Som na dieťa sama a psychicky to nezvládam

nova222
17. jan 2013

Ahojte mamicky. Najskor sa chcem ospravedlnit, pokial sa budem vyjadrovat nesuvisle. Takze zacnem pribeh pekne od zaciatku. Som mamina skoro 2 rocneho chlapceka. S jeho otcom som sa rozisla este v case tehotenstva, dovodom bolo psychicke tyranie. On je cudzinec a zije v Ceskej republike. Od nasho rozchodu trpim sustavne stavmi uzkosti. Viacery mi hovorili, ze az budem mat dietatko pri sebe, tak pri tom usmeve zabudnem na vsetky starosti. Nestalo sa tak....cele noci premyslam, placem neviem ako dalej....pomocnu ruku mi podali moji rodicia, no moja mama uz dlhsie bojuje s rakovinou a teraz zistili rakovinu aj mojmu otcovi....neviem, ako to sama zvladnem, ci uz financne a vobec. Su dni, kedy by som sa na vsetko najradsej vykaslala a skocila pod vlak, lebo toto nie je zivot, co ja zijem ale utrpenie...no nechcem to urobit kvoli tomu malemu cloviecikovi, ktory nemoze za to, ze ma taku neschopnu matku. Poslednou kvapkou bola ta informacia o zdravotnom stave mojho otca..vyzera to s nim velmi zle, rovnako aj s maminou (tej rakovinu zistili 2 roky nazad. Ziadnu inu rodinu ani pribuznych nemam. Uz neviem ako dalej....vlastne ani neviem, preco to vsetko pisem....ja uz fakt nic neviem, ako mam dalej zit...prosim nesmejte sa mi, ani na mna neutocte. Nie som vymysleny nick, ale skutocny clovek, ktory len nevie, ako dalej...

soldi
17. jan 2013

@nova222 je mi luto, co prezivas.
a nechapem tych, ktori si myslia, ze ked ma matka dieta, tak uz nic viac k zivotu nepotrebuje.
mas tazke obdobie, nevzdavaj to, po utrpeni vzdy pride radost. zdravotny stav rodicov neporiesis, to Ta asi trapit bude. ale mozes poriesit seba.
o rok pojde syn do skolky, Ty mozes ist do prace, spoznas novych ludi.
najdi si nejaky konicek, ktory Ti bude robit radost. neviem, ako si na tom financne.

ked Ti je zle v pritomnosti, skus sa upriet na krajsiu buducnost. 🙂

burina4
17. jan 2013

ahoj,neboj sa všetko časom sa vyrieši je mi ľúto tvojich rodičov.otec dieťaťa ti posiela nejaké peniežky na dieťa?ak nie tak neviem načo čakáš a neriešiš túto situáciu.prosím ťa nikde neskáč pod vlak ani iné podobné hlúposti. časom sa všetko vyrieši a ty si nájdeš nového partnera a otecka pre svoje dieťa. 🙂 🙂 🙂

ichbinich
17. jan 2013

@nova222:
Zazila si v poslednej dobe TRI velke rany ☹ Z takych sprav staci aj jedna, aby hocikoho polozila...
Ja som v principe optimista, ale tiez som bola v situacii, ked som potrebovala odbornu pomoc - pomoc psychologa. Velmi mi pomohlo uz len to, ze som sa mohla porozpravat s niekym nezucastnenym.
Takze moja rada je: najdi si psychologa. Ist k psychologovi nie je hanba, ani to neznamena, ze nie si v poriadku alebo podobne. Mozno to nebude jednoduche, mozno si pocas tych sedeni este viac poplaces. Ale je to odbornik, ktory je na to, aby ti pomohol. On/ona aj rozhodne, ako na tvoje stavy uzkosti, a pomoze ti aj s ostatnymi problemami. Mozo ti navrhne riesenia, ktore ty teraz ani nevidis alebo na ne nemyslis. Minimalne sa mas momu vyrozpravat, a to uz je velmi velka ulava.
A nie si nechspona matka, urcite nie! Len si matka, ktora sama potrebuje pomoc, aby sa vyrovnala so vsetkymi ranami, aby bola zase silna a mohla sa starat a tesit dalej zo svojho dietata.
Mozes is aj zalozit otazku alebo diskusiu, kde ti ostatne odporucia psychologa z tvojho okolia.
Vsetko dobre!

