Slobodné maminy, ako to všetko zvládate?

Ja som mala dceru v 20tich..ked mala rok a pol zrazu sme ostali same. Nekomentujem ako..sli sme k nasim..materska plus 50e vyzivne..cca 220e v tej dobe..od nasich sme odisli asi po pol roku..tiez som potrebovala svoj priestor..rok a pol v podnajme..slo to tazko ale podarilo sa..nasla som pracu,nasla som partnera..dnes som s nim 7mi rok,svadba,dalsie 2 deti pribudli..praca,hypoteka na byt,auto,skola,skolka..a ja zas na polceste odist z nefukcneho vztahu...😢

dá sa to, i keď to je ťažké...ale bez pomoci mojich rodičov by som to nezvládla, som im nesmierne vďačná. Môj muž mi urobil také veci, ktoré sa nedajú zabudnúť a len tak odpustiť, odišiel od nás a ja som s malou zostala sama. Odvtedy bojujem, naučila som sa veľa vecí, za čo som mu aj vďačná 🙂 hlavne treba zamestnať mysel, snažím sa chodiť na výlety, návštevy, venujem sa malej, študujem, mám toho dosť a proste nemyslíš na to, ale prídu chvíle, ked si večer poplačem do vankúša...ale my sme silné a stále dúfam, že ešte budem šťastná, držím palce, to dáš

@katulikle a ako si to riesila ked ste sli do ponajmu od Vasich? Kde bolo bejby vtedy? Pevne verim ze vsetko vyriesis k svojej spokojnosti
@bielaruza a ako si riesila byvanie? A sklbit pracu s malou?? No ja len asi potrebujem sa pohnut z miesta pretoze mam dojem ze na nieco cakam a to je zbytocne....

My sme ostali same, ked mala dcerka 9 mesiacov. Pracovala som tak s obmenami bud na polovicny uvazok, 25 hodin tyzdenne alebo som bola uplne doma (mame prijemny dvojizbak v podnajme). Mam stastie na flexibilnu pracu z ktorej sa da fajn vyzit a vyzivne na dieta je tiez +. Mala bola v jaslach/skolke. Isli sme na to postupne po troskach, aby si zvykla a chodi tam rada. Dalo sa to sklbit aj s kojenim - kojim doteraz. Vyhovuje mi, ze den ma 2 stranky - tu hravu s dietatom, kde si mozog oddychne a tu kde sa musim spravat seriozne a kde si tiez istym sposobom oddychnem a potom sa na nu velmi tesim. Rodicia mi pomahaju, ked treba. Celkovo mam dost ludi, na ktorych sa mozem spolahnut, napriklad aj suseda mi pomoze (ja jej tiez postrazim syna, su kamarati). Do dvoch rokov som sa snazila vyuzit to, ze platime iba za jednu letenku a boli sme v dvojke v Afrike, Azii aj Amerike. Chodili sme v lete a na jesen na turistiku v nosici, ma rada kopce, pre mna je toto novinka. Niekedy som dost unavena; najhorsie je, ked niekedy musim celu noc dobiehat nejaku pracu a spim iba 1 hodinu, nastastie sa to nestava tak casto, ze by sa to nedalo prezit. V tazkych chvilach pomoze hlavne to, ze ju mam ❤

@miapia_vesela bud som ju davala k babine alebo k jej otcovi ktory sa tomu nebranil ju postrazit

ahojky, ja som od začiatku sama s dvojčatami... majú 1,5 roka... mala som "šťastie" že som už staršia a mám stabilnú prácu, kde zarobím aspoň tú povestnú priemernú mzdu 🙂 po materskej som musela nastúpiť do práce hneď na plný úväzok (rodičák hypotéku nezaplatí) a to sme sa ešte kojili (v robote mi dovolili odsávať 🙂 ) pár mesiacov mi ich opatrovala mamina a teraz sme nastúpili do jasličiek... už si tam zvykli 🙂 ale točím sa jedna radosť a bez maminy by som to ťažko dala... spolieham na ňu, že ich postráži, keď soplíkujú, kašľú, sú na liekoch... nesnažím sa o nejaké horibilné ciele... hlavne si maličkých užiť čo najviac... bývam síce vo svojom, ale mamina so mnou... niekedy ponorka 🙂 ale práca od nej pomáha 🙂 a som jej neskutočne vďačná, že ich postráži (vždy tvrdím, že mi je jedno, či sú špinaví, prečúraní a bordel doma ako po výbuchu, hlavne aby v zdraví prežili... 🙂 mamina má už 67 rokov a je to pre ňu zaberák ustrážiť dve neriadené strely bez pudu sebazáchovy ) keď musím tak pracujem z domu (mám to šťastie, že sa niečo dá) niekedy aj do noci... alebo skoro ráno... alebo keď musím s nimi zostať doma tak vždy keď spinkajú, prípadne papajú, alebo majú svetlú chvíľku a nič nevyvádzajú... pravdu povediac nemám kedy sa ľutovať a ani premýšľať čo by keby ... keď konečne skončím tak padnem únavou 🙂 snažím sa ale každý deň nájsť aspoň 5 minút len tak sedieť na gauči a pozorovať ich akí sú úžasní... človek to asi úplne sám nedá... aj keď sú jasličky, ale na začiatku sú deti často choré, kým si imunitu vybudujú... my sme boli 2 dni v škôlke 2 týždne doma... 3 dni v škôlke a opäť 2 týždne doma.... 5 dní v škôlke a zase 2 týždne chorí a potom boli sviatky takže sme boli sme ešte boli doma ďalšie 2 týždne a potom sme vydržali už 3 týždne v škôlke a zas 2 týždne doma a tak dúfam, že teraz trhneme zase rekord.... mám síce fajn zamestnávateľa, ktorý mi vyjde v ústrety čo sa dá, ale keby som mala mať zakaždým OČR a nemal by mi ich kto postrážiť tak som už nezamestnaná... takže niekoho na koho sa môžeš spoľahnúť jednoducho potrebuješ.... je jedno či niekto z rodiny, známych alebo ktokoľvek... ale niekoho človek potrebuje, aby v prípade núdze pomohol ... veľa šťastia 🙂

