Som slobodná mamička a som šťastná
Ahojte mamičky. Všimla som si, že táto stránka je síce o našich malých slniečkách (detičkách), ale my mamičky tu riešime hlavne naše každodenné starosti a problémy... Ja by som preto chcela k tým problémom pridať aspoň trošku optimizmu a hlavne sily na to, aby sme to všetky zvládli čo najlepšie 🙂
Som slobodná mamička krásneho trojročného chlapčeka a napriek tomu, že ma môj priateľ nechal tehotnú v 3 mesiaci tehotenstva (po 4-ročnom vzťahu) a myslela som, že sa mi zrútil celý svet - dnes som šťastná a spokojná asi ako nikdy predtým.
Bola som tehotná, sama, bez strechy nad hlavou a úplne zúfalá. Ale pomohli mi ľudia, od ktorých som to čakala asi najmenej. A hlavne rodina. Nebolo to ľahké - nedokážem spočítať tie preplakané a prebdené noci, keď som si miliónkrát dávala otázku - prečo? ako? za čo? Ale drobec bol tu, potreboval ma každú chvíľku a tak bolo na rozmýšľanie a ľutovanie sa času (a sily) stále menej a menej... Začala som pracovať z domu (pri malom dieťati je to takmer nemožné a nedalo sa to dlho takto ťahať), keď bol vačší, našla som si prácu na pár hodín denne... a to ani nehovorím, že som popri tom aj dokončila vysokú školu - aspoň na bakalára. Uff!
A dnes? Už pár mesiacov máme s drobcom vlastný byt - síce na hypotéku, ale máme vlastnú strechu nad hlavou!!! Mám prácu, priateľa, ktorý je síce cudzinec a žije v zahraničí a vídame sa len zriedka - ale aspoň máme pocit, že niekto na nás myslí a má nás rád 🙂 A hlavne mám úžasného syna, ktorý je neskutočne šikovný a čo je hlavné - je to také šťastné a usmievavé slniečko, ktoré ľúbi celý svet okolo - a občas mám pocit, že aj celý svet ľúbi jeho 😉 Vôbec netuším, či jeho biologický otec žije, či má rodinu a či je šťastný.... ale som mu vďačná za to úžasné stvorenie, ktoré mám. A je mi ho ľúto, že o to malé slniečko vlastnou hlúposťou prišiel.
Takže... mamičky... hlavu hore! Nič netrvá večne a ak je dnes zle, možno ešte zajtra bude horšie, ale v živote to chodí tak, že za všetkým zlým príde niečo dobré a krásne! Možno teraz neveríte (ako som neverila ani ja), ale... Pozrite na mňa! Dá sa to! A aj keď viem, že prídu ďalšie problémy a starosti - už sa ich tak nebojím. Kým sme zdraví, tak to určite zvládneme! Krásny deň všetkým 🙂
@happyke Blahoželám Ti zo srdca. Dúfam, že Tvoj príbeh bude príkladom pre všetky tie lamentujúce mamičky, ktoré len hľadajú výhovorky, prečo sa niečo nedá, namiesto toho, aby hľadali riešenia. Všetko sa dá, keď sa chce a Tvoj život je toho dôkazom.
Prajem Tebe aj Tvojmu synčekovi veľa šťastia!
muselo to byť ťažké - ale obdivujem ťa...eľa šťastia!
@happyke prajem ti vela stastia a zdravicka pere vas oboch ..
