Ahojte dievčatá, chcem sa s vami poradiť. Manžel pravdepodobne bude meniť zamestnanie, kde by mal chodiť na týždňovky. Doteraz bol stále z práce doma s nami, a ja si teraz neviem predstaviť aké to bude, ak tu s nami nebude celý týždeň. Mám z toho aj trocha strach, či sa postupom času navzájom neodcudzíme . Chcela by som počuť vaše názory, aké je to u vás, keď manžel cestuje na týždňovky, prípadne je dlhšie preč z domu.Ďakujem
no manžel ešte je normálne zamestnaný, ale už to vo firme je na nevydržanie a má inú ponuku, avšak je to na týždňovky. Tak sme z toho trocha nesťastní, elbo nevieme, ako to budeme zvládať.
vanja: to záleží na konkrétnom človeku...moj manžel jazdil celý život týždňovky,do toho dlhodobé zahraničné pobyty...teraz bol až do januára dva roky v Bulharsku...dostal za domov 4x do roka,to bolo kruté...mala som na krku prácu,barák,psy,furt nejaká porucha na dome...na aute...našťastie si tu všetci v susedstve pomáhame.Čo sa týka vzťahu,sedeli sme spolu každý večer na skype.My sme spolu už 20 rokov,ale vďaka tomu,že pracoval tie týždňovky,je nám stále po sebe smutno a nelezieme si na nervy,my sme obaja silné osobnosti,tak si myslím,že až zostane doma,budem ho musieť zamknúť v pivnici a zahodiť kľúč 😀 😀 😀 😀 .Fakt je to o povahe...neboj sa,že si zvyknutá mať ho doma....budeš mať viac času na seba a uvidíš,aká osobnosť sa s teba stane 😉 .Záleží na chlapovi,aby nerobil blbosti 🙂
tak to dúfam, že nebude robiť blbosti. My sa vlastne obaja nevieme rozhodnúť, či ísť do toho, alebo nie.
vanja,
časom si vytvoríš systém. ktorý bude fungovať. Bola som v podobnej situácii. MM nechodil na týždňovky ale pracovná doba bola od rána do večera. Už je to 6 rokov. Za tú dobu sme sa presťahovali a pribudli 2 deti.
Možno Ti to pomože. Ja som sa stala viac samostatná. Mala som viac času na seba a koníčky. A je už viac možností ako byť v kontakte mobil , internet.
Teraz riešime zasa opačnú situáciu. MM je bez práce a je doma. Musím si zvykať.
ahoj aj moj manzel chodil na tyždnovky rok vkuse a vobec sme sa neodcudzili praveže sme si boli vzácnejsí viac sme sa na seba tešili,,,,,takže sa vobec nemusíš báť budete si užívat vikendy spolu....neboj zvladnete to vela rodín to zvlada,,,,, 😉
martao - tak ti želám aby si manžel našiel čoskoro prácu
stvura - no staršia mi už pomôže s malou aj s upratovaním / teda ako na svoj vek, ale aj to som rada/, postráži ju, zahrá sa sňou. Ani sa nebojím toho, že si nezvykneme, len sa nevieme rozhodnúť, či urobiť to rázne rozhodnutie, pretože v pôvodnom zamestnaní je už takmer 13 rokov, a teraz by to bola poriadna zmena.
aplles - viem že to zvládneme, budeme musieť. ono to bude asi tak že 7 dní preč a 7 dní doma.
Ďakujem vám pekne za podporu a rady, ešte máme pár dní na rozhodnutie, tak uvidíme.
moj otec uz 30 rokov robi na kamionke,a za cele tie roky sa neodcudzili,,mama sa tesila na manzela a mi na otca a darceky,a poviem ze mama nas vychovavala ,ale otca sme si vazili asi viac,kedze nebol nikdy doma,,mama sa len vyzalovala na nas a bolo dobre,,a teraz tak deti moje cakaju dedka a darceky,,moj sused tiez robil na kamione a sa rozviedli,zena zrejme nevydrzala bez chlapa,,a moja kamoska ma tri deti a je sama na nich lebo tiez robi jej muz na kamione,a maju sa radi,,deti ho cakaju,,aj ona,,ale ked je uz dlho doma,,tak je nervozna lebo ma svoj stereotyp a muz jej ho stale naburava,lebo planuje vylety a navstevy,,ale ziju si pekne,,,takze vela zavisi od rodiny v akej sudrznosti sa zije a laske,,niekedy nieje od veci vyhodit chlapa z domu, 😀 aj ja by som to obcas potrebovala, 😝 ,,tak drzim palce aby vas to este viac spojilo,,,
my takto fungujeme od začiatku nášho vzťahu, pri jednom dieťati to bolo ešte celkom v pohode, teraz je to o ničom, hlavne keď musím ísť niečo vybaviť, alebo k lekárovi, alebo len na nákup - stále musím ťahať dve mladšie so sebou....
aj my takto fungujeme od zaciatku..tesim sa ked pride,tesim sa ked ide.... 😀 ale tiez len preto,ako pise edita,lebo naburava ten moj rezim,a s jeho pomocou mi trva vsetko o hodinu dlhsie,nez keby som to robila sama 😀
no, môj manžel chodieval takto na týždňovky do Prahy v čase, keď sme mali tri deti a poviem Ti bolo to pre nás veľi ťažké obdobie...nie prakticky (akosi som nabehla na "núdzový režim" a všetko som si ťahala sama -aj prípravy, pečenia a upratovania pred veľkými sviatkami-Viannoce, šibačka atd), ale vzťahovo.boli sme dovtedy stále spolu (manžel robil dovtedy v meste nášho bydiska), boli sme (a stále sme 😅 ) veľmi úzko previazaní, takže sme si počas toho týždňa strašne chýbali, aj keď sme po večeroch dlho spolu telefonovali, skypovali, či mailovali, aj tak nám bolo vešmi smutno a neuveriteľne sme si to vychutnávali, keď prišiel piatok v noci, ale ťažko sme prežívali, že sa opäť priblížila nedeľa večer... 😢 , a najmä, ja som veľmi zle prežívala tie skoré ranné, resp. nočné cesty autom tam a späť...vždy som sa tak bála, že som bola úplne "nefunkčná"-bolelo ma brucho, stále som na to myslela, bolo mi zle...
napokon sme to prehodnotili a manžel si našiel prácu tu na Slovensku (a hoci chodí odtiaľ večer domov-teraz prichádza, vždy príde a to je pdostatné, že je aspoň večer s deťmi a veľkých uloží spať), hoci finančne podstatne slabšiu...
ale za tie peniaze nám to ozaj nestálo 😉
ďakujem vám za vaše skúsenosti, určite nám pomôžu pri rozhodovaní
vanjuška...si nám nenapísala,ako to dopadlo 🙂 🙂 🙂
ostal doma, pri svojej milujúcej manželke 🙂
ale má tam otvorené dvere, keby sa rozhodol inak 🙂
a tak to je fajn 🙂
brat takto cestoval,po roku to vzdal kvôli rodine a vrátil sa do pôvodnej práce v mieste bydliska, a narodila sa im dcérka 😉 čiže odcudziť sa nestihli 😀