Som sama skoro na všetko

wilsonka
25. okt 2011

ahojte dievcence. rada by som mala temu kde by sme sa mohli postazovat a podporit navzajom.
sledujem, ze je nas tu dost osamelych, vytazenych, unavenych, vystresovynych alebo len obcas smutnych mamiciek, ktore tisko zavidia mamickam co maju okolo seba rodinu alebo priatelov, co radi pomozu, postrazia ked treba aj ked netreba🙂. alebo aj mamiciek, ktore to zvladaju s usmevom.
mat tak mamu nablizku, kamaratku alebo susedku...aby som mohla to a ono.
som najstastnejsia, ze som maminka- ale ludia okolo chybaju:(

zlepsovaky alebo prihody ako ste to zvladli s drobcami osamote v roznych situaciach su vitane🙂

prosim ak existuje podobna tema, (nenasla som), rada sa pridam.

wilsonka
autor
25. okt 2011

minule som bola u zubarky s malou, lebo som ju nemala kde nechat...boli prekvapene ale nakoniec sme pobavili celu ordinaciu aj chodbu🙂

kalifa28
25. okt 2011

ja som si pred takým rokom, nevedela ani vo sne predstavit, že by som s malou ostala sama, jednoducho by som to nezvládla. Každý den som o tretej čakala mamu z roboty, o osmej večer manžela, dní, ked som vedela, že musím strávit iba so Saškou, som sa vopred obávala, ale potom.......
.....s mužom sme sa rozišli, mama sa odstahovala do svojho, sice nie daleko, ale už to nebol full service, ostala som proste uplne sama a je mi užasne aj s mojou dceruškou... vystačime si v pohode, je to už partáčka, tiež ju beriem všade, ešte aj na zumbu, lekár je samozrejmost, aspon sa vždy zlutuju a pustia nas dnu 🙂

cestovatelkaandrea
25. okt 2011

@wilsonka no ja to nemam az take ako ty ale tiez sme s manzelom samy v zahranici, takze rodina alebo priatelia nam moc pomoct nemozu. mame aj tu priatelov ale ty robia tak isto ako my a taktiez sa staraju o svoje deti, takze moc ich obtazovat nemozeme. snad len to, ze cez vikendy si sem tam s nimi zajdeme do ZOO alebo niekam na vylet. ale inak je vsetko len na mne alebo manzelovi.

veronkaj
25. okt 2011

ja som bola sama na svoju dcéru, žiadne ako babka, teta alebo pomoc manžela, navyše v cudzom meste kde som ešte nikoho nepoznala a navyše s úverom na krku.
ako som to zvládala? nuž všade chodila dcéra so mnou aj na gyndu - počkala tú chvílu u sestričky, ked som už bola vážne chorá dokonca aj na pohotovosť a sedela tam so mnou kým mi nestiekli infuzky, v práci som si musela tak riadiť že som si často brávala prácu domov a robila v noci a pod. a ked som aspoň chvílu potrebovala relax nuž oddychovala som ked spala.
až neskôr som našla kočku na stráženie občas čo ju vyzdvihla ked som bola dlho v práci. inak na všetko samé

cestovatelkaandrea
25. okt 2011

@veronkaj mas moj obdiv. nie kazda zena by to zvladla 😉

wilsonka
autor
25. okt 2011

@cestovatelkaandrea ja mam tiez muza (zabudla som to napisat) ale viete ako to je. muz sa pohra aj okupe ale cez den sme same a ked pride z prace tak mam cas pre seba, nemozem povedat ze by sa nestaral. ide mi skor o to ze sme celkovo traja sami 🙂 :(.ale to bude aj tym, ze v nasom okoli- piatelia, znami sme prvy par co ma dieta. navyse ja niesom zilincanka takze kamosky nemam tu, ja to ale ako prekazku nevidim- ( akurat, ze do zafajceneho baru alebo na diskoteku sa s polrocnym dietatom chodi tazko). no nic vsak oni zbadaju ked budu mat babatka🙂
a necakala som, ze bude tak tazke nadviazat normalny kamaratsky vztah s novymi ludmi( mamickami) , prekvapilo ma to.

wilsonka
autor
25. okt 2011

@veronkaj nieco podobne mam aj ja az nato ze mne muz pomoze ked moze.