cestovka
17. jan 2013

ahoj, ja som matka 5-ročného syna, ktorého vychovávam sama. s partnerom som bola 6 rokov a ked som otehotnela, dostalo sa mi vyjadrenia od neho, že on sa na otcovské povinnosti necíti a rozišli sme sa. čiže tehotenstvo, pôrod, choroby a všetky tieto veci som si preskákala sama, ale nikdy som neuvažovala nad tým, prečo som sama, prečo nemám podporu, lebo som mala a mám pre koho žiť. nechcem ťa odsudzovať a ani poučovať, sama viem, že v niektorých situáciach asi melieš z posledného, tak ako mnohé slobodné matky, ale asi ani tá tvoja sebaľútosť nie je úplne na mieste. proste je to tak, že niekedy treba zatnúť zuby a ísť jednoducho ´dalej. máš to pre koho urobiť. máš malé zlatíčko, ktoré ti robí a bude robiť radosť.

aduliak
17. jan 2013

ahoj....vobec nie si neschopna matka...si len mama, ktora zazila zle veci a potrebuje sa vyrozpravat, prekonat to...tiez suhlasim s
@ichbinich, ze je vhodne kontaktovat psychologa, velmi by ti pomohol. plati ti otec synceka na maleho? odkial si? nemas sancu si najst nejake zamestnanie?

dukokatka
17. jan 2013

Je to smutne co sa stalo tvojim rodicom ,ze musia zvladat ten boj s chorobou.Ale pozbieraj sa ,nic nieje krajsie ako sam zivot.Viem ze je to tazke .ale uvidis bude lepsie.Syncek ako pises ma uz 2 roky pojde do skolky ty si najdes pracu ,novych kamaratov a postupne sa zacnes aj tesit zo zivota.Mas kamaratov zdover sa im,verim ze ti pomozu.Neskor si najdes aj neakeho priatela a budete stastny.Neupadaj do depresii,lebo to ta zabija a nici,pozbieraj sa .Pomahaj rodicom,nech vidia aku maju dobru dceru.Nikto nevie co nas caka?Nieje chyza bez kriza,len musime to vediet zviadnut .Drzim palce.Pekny den a hlavu hore ,neupadaj do depresii ale rozmyslaj ako si zivot urobit krasny.

zubrienka1
17. jan 2013

@aduliak ono je fajn, kontaktovat psychologa, urcite by jej pomohol... len netreba nahodou psychologa platit?

nova222
autor
17. jan 2013

@burina4 na vyzivnom sme sa povodne dohodli, no potom povedal, ze pokial nebudem posluchat, nedostanem ani korunu. Spor o vyzivnom je na sude, zatial posiela 30 eur no je to o to tazsie, ze nie je statny obcan SR.

@cestovka chapem, co mi chces povedat. Len som cakala, ze to bude casom lepsie a nie horsie. Jeden problem vyriesim a nabali sa dalsi....neviem, ci pisem spravne...len sa proste bojim, ako to zvladnem financne sama. Len sa bojim, aby mi nezobrali syna...ci uz jeho otec, alebo socialka...

xlucia
17. jan 2013

@nova222 z ktoreho si mesta? musis sa vzchopit, kvoli synovi, ale hlavne kvoli sebe. zisti ci mas narok na nejake prispevky, neviem aka je tvoja fin. situacia.
dalej neviem ci si veriaca, ale poradila by som ti ist na spoved. ani nie sa vyspovedat z hriechov, ale povedat vsekto co ta tazi cloveku, ktory ta pochopi, vyplaces sa, akoby sa ti dusa ocistila nech sa ti ulavi. mozno pomoze povzbudenim, mozno konkretnou radou.
dalej by si asi mala navstevovat psychologa, a ist do nejakej komunity. to je jedno ci krestanskej ci akej. blizkost ludi pomaha. hlavne na uzkosti, kedze rozumiem ze sa bojis o rodicov. je to opravnene. si ludska bytost nie stroj, ludia maju slabosti, ktore ked prekonaju su nakoniec ich silne stranky.
a hlavne napis o sebe viac, mozno sa ti da pomoct konkretne nielen takto virtualne