viem o com hovoris 😉 presla som si za posledny rok tym istym - rozvedena, prestahovana do ineho mesta, nova praca , v mojom pripade ma vsak vlastna mama este viac zrazila ku dnu ale prezila som to. Vela ludi mi vycita moju tvrdohlavost ale za posledny rok to bola prave ona preco som si hovorila, ze mna na lopatky nedostanu a pomohla mi kazde rano sa postavit z postele aj ked to niekedy bolo tazke. Mam krasnu , nezbednu 6 rocnu dcerku kvoli ktorej som to vsetko musela zvladnut a ist stale dopredu lebo Ex sa chytal kazdej moznosti ako mi ju zobrat. Vela som sa naplakala, kusok z dna posunula hore a zas ma niekto,nieco zrazilo dole ale som tu a mozem si povedat , ze som na seba hrda pretoze som to zvladla. Nehovorim , ze nejake problemy sa este nenajdu ale to bude vzdy. Ale pokial budem mat pri sebe moje trdielko tak to vzdy dam lebo chcem 🙂
vsetkym ktore prechadzaju niecim podobnym prajem vela sil ,,drzte sa
@hatapkagb Rozplakat som nechcela nikoho, prave naopak!!! Mrzia ma Tvoje slzy... asi prave prezivas tazke obdobie... Rada by som aspon takto poslala silu a energiu, aby sa to vsetko podarilo zvladnut co najlepsie. Drz sa a neboj... naozaj raz bude dobre, uvidis! Pekne pomaly, krok za krokom sa zvladne vsetko! Tie slniecka za to stoja! A urcite aj Ty 😉
@nelinka79 Dakujem krasne a naozaj mozes byt na seba plnym pravom hrda! Urcite to nie je lahke a o to viac sa mozeme tesit z kazdeho (aj toho najmensieho) uspechu. Usmev a radost nasich drobcov za to stoji - a asi nam aj najviac zo vsetkeho 'dobija nase baterky" 😉 Pekny vecer a prajem vsetko dobre! Drzte sa 🙂
konecne nieco pozitiiiivne 🙂 takych prispevkov by malo byt viac 🙂 nech sa ti dari 😵
@mrka2 Dakujem 🙂 Ano, malo by ich byt viac, ale... ked je nam dobre, tak sa tesime a neriesime veci cez taketo stranky a fora. Vacsinou tu kazda z nas "zabludi" az vtedy, ked mame problem. Ja som sa tu vratila az po case, lebo ked mi bolo najhorsie, tiez som tu hladala pomoc a podporu. A dnes mam pocit, ze man tej radosti aj na rozdavanie, tak sa s nou aspon takto podelit. A hlavne znova pripomenut, ze sa to da!!!! Aj moj svet sa zrutil a... zrazu mam novy!!! A asi aj krajsi 😉 A ked sa to podarilo mne, musi sa to podarit kazdej jednej z vas, no nie? 😉
@happyke Ahoj Happyke 🙂 No, vlievas mi nadej... tiez som zostala sama, v 6tom mesiaci tehotenstva ma partner nechal - po 9tich rokoch ☹ a umelom oplodneni...
Chcela som sa spytat... ako si riesila rodny list svojho synceka - uviedla si tam meno jeho biologickeho otca? Ak ano, potrebovala si k tomu jeho suhlas? Alebo... co sa robi v pripade, ze otec nechce byt uvedeny...?
Vopred Ti dakujem za pomoc a za to, ze si sem napisala svoj pribeh, ani nevies, ako pomahas tym, co sa ocitli v situacii v akej si bola aj ty....
Krasny den ti prajem!
@elabka Dakujem krasne a... hrozne ma mrzi, ze teraz musis riesit taketo problemy. Niekedy by ma vazne zaujimalo, co sa v tych muzskych hlavach vlastne deje. Aj my sme sa o drobca snazili a ked sa to podarilo, tak... ☹ Az je to neuveritelne.
S tym rodnym listom a postupom Ti asi velmi neporadim. Ja ho tam uvedeneho nemam. Sama ho tam dat, samozrejme, nemozem (pretoze som slobodna - ak by som bola vydata, tak ho tam daju automaticky na zaklade sobasneho listu) a on ho dobrovolne priznat nechcel. A kedze sa mi vyhrazal, ze ak s nim zacnem "vojnu" , tak urobi vsetko pre to, aby nam zo zivota urobil peklo - dieta mi bude brat a...ani tie veci nechcem radsej opakovat. Ak sa teraz pytate, ci ma zastrasil, tak... ano, zastrasil. A velmi. On ma penazi dost, kamaratov pravnikov... no nebudem to tu dopodrobna rozoberat, ale ked som si to vsetko spocitala, moje sance boli male. A sudom by som vlastne aj tak okrem zapisu do rodneho listu a penazi nemohla ziskat nic viac. Nedalo by nam to ani lasku, ani stastie a ani drobcovi naozajstnu rodinu. Iba kopec stresu, hadok, smutku...