marcela.m
25. okt 2011

Môj manžel je často služobne mimo - aj 4 dni v týždni, máme druhé 6 týždňové bábo, staršia dcérka má 4 a pol roka. Keď je preč, musím sama nosiť ráno malú do škôlky, a to aj tri týždne po pôrode som išla... našťastie som sa cítila dobre. Som sama doma na všetko, ešte k tomu končím 3.ročník bakalárskeho štúdia a hoci som si dala distančnú formu, je toho dosť. Jedna profka nám zavarila a musím písať dve práce a na každú min. 10 zdrojov literatúry, z toho 4 zahraničné. Čiže 20 kníh zohnať a čítať a písať práce. Bola som aj osobne za ňou, no slobodná žena ako ona ťažko pochopí, čo obnáša materstvo a tak sa nedalo s ňou dohodnúť...A to nehovorím o bakalárskej práci a plus skúšky. Dokonca aj na niektoré prednášky musím do školy. Minule som bola s malou v škole 4 hodiny, no vydržali sme to aj s kojením. Mám tu síce rodičov a sestru, no sú zamestaní a snažím sa ich minimálne otravovať. Ale pomôžu, keď treba. A to nehovorím o nákupoch s dvoma deťmi... Ale s Božou pomocou to zatiaľ zvládam. No priznávam, som už unavená...

cestovatelkaandrea
25. okt 2011

@wilsonka ono to fakt pride neskor, ked aj znami a priatelia budu mat deti. ved prave preto nechceme ani my moc otravovat nasich priatelov tu v Holandsku, ci by nam drobca nepostrazili, lebo viem ake je to vsetko narocne. fakt len vo vynimocnych situaciach ich poprosime, ci by nam ho nachvilu nepostrazili.
aj s tym nadvazovanim vztahov je to jednoducho tak. neviem z ktorej casti SR pochadzas ale niekedy staci zmenit len 20km a mas pocit, ze si v inom svete. niekedy ta ludia jednoducho moc prijat medzi seba nechcu alebo ty si myslis o druhych svoje.. asi to chce cas, urcite neskor najdes nejaku poho maminu aj u vas 😉

wilsonka
autor
25. okt 2011

@marcela.m no to si neviem predstavit takto studovat, ja som na vyske mala co robit sama na intraku aby som stihala. klobuk dole.

langkofel
25. okt 2011

No ja som tiez na vsetko uplne sama, s priatelom sme sa rozisli pred 3 rokmi, mala mala vtedy akurat 3, jeho rodicia uz neziju, moji ziju 1000 km od nas 😒 ...Dnes si obcas povzdychnem ze nechcem byt "sama mama"...ale da sa. Niekedy to je naozaj o drzku, ale zijeme a mne sa zda ze celkom fajn. Z malej je uz pomaly slecna s ktorou sa da celkom v pohode pokecat, zajst na kavu, do restiky...Problem mame len ked sme chore, ked som chora ja nema sa o mna kto postarat a ked ona...no ani nechcem pomysliet (nastastie nebyva casto) sef take veci moc netoleruje 🙄 .

langkofel
25. okt 2011

Co mi vsak vadi viac, ako to ze som na vsetko sama...je to, aka sama sa citi moja dcera. Nema tu prakticky nikoho okrem mna! A coraz castejsie sa zacina pytat na rodinu..to mi je velmi luto. Zial mam len jedneho brata, ktory je slobodny (aj ten zije 1000 km od nas 😝 ), byvaly partner sa zo surodencami moc nestykal a tak tam ma ani moc nepoznaju...stary rodicia neziju, sesternice, bratranci su uz dospely... 😔
A uz vela krat ma napadlo...co keby sa mi daco stalo??? Fu ani nechcem pomysliet 🤐

slniecko2
27. okt 2011

@wilsonka ahoj- ja si myslm ze nas je tu vela len este neobjavili tuto temu 🙂 Ja tiez som v cudzom meste, nastastie tu je manzelova rodina, lenze stari rodicia pracuju a jedna svagrina ma tiez dve male deti a druha robi nocne denne. Ak sa da tak mi s malymi pomozu, ale kedze manzel musel kvoli zarobku prec tak som sama na vsetko-rano do mesta s dvojkocarom do jasliciek, naspat len s jednym-chytro cosi navarit, upratat a za dve a pol hodny naspat. autobusy chodia strasne takze slapat s dvojkocarom naspat do kopca a to som este tehotna. uz teraz ma desi co budem robit ked uz bude velke brusko. vzdy som riadne utahana a manzel chodi raz za tyzden az za dva.... som z toho dost frustrovana sa priznam a riesim to tak ze sa vypisem na tychto forach-fakt mi to pomaha a este to ze dufam ze sa to zmeni. a uz teraz sa tesim ako budem s dvoma chodit na gyncu kazdy mesiac 😲

slniecko2
27. okt 2011

@langkofel ani nerozmyslaj ze sa t nieco stane!