beruha
17. jan 2013

ahoj nova. musis to mat nekonecne tazke. . . ☹ ale urcite to budes musiet zvladnut, ved mas predsa dietatko, ktore ta potrebuje... mam kamaratku, kotra je sama na tri deti!!!!!!!!!!!!!! najstarsi syn teraz nastupil na gymnazium a potom este chlapcov dvojicky - prvacikov na ZS. rodicia daleko a chori . . . a jej ex, absolutny tyran!!!! ktory jej i detom robi zo zivota absolutne peklo. je to moja kolegyna z prace, vidim na nej kazdy den ako so svojim zivotom bojuje . . . vela sa za nu modlim, povzbudzujem ju. . . v takychto hroznych pripadoch ako jej aj tento tvoj, skus bud pomoc tvojich najblizsich, kamaratov (tak je to aj v pripade tej mojej kamaratky) alebo sa zver do ruk odbornikom, psychologovi, ked bude treba aj psychiatrovi, pokial si veriaca, tak sa vela modli a prijmaj co najviac sviatosti (aj ja som si kadeco preskakala a vzdy mi najviac pomohlo prijmanie). kedysi som v nejakom clanku citala, ze psychologovia sa zhoduju na tom, ze clovek znesie tri krat viac nez si mysli! 🙂 tak potom hore hlavu, ver a urcite bude lepsie! velmi ti drzim palce!

vevesun
17. jan 2013

chlapy su niekedy riadny zmrdi!

nova222
autor
17. jan 2013

@xlucia
@beruha
rozmyslala som, ze by som ked tak poziadala o pomoc nejaku krestansku charitu, ale kedze mam nemanzelske dieta, neviem, ci by sa som mnou vobec niekto bavil. Neviem, ako to funguje...
nad psychologom som tiez rozmyslala, lenze nemam kam dat vtedy synceka a ist so mnou asi nemoze, vsak?

emilyz
17. jan 2013

nova a nedalo by sa ist do prace? ved maly uz nie je taky malicky, a mozno by si nasla nejaku pani na hlidani... a snad by to aspon trochu pomohlo

nova222
autor
17. jan 2013

@emilyz lenze pani na opatrovanie by chcela za to peniazky a to si ja neviem predstavit, ze by som este aj toto platila. Naviac sa nemam kam do zamestnania vratit, kedze predtym som pracovala v CR. Bojim sa, ze ked poviem, ze mam male dieta na ktore som sama a nema mi kto pomoct v pripade jeho choroby, tak ma nikde nevezmu.......

zvedavamt
17. jan 2013

@nova222
jedine co ti viem poradit,skus si najst najblizsie Materske centrum, kam by si mohla aj s dietatkom zajst, odreagovat sa aspon na chvilku zabudnut na starosti a tesit sa s deticiek s ostatnymi maminkami.
Rakovina v rodine je smutna zalezitost. Aby si sa k nim nepridala, daj si pozor na stravovanie a pitny rezim. Viac cerstvej stravy ako polotovarov, pozor na Ecka. A hlavne psychika robi svoje. Ked sa uz clovek dopracuje k chorobe a furt nad nou premysla,tak ju len zivi a ta sa rozrasta. Kazda rakovina ma suvis so zadrziavanym hnevom az odporom k niekomu. Treba odpustit a zabudnut Skus sa pozriet sem,pochopis: http://www.uloz.to/xfPnefZ/leceni-l-hay-cs-uzdr...
Skusa sa poradit na UPSVR na co mas narok. Hlavne nezacni behat po lekaroch, ja som skoncila s 3 kontrolami tyzdenne a na antidepresivach,ktore nic nerieili a bolo ozaj tazke sa ich zbavit. Ale da sa aj to zvladnut, ked mas pre koho zit.
Treba si najst nieco,co cloveka kedysi bavilo,alebo nieco nove, co vzdy chcel urobit a venovat sa tomu previdelne. Radovat sa aj z malickosti a bude ich stale viac. Ved si mama,tak sa tes z diatatka,ono ta potrebuje najviac. Ties som bola sama s malou a pomoci bolo malo. Ale zdvihla som sa a sla som dalej,pre to dieta, ono potrebuje zdravu mamu.
Drzim palce

zuzana76
17. jan 2013

@nova222 neviem odkial si, ale s tou krestanskou charitou by to podla mna mohlo vyjst, u nas v Nitre je Centrum pre rodinu, robia rozne akcie pre deticky, aj dospelych, urcite by ti pomohli aj v tvojo trapeni, mozno zbierkou satstva, mozno povzbudenim, mozno pomocou s malym. Moje kamaratky pomahaju v takomto centre, navstevuju chorych a nevladnych. Urcite sa obrat na nejaku instituciu.

