
A teraz je rád aj on,aj my...pokračuje.
mna nutili na klavir. spatne som im vdacna ze ma nutili
Syn zacal chodit na tanecnu. Vydrzal 2 mesiace. Nenutime ho. On nie je ten typ. Nie je spolocensky. Staci mu ze je s detmi v skole a druzine. On ma doma vela zaujmov. Bavia ho lietadla, tomu sa venuje. Naco by som ho nutila niekde chodit nasilu? To ako keby mna niekto nutil robit nieco co ma nebavi.
@marianarem moj syn to iste. Vzdy ma doma nieco co ho bavi. A dokaze sa do toho tak zažrať ze sa to nauci do detailov. Teraz je to letectvo a co ten uz ovlada to je neskutocne.
@mamickalisticka my sme riesili u starsej presne krizu v puberte. Ostavali 2 roky do skoncenia prveho stupna. Ale na rozdiel od tvojich rodicov sme to nevzdali, vela sme sa rozpravali o zabojovani a dotiahnuti veci do konca. Ucitelka velmi vychadzala v ustrety, znizila naroky, napr dieta nechala v podstate cely rok korepetovat (z coho bolo dieta nadsene) a tak sme prezili cely rok. Potom sa puberta zlomila a posledny rok bol za odmenu dietatu aj ucitelke. Aj s odstupom rokov je dieta na seba hrde, ze to nevzdalo. A my tiez. Velka skola do zivota😊
Tak ja sa veľmi vidím v tom čo píšeš, tiež moji rodičia boli názoru že mne ide všetko a nič ma dlho nebaví, keď sa teraz na to pozerám ako mama bola by som rada keby ma motivovali k pohybu športu dali na nejaký pohybový krúžok alebo tenis alebo plávanie alebo hocičo...
Ale k tomu núteniu, môjho muža nútili chodiť na klavír neznášal to každý deň musel hodinu trénovať a vychladiť školu, nebavilo ho to chcem byť s kamarátmi von... Na tajnasa sa z neho odhlásil no nepomohlo to musel chodiť ďalej... Skončilo to tak že v deň kedy dokončil školu klavíra odvtedy na klavír nezahral a do života mu to nič nedalo
Takže je to cele veľmi individuálne podľa mňa majú rodičia do toho zasahovať ale zas neísť cez mŕtvoly 😊
@oblecenie99 zrovna futbal asi nenajdete rekreacny kruzok. Nam sa ale podarilo najst napr plavanie a gymnastiku bez sutazi. Len rekreacne. To neznamena, ze tam nemakali, ale stale to bol len kruzok. Plavat chodili deti asi 8r, potom prisiel covid, tak skoncili. Dokonca tam otvorili aj rodicovsku skupinu, tak chodil plavat aj muz. Doteraz su zato vdacne decka aj muz. Gymnastika vydrzala len asi 3 roky, ale tiez to bolo v pohode. Nase deti chodili na klavirne, maticke, informaticke a fyzikalne sutaze. Takze nepotrebovali dalsie, lebo by ani nemali kedy ;)
Presne toto sme včera s deckom preberali. Chodil na futbal, 7 rokov, miloval tu hru, ešte aj s kamarátom každú voľnú chvíľu hrali, boli vzorom pre všetkých. . Lenže ako to býva vo futbale tréner si vyberal vždy len svojich známych. Myslím že dva tri roky to už deti aj vnímali, ale proste ak miluješ ten šport, tak sa zaprieš. Ja som chodila vždy s ním. Alebo muž. Podporovaný bol v každom ohľade. Ale už aj ja som cítila krivdu za neho a ostatné deti. Mal úraz a po úraze odišiel kamarát a potom on už nenastúpil tiež. Zlomil viacerých, ten tréner. Odišlo ich asi 5 vtedy. Včera mi syn vravel, že keby som ho bola prinútila. Že by bol rad keby neprestal. Ja som však už nemohla ísť proti zdravému rozumu. Nemohla som ho nechať šikanovať doslova tie deti. Mne sa už na to aj zle pozeralo. Takže neviem. Fakt neviem čo bolo správne . Určite som ho nechcela nútiť. Malo to byt pre radosť .
Staršieho sme museli nútiť, ale tak, že si musí vybrať jeden krúžok. A vydržať rok. Ten ich menil ako ponožky.
Akurát v pondelok bola téma so psychologičkou o krúžkoch.
Veľmi pekne tam rozprávali. Začína to od 43.minúty.
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14057/4894...
Ahoj , ja som chodila na flautu, mala som talent , vykašľala som sa na to po 2 rokoch , pretože ma nebavila teória. Inak škoda, lebo som po necelom roku mala aj sama vystúpenie a sama som si písala skladby. Mala som 8-9rokov... chcela som klavír , ale keďže som nehala flautu nedali ma naši naň , lebo by to bolo "zbytočne". Mám 33 a učím sa hrať na klavír a vymýšľam si skladby:D čo ti poviem:D je fajn keď dieťa rodič nasmeruje , ale vyslovene ho nútiť nieje podľa mňa dobre . Skôr mu to vedieť vysvetlit a motivovať. V tomto treba byť trpezlivý.Držím palce 🙂