V nasom pripade to mal o to jednoduchsie, ze sme z ineho mesta a tak jeho priatelia a rodina dodnes vobec netusia, ze ma niekde dieta. Pre nich je stale tym dokonalym chlapom, akym bol dovtedy aj pre mna.
Neviem, ako je to u Teba, ale predpokladam, ze okolie o vasom drobcovi vie a mozno ho tlak okolia a rodiny sam "dokope" k tomu, aby urobil to co ma. Ale... naozaj neviem.
Ja som si vybrala cestu mensieho zla. Bola som tak na dne, ze dalsie boje a natahovacky by som zvladla asi velmi tazko. A bola som tehotna - takze vsetko by to so mnou musel prezivat aj drobec. Co sa stalo, uz sa neodstane a rozhodla som sa, ze ak chcem, aby bolo moje dieta stastne, musim ist dalej a prestat sa obzerat...
Bola to velmi dlha a tazka cesta, ale dnes som naozaj stastna. Za rodny list bez otca dietata som sa zo zaciatku hanbila, ale... absolutne nikoho to nezaujimalo a vobec nikdy sa nad tym nikto nepozastavil!!! Je to smutne, ale mam pocit, ze v dnesnej dobe to uz zacina byt normalne ☹ A ak to mne alebo drobcovi zacne jedneho dna vadit, pustim sa do boja a dam tie veci do poriadku. On je otcom dietata a stale nim aj bude, takze o ten zapis mozem zacat bojovat kedykolvek.
Vsade citame a pocuvame, ze prve roky su pre vyvoj dietata tie najpodstatnejsie, pretoze vtedy sa vyvíja jeho osobnost. Citila som, ze musim v prvom rade mysliet na neho. A dnes som stastna aj pre to, ze vidim, ako z drobca rastie uzasne sikovne, stastne a spokojne chlapca.
Ako som vsak spominala, teraz mam priatela a ten ma mojho drobca tak rad, ze mi uz davnejsie navrhol, aby si ho adoptoval. Priznam sa, ze sa uz takych krokov bojim - predsa len, priatel nie je slovak a...
Zatial je nam dobre tak, ako sme 🙂 Ked bude drobec vacsi, moze sa sam rozhodnut... Pravdu bude vediet stale, takze... 😉
Ale toto je moj pribeh. Ak to Ty alebo niektora z vas citite inak, urobte to inak!!! Neviem, ktore rozhodnutie je spravne a ktore nie - to ukaze az cas. Ale v danej chvili som to tak citila a urcite som urobila to, co som povazovala za najlepsie. Ak citite, ze mate bojovat za svoje prava, tak bojujte!!! Urcite mate pravo na vsetko rovnako tak, ako ma pravo aj otec. Aj na starosti a zodpovednost. A ak je aspon mala sanca, ze z biologickeho otca bude aj naozajstny milujuci otec, tak to tiez stoji za boj. Ale ak citite, ze je lepsie ist dalej a neotacat sa, urobte to. Nie je podstatne to, co povedia susedia alebo tzv. "kamarati" - oni za vás Váš život žiť nebudu. A verte mi - ak bude stastne Vase dieta, budete stastne aj vy 🙂 A ako blcha!!! 😉
@elabka - snaz sa teraz trapit co najmenej, ak sa to vobec da. Ked sa drobec narodi, bude to sice narocne, ale aspon nezostane vela casu a sil na utapanie sa v slzach, hnev a zlost... Skus sa teraz zamerat na to male krasne slniecko... to Ti da viac lasky, ako cokolvek ine na svete! A pekne pomaly, krok za krokom to zvladnes - ako to zvladla velka vacsina z nas! 🙂 Drz sa a krasny den!