vadimka
17. jan 2013

@nova222
z akeho si okresu?

mas to tazke pretazke...ale rodicia ti este ziju, tak ich nepochovavaj....kamaratku nemas?

poźri na to aspon z tej strany, ze byvat mas kde..dom ci byt asi bude tvoj,ked nemas nikoho....postupne aj praca sa najde, novy ludia...psychologa urcite navstiv aj s malickym mozes...potrebujes aby ta niekto nasmeroval....drzim palce.

luciasamko
17. jan 2013

@nova222 vies, niekedy v zivote nejde uplne tak, ako by sme si predstavovali. Raz je dobre, raz viac nez zle. V kazdom pripade pod vlak sa nehadz, ono vsetko raz skonci i to zle v zivote raz skonci a opat vykukne slniecko a bude dobre. Vydrz a nehambi sa vyhladat pomoc psychologa alebo niekoho kto Ti bude pomahat kracat, ked Ty uz nevladzes. Musis to zvladnut, kvoli malemu i kvoli sebe i kvoli maminke i tatkovi. A na tych slzach nie je nic zle, len si poplac a nahromadeny zial pusti von. Bude to dobre, uvidis. Nad tou pomocou porozmyslaj, bude Ti lepsie, trochu Ta posunu dalej a konecne to budes cele moct povedat niekomu, kto tam je iba pre Teba a cely cas Ta bude pocut a snazit sa s Tebou najst riesenie. Naozaj sa to vyplati. Drzkaj sa!

sonkab
17. jan 2013

@nova222 odkiaľ si ?

xlucia
17. jan 2013

@nova222 no a co ked mas nemanzelske dieta. jednak sa ta na to nebude nikto pytat, nikde to nepises a ich ulohou je pomahat a nie buzerovat a odsudzovat.
ked pomozu alkoholikovi na ulici, ktory do toho padol vedome a sam, preco by nepomohli matke s dietatom...
s psychlogom sa da dohodnut, niekedy moze ist aj dieta, donesies hracky...., psychologa neplatis, ak mas mylsim papier od obvodaka.
pytala som sa z ktoreho si mesta.
hlavu hore, rozmyslaj , pytaj sa, uvidis ze kde je vola /tvoja ist dalej/ potom sa ti odkryje aj cesta... 😉

nova222
autor
17. jan 2013

@beruha kamaratov moc nemam....ako som sa rozisla s byvalym a upadla do tychto stavom, tak som sa zacala ludi stranit....nechcela som hovorit s nikym cudzim o svojich problemoch, tu je to predsa len ine, kedze je to anonymne...

2aska
17. jan 2013

určite navštív psychológa, smútok sama nepremožeš alebo ak si veriaca tak choď za misionármi, nech sa za teba modlia. nech už sa rozhodneš pre čokoľvek, určite ti to pomože a spoznáš radosť zo života. len musíš za niekym ísť...a nájsť si kamarátky...len nesmieš zostať sama. ver mi, chcem ti dobre....tak sa drž, ja ti pomocť nemožem, ale budem sa za teba modliť

2aska
17. jan 2013

a vieš čo, choď za misionármi aj keď nie si veriaca. neviem odkiaľ si, ale nejlepšie za otcom michalom v Podolínci. alebo mu zavolaj a povedz o svojom probléme...poznám ho a viem, že on ti može pomocť...modlitby má veľkú moc najma tam, kde už človek nevie ako ďalej 🙂

emilyz
17. jan 2013

@nova222 pani by chcela peniazky, ale ved aj Ty snad nieco zarobis a stale budes mat vyssi prijem, aj ked jej zaplatis, ako ked teraz poberas prispevok, nie? A nemusis vsade na pohovoroch rozpravat, ze si sama na dieta, to ich nemusi zaujimat, a v podstate ani nemaju narok vediet, ci mas dieta. Urcite sa da najst riesenie. Alebo sa skus Ty ponuknut niekde na upratovanie atd... My mame v praci mamicku, ktora s dietatom chodi doplnat kavu do kavomatov a to dievcatko je strasne zlate a my sme si ho oblubili... a asi nema na vyber, musi chodit do prace aj s dietatom, proste niekedy je to tak...