@miapia_vesela bývanie som mala vyriešené, keďže on odišiel z bytu, nechal mi ho, lebo to je obecný byt, takže si platím nájom. Prácu mám dobrú, lebo robím v škole, takže mám aj prázdniny, volno, žiadna poobedná, vyhovuje mi to. On odišiel pred rokom a malá bude mať teraz 5 rokov, tak je to fajn, že je vačšia. Keď potrebujem, naši mi postrážia chvalabohu, lebo soboty mám školu. Ja tiež stále čakám už rok a nič sa nedeje, stále je to rovnaké, ešte nie sme rozvedený, ale už to riešim, čakala som zbytočne, on sa nezmení

Ahojte, pridam sa aj ja. Zostala som do syncekom sama ked mal 7 mesiacov. Nastali sudne tahanice o nasho syna lebo ex si ho chcel vziat do opatery.Sudili sme sa 1.5 roka. Peklo na zemi.tie co ste zazili viete pochopit. Zostala som v nasom spolocnom dome platila sama 300eur hypoteku dom bol vyse roka majetkom sj byvaleho. On na maleho ani syna neplatil nic. Bola som nutena oslovit advokata co ma stalo kopu z mojich uspor. Do toho prisli moje depresie,boj so socialkou.psychicky som sa zrutila.pomohli az lieky.nikto v mojom okoli mi nevedel ppmoct poradit, do toho spomalene sudnictvo, odlucenie od syna. Trpezlivou a mravrncou pracou som sa dopravovala k tomu ze depky zmizli syn bol po tazkom boji zvereny pravoplatne mne. Odisla som koli tomu aj z prace zila len z rodicaku,bola v kratkom vztshu ale totalne neperspektivnom no sama by spm to nedals.vdaka tomu chlspovi som mohla odist z prace a byt na rodicaku inak by mi to financne nevyslo. Napokon sud mslickeho zveril mne a sikovnostou advokata sme sa s exom dohodli mimosudne aj ohladom domu.som jedinou majitelkou platim si hypo.v sucasnosti chodim do prace uz pol roka, drobcek do skolky.so skolkou bol tiez problem.vsade plno, maly nemal este 3 roky nevedel sa ani pytat na wc. Do prace som musela koli hypo lebo ten vztah padol.oslobodila som sa zostala financne nezavisla s vlastnym byvanim a naucila som sa byt stastna aj bez muza. Citila som sa slobodne hrdo nesputane.upla som sa este viac na synceka a chlapov neriesila. Vyse polroka sme boli sami. Zacal ma dobijat jeden ktoreho poznsm uz 7 rokov odolavala som,nechcela som riskovat hlavne koli bolestnemu rozchodu s otcom mojho syna.v sucasnosti som s tymto dobyvatelom 8 mesiacov a pochopila som ze moja minulost sice boli ale uprimne som vdacna za nu. Cerpam z nej velke ponaucenie ze carovat vo vztahu musime viac my zeny...je to nefer ale vzdy je to tak a my musime viac vydrzat viac prepacit.dolezite je ze co a kolko. Prajem vam vsetkym uz len stastie...ja ho mam a nemyslim tym len muza.pamatajte na to ze cokolvek sa stane uz nikdy nebudeme same.sme maminky

@miapia_vesela ahoj chcela by som sa spýtať ako si to riešila, je to už nejaký čas čo si písala príspevok , urcite sa už niečo zmenilo. Ja som tiež som takej situácii bývam ešte s otcom svojho dieťaťa ale už to nemôžem vydržať a chcela by som odísť, syn má 2,5 roka a ja sa neviem rozhýbať lebo sa bojím ako to sama zvládnem, keby ho mal kto postrážiť tak si nájdem aj 2 práce ale nemá kto

@dancez ahoj 🙂 tak mam vlastny podnajom pracu a maximálne tolerantnych šéfov, kubko chodil do jasli od roka a pol do 2 a pol teraz uz zacal v septembri skolku a davame to 🙂 obcas su tie dni náročné kedze mam sama na starosti financie chod domacnosti aj vychovu ale musim povedat ze to je uzastna cesta pretoze ver mi taka mama to nie je len take slovne spojenie, to je taky superhrdina 🙂 zacala som sa venovat malovaniu aby mi uplne z toho nepreplo ked je toho vela kubi ide na vikend k nasim a ja zbieram sily odvahu a oddychujem 🙂

@miapia_vesela ahoj.. som v podobnej situáciii, manžel od nás odišiel, zostala som so synom sama, ale najhorší šok mám už, myslím, za sebou... Stále síce neprebehol rozvod, to je taký strašiak, ale zatiaľ si užívam synovu spoločnosť a snažím sa byť spokojná hlavne sama so sebou.. nejako to všetko spracovať....