@happyke Dakujem za odpoved a dalsiu davku energie 🙂
Chcela som uviest otca na rodny list lebo - ano, hanbim sa, ze moje dieta bude mat otca neznameho... akoby som otehotnela po nejakom nahodnom sexe a pritom to bolo vytuzene babo pre oboch.. Zial, babo bude mat Downa a preto sa partner stiahol a nechal ma (chcel, aby som sla na potrat a ja som nesla.. takze som si vybrala - podla neho - sama). Viem, ze meno na rodnom liste mi nezaruci milujuceho ocinka. Ale v pripade potreby by som vedela ziadat vyzivne. Sama som dost hrda a hovorim si, ze ho k zivotu nepotrebujeme... ale bojim sa, ake naroky bude mat babo s DS... a toho, ci to budem z materskej a neskor rodicovskeho prispevku zvladat. Neviem, ci sa pri babatku bude dat zamestnat, predpokladam, ze bude potrebovat vacsiu opateru ako zdrave dieta...
Je to pre mna vsetko nove a nepoznane a mam strach ako to vsetko bude...
@elabka urcite ziadaj meno na RD aby si pan otec plnil aspon vyzivovaciu povinnost.
Velmi vela muzov postihnute dietatko akymkolvek sposobom proste nezvladne. Ved ako by taky dokonaly chlap mohol splodit postihnute dieta? To ze to dieta je postihnut z hladiska vacsiny je jedna vec, mozno su to len inac zmyslajuce stvorenia, neskatulkovala by som ich ako postihnutych....
Dodnes som velmi hrda na mojho stryka, obycajny chlap, z obycajnej rodiny. Narodilo sa im s mojou tetou dieatko s DS a on sa uzasne a prikladne o drobca staral (aj s mojou tetou samozrejme). Ako muz zvladol to co vela inych nie, stat pri svojej zene v case ked sa dozvedeli ze dietatko ma DS (zistilo sa az po narodeni) a bol pri nej a pri malom cely cas az kym nam ho zakerna choroba nevzala....
Ale naspat k vyzivnemu, ano, taketo deticky potrebuju dlhsiu a intenzivnejsiu starostlivost (viem napr ze moja teta mala aj nejaky prispevok od statu na plienky, lebo deticky s DS sa vo vseobecnosti neskor odplienkuju). Ale hlavu hore, vela hladal na nete, ziadaj prispevky od kadekoho sa da. A to vyzivne si urcite vybav a kludne aj kazdy rok ziadaj navysenie.
BTW ste zobrati? lebo ak ano a ty ostanes na MD alebo predlzenom rodicaku tak exmanzel po rozvode musi prispievat na teba aj na dieta.
@happyke prajem vela krasnych dni slobodnej mamine, ja stale tvrdim ze ked sa niekto snazi ta ta cesta sa vzdy najde...
@elabka no... chcela som ti napisat aby si ho tam podla moznosti neuvadzala, lebo mne to sposobuje teraz nemale problemy, ale pribeh kazdej jednej z nas je uplne iny. podla toho co pises, otec malej zrejme nebude javit neviem aky zaujem ked sa tak rychlo zdekoval po dlhorocnom vztahu a dokonca umelom oplodneni!!!! takze kvoli financnej situacii by som ho do RL uviedla, lebo len potom budes mat narok na vyzivne. len ty sama sa ale musis rozhodnut ci ti tahanice po sudoch budu stat za to aby ti nejake vyzivne platil. jedine ak by si sa s nim vopred dohodla, ze dobrovolne s tebou na matriku pojde, prizna otcovstvo a u notarky spisete rodicovsku dohodu kde bude stanovene aj vyzivne. ale len ty musis vediet ci ho na taketo nieco nahovoris... velmi drzim palce!