beruha
17. jan 2013

nova urcite nebude ziadnu krestansku charitu zaujimat to, ze mas nemanzelske dieta . . . som si ista. 🙂 aj to materske centrum je dobry napad. tam totiz tiez byvaju odbornici, ktori maminkam radia popr. ich skolia (od pravnikov, cez psychologov, lekarov . . . proste kadekto) a k psychologicke urcite mozes ist aj s dietatom, ked ho nemas kam dat. a hlavne sa NESTRAN LUDI!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! to ti vobec nepomoze, prave naopak!

kristina.mihalovicov
17. jan 2013

ahoj, kamoška je na tri deti sama, býva v podnájme, skús si zohnať prácu,buď na pár hodín, alebo tak, syn by už mohol ísť do školky, zisti si dávky v hmotnej núdzi a tak..vieš, mám síce rodičov, ale tí chodia do práce a večer sú takí unavení, že zaspia pri telke, tiež ich nechem zaťažovať a muž chodí na týždňovky, takže som na dve deti sama. Tiež som len plakala, prišiel deň, keď som si povedala- nieje miesto ani čas na ľútosť a všetko išlo lepšie, nečakala som na pomoc, vedela som, že to musím zvládnuť. Nečakaj, až sa to s rodičmi zhorší, začni sa starať teraz, lebo Ťa to potom položí.

hradnapani
17. jan 2013

@zvedavamt suhlasim so vsetkym co pises, okrem toho, aby nezacala behat po lekaroch. Co nepomohlo tebe, mozno pomohlo desiatkam dalsich... Mne napriklad antidepresiva zachranili zivot, doslova... Zavisi aj od lekara a vyberu liekov a takisto netreba to vsetko nechat na liekoch, potrebna je terapia psychoterapeutom a vtedy to ma vyborny efekt.
@nova222 rozhodne sa neboj vyhladat pomoc , ci uz psychiatra alebo psychologa. Z toho co pises, tak mas zrejme uzkostnu poruchu alebo depresiu alebo nieco ine. Akurat vcera jeden lekar hovoril v telke, ze skor veri tomu, ze sa zlomena noha zahoji sama bez pomoci, ako ze niekto zvladne depresiu bez pomoci...
Mas toho na pleciach enormne vela, tak nechaj ostatnych, nech ti s tym pomozu... Drz sa!

nova222
autor
17. jan 2013

Uz som kontaktovala jedneho psychologa u nas na poliklinike, aj som sa objednala. Takze prvy krok za lepsim zivotom je snad tu.
Volal mi moj otec, idu ho zajtra operovat. Dufam, ze vsetko dobre dopadne a vyzdravi sa. Ja mu zo vsetkych sil budem pomahat, ako len budem vladat. Aj som mu hovorila, ze nech boj s chorobou nevzdava, ze ma nas a uz len kvoli nam musi bojovat.
inak som priamo z Bratislavy. Tie, ktore ste sa pytali odkial som...

nova222
autor
17. jan 2013

Uz aj idem hladat pracu a potom este za otcom do nemocnice.

vadimka
17. jan 2013

@nova222

pozri mas kde byvat, mas stale rodicov..byvas priamo v ba, tam zohnat aj pracu ci len brigadu je ovela lahsie..hlavne hlavu hore, su mamicky s 2-3 male deti, niet kde byvat, iba drahe podnajmy..fin. im nikto nepomaha....alebo maju chore deticky....ber to tak, ze zatial si nic nestratila skor naopak...ziskala, zbavila si sa cloveka, co ta psychicky tyral..tomu sa tes...a uzkost treba riesit terapiou alebo aj liekmi..to uy posudi lekar...uvidis bude dobre...