langkofel
28. okt 2011

@slniecko2 no hej jasne, ale aj s tym musi clovek ratat..naozaj nikto nevie co bude zajtra...Minuly rok my vyskocila platnicka..nebola som schopna ani chodit...volala som sanitku a nevedela co s dcerkou...

a inac aj mne dost pomaha, ze sa postazujem aspon virtualnym kamaratkam, precitam si ze nie som s tym sama...

wilsonka
autor
28. okt 2011

@langkofel - spat k tvojim rodicom, to asi nie je riesenie ze? samota je velmi zakerna v tom ze clovek si casom aj zvykne ale aj tak ho to nici. ja sa uz nesnazim najst si okruh kamaratok len tak cez net, rozhodla som sa ze musim nieco robit- a dnes ideme s malou na plavanie...aj to je sposob ako spoznat novych ludi, mozno by si tiez mohla robit s dcerkou podobnu aktivitu, spoznas maminky a moznop si navzajom pomozete.
@slniecko2
to mas ozaj takze.ale baby tu pisu co maju viac deticiek, ze to stoji za tu namahu- ked su uz vacsie je to super. no nastastie mas aku taku rodinu okolo, ja na tvojom mieste by som sa nehanbila ich otravovat, a ziadat o pomoc. aspon vykendy nech si stary rodicia vezmu chlapcov, aby si si kus oddychla. no a co sa muza na cestach tyka- moj brat je kamionista a aj ked by mohol byt viac dom, radsej je na cestach aj dva tri mesiace, lebo so zenou si nerozumeju- odlucenie dlhodobe je nanic. urcite sa casom najde kompromis- aby ste boli viac spolu aj aby zarobok bol dobry. ty hlavne zapriahni rodinu, kym sa to nevyriesi- aj preto aby boli uz nachystani na to, ze ked budes uz gulka, naozaj budes potrebovat pomoc. urcite to pochopia🙂 drzim palce

langkofel
28. okt 2011

@wilsonka ja tu poznam mamicky, som v kontakte aj s krajankami...ako tak celkom sama tu nie som...ale ako tu uz niektora pisala vyssie, kazda z nich ma svoju rodinu, 2-3 deti a maju co robit s vlastnymi...vela z nich pracuje, tak isto ako aj ja...Viac mam problem ked je mala chora...Kam das chore dieta? Kto ti ho postrazi?
A blbo som to napisala 😝 , nie moji rodicia ziju 1000 km od nas, ale my od nich 😝

slniecko2
28. okt 2011

@wilsonka dakujem za podporu- akoze ked si citam vase trapenia kazdodenne tak sa vlastne nemam na co stazovat, len keby nebol az taky maly rozdiel vekovy tych mojich chlapcov (1,5 roka) a starsi este nema ani tri roky- viem ze budu starsi ale to tu zase bude to mladsie 😝 a uz teraz sa nestiham obidvom venovat tak ako by som chcela. Kompromis by sa podla mna nasiel-ja by som sa chcela prestahovat blizsie k blave ale to moj muz nechce ani pocut-ale uznajte,aky to ma zmysel aby chodil raz za dva tyzdne lebo byvame daleko a cestovne je drahe keby sme mohli byvat napr. v Nitre kde mam aj mamu a celkom dobre vztahy s nou-ona je doma takze mi moze pomoct kedy potrebujem a este by to bolo dochadzanie ovela castejsie! neviem ako ho mam presvedcit. v nasom regione si totizto nenajde so svojim vzdelanim pracu-uz sa snazi 3 roky anic ☹

langkofel
28. okt 2011

@slniecko2 inak ja si vela krat pomyslim, ako fajn ze mam len jedno dieta, naozaj si neviem predstavit, co by som robila, keby boli 2-3 😔 , takze pred takymi mamickami sa naozaj hlboko sklanam...
A teda nechapem, preco tvoj manzel nechce pristupit na to stahovanie, ked ako pises, by to asi bolo pre vas vsetko ovela lahsie 🤐

wilsonka
autor
28. okt 2011

@slniecko2 skus ho presvedcit...co ine ti poradim...snad sa podda

juju
29. okt 2011

takych je tu asi viacej 😉 my byvame v zahranici, takze rodina vobec nic a manzel je pohotovostny lekar, takze stale v praci, ja chodim na plny uvazok do prace, takze som uplne vycerpana ale zlepsilo sa to ako maly trochu vyrastol a najma ked zacal lozit. dolezite je psychicka hygiena, volat skypovat s kamoskami, rodicmi, pripadne chodit na kona, do nejakej dobrej diskusii 🙂

epelino
12. mar 2012

Ahojte, neviem, ci niekto este chodi do tejto temy, podla datumov asi nie. Ja som zostala na 9 mesiacov s 13 mesacnym syncekom sama, lebo muz odisiel do zahranicia. ak sa najde niekto s podobnym osudom, rada popisem.