@lubiduch Moje babo nepovazujem za postihnute (este ani nie je na svete tak si len predstavujem ake by sa mohlo narodit) - ma DS, co nie je choroba, je to syndrom a proste bude ine, to je vsetko..
Zial, nie sme zobrati, som slobodna, takze otcovstvo a vyzivne bude musiet ist len sudnou cestou, ak sa nespamata do porodu a nezmeni nazor (co este stale dufam, ze ten prvotny sok u neho pominie a zmeni aspon troska pohlad na vec).
Tvojho stryka obdivujem, kiezby boli vsetci chlapi ako on - skutocni muzi!
Moc ti dakujem za tvoje slova!
@tictactoe Viem, ze o dcerku zaujem javit nebude. Sam povedal hned, ako sa dozvedel, ze ma DS, ze ju nechce. A ja by som ho tiez najradsej s nicim "neotravovala", nemam ani najmensiu chut sa tahat s nim po sudoch. Skusim sa s nim este porozpravat, ci nepojde na matriku podpisat to, aj ked silne pochybujem ☹
@elabka otec mojho drobca sa spamatal po porode, cele tehu sa nezaujimal.a teraz je to len a len o sudoch, nervoch, bezsennych nociach a zial sudny system na slovensku vacsinou funguje pre tych ktory maju prachy a nie su v prave! keby som vedela pred tym co viem teraz, keby som sa mozno poradila tu alebo s niekym kto bol v mojej situacii, NIKDY by som ho do RL neuviedla, to vyzivne (ktore aj tak neplati) mi za to nestoji. mam obrovske vydavky na pravnikov, nervy v kybli a nikam to nevedie, ma to len opacny ucinok. ja viem co by som robila v tvojej situacii ja, aj to len na zaklade skusenosti ktore mam teraz. myslim ze budes mat dost starosti s vychovou malej ked budes na nu sama, nie sa este vlacit po sudoch a pocuvat jeho sproste vycitky a reci. ked ti to aj na matrike podpise, tak budete musiet sudnou cestou riesit starostlivost o dieta, cize aby bola pridelena tebe, tam sa urcuje aj styk a aj vyzivne. ak sa rozhodnes ist touto cestou, len ti poradim, odkladaj si vsetku komunikaciu s nim, sms, zapisuj si po dnoch co kedy spravil, povedal, tak ako aj vsetky ucty spojene s tehu, vysetreniami, vybavou pre malu a samozrejme potom vsetky vydavky s tym suvisiace.
@elabka Ja som bola v obdobnej situácii. Zostala som sama ako tehtoná ale otec maleho bol na tom dobre a preto som sa rozhodla, že tie peniaze budem žiadať. Musím povedať, že finančne som na tom celkom v pohode, otehotnela som vo vyššom veku a preto som mala bývanie aj dobrú prácu chvalabohu aj rodičov, ktorí mi s malým stále pomáhajú. Výživné nepotrebujem ale nevidím dôvod prečo by otec nemal prispievať. Výživné mu odkladám, raz sa mu zíde. Tri roky sme sa súdili o určenie otcovstva a následne výživné, príjemné mi to nebolo ale zvládli sme to. Raz keď testy povedia, že je otcom výživné mu bude určené. Ak nebude platiť, je tu možnosť aj trestného oznámenia. Treba vydržať. Ja sa do dnešného dňa so synovým otcom stretávam dennodenne, ale ani sa nezdravíme. Malý nevie kto je jeho otec. Drž sa a bojuj.
@ete411 a ako to zvládaš s platením? však ja mám tiež hypotéku, platím inkaso a som čerstvo sama ☹ a veru neviem ako to budem zvládať platiť, keď budem mať 200 e.
Teraz je to v pohode, lebo mám vysokú materskú, ale potom... A to som sa 10 rokov tešila na dieťa a teraz budem musieť ísť možno od neho do práce ☹, a čo ma štve od takého malinkého, ani rok nebude mať ☹
Obdivuhodne 🙂