bubutko
26. jún 2012

baby obdivujem vas, a dodava mi to obrovsku silu ze sa to zvladnut da, ja sice nie som sama, ale akoby som bola. je to komplikovane. drzte sa.

alenka600
11. júl 2012

@epelino Ahoj, ako to zvladas?

amanda683
12. júl 2012

Ahojte.Ja nie som uplne do slova sama,ale v podstate som stale sama ☹ Byvame u rodicov,mama robi na 3 smeny,otec prichadza z prace az vecer,mm robi na 2 smeny a ked nie je v praci,tak je na stavbe.Staviame dom.Tak si to viete predstavit.Obcas si uz aj porevem,lebo ma prepadne pocit,ze uz jednoducho dalej nevladzem.

Dnes som bola s malou v poradni,jasne ze som musela zobrat aj maleho.Obliect dve deti,jedno revuce,druhe braniace sa obliekaniu,obliect seba.Nalozit dve decka a kocik do auta,dlhe cakanie v cakarni,dlhe vybavovanie sa v nutry.Zasa nolozit do auta,pri com maly reve,ze on chce ist este do obchodu,kupit si dzus,do toho zvoni telefon.Konecne doma vykladam dve decka a kocar z auta,obidve nakrmit a dat spat a ked mam konecne uz pokoj,tak zistim,ze nemam ani posratu cigaretu,ktorou by som si uklidnila nervy na pokraji kolapsu 🙄
Toš,tak je to u nas skoro furt.Zlate vikendy,ked je doma mama.

monikli
12. júl 2012

@wilsonka ahoj akokeby si hovorila o mne ja mam tiez manzela ale je cely den v praci s malou travi 2hodiny denne a to je vsetko nehovorim cez vykend sa jej venuje ale len ked sme vonka ako keby chcel ukazat ludom ze sa o nu stara ale ked prideme domou tak sa o nu zase staram len ja ona ho proste akokeby ani neakceptovala a kamratky tie sa fakt hladaju tazko vetcina matiek pozera tak na teba ze nadaj boh aby sa tvoje dieta dotklo toho jej lebo ono je ciste a tvoje ho nadajboze zaspini aj ked je ciste neviem mozno je to len moj dojem a ked som niekoho urazila tak pardon opakujem nie je taka kazda matka a mamu a rodinu mam prilis daleko na to aby som ich mohla castejsie navstevovat takze vsetko sama ale uz nam to celkom ide len ja sa neviem cez to preniest

rainbow0508
12. júl 2012

@amanda683 Toto poznam...a ty mas aspon vyhodu, ze mas auto...ja sa terigam vzdy s dvoma spojmi...a tiez mam niekedy dost...ale vzdy sa nejak pozbieram a zas to ide dalej...vtedy ma napadne, ako hovoril jeden kamarat: "Zenu milujem...(myslel vseobecne)...aj ked po styroch, ale hlava hore..." A ono to fakt akosi tak zazracne funguje...vzdy sa este kdesi najde kusok sil, kusok energie...

rainbow0508
12. júl 2012

@monikli Kde v BA byvate?

amanda683
13. júl 2012

@rainbow0508 sak toto,zazracna hnacia sila.Neviem,kde sa stale berie,ale vdaka jej 🙂

wilsonka
autor
13. júl 2012

@monikli ahoj. u nas sa to stabilizovalo vsetko akosi samo...muz ma teraz v praci trochu volnejsie (menej zakaziek) a nasla som si este minuly rok kamaradku , dokonca susedku-byva par blokov od nas. nestretavame sa velmi casto ale ten pocit, ze jej mozem zavolat a dohodnut si stretko je na nezaplatenie. ona bola na tom presne ako ja a tak si navzajom pomahame lebo ani ona nema rodinu na blizku.
myslim, ze treba viac hladat a hlavne tu na internete sa da najst aj clovek ktory byva mozno kusok od teba a ma podobny osud. vyskusaj to aspon este. mne to velmi pomohlo a na obdobie ked som bola naozaj sama na vsetko radsej teraz ani nespominam.
inak aj dcera je uz vacisa je to lahsie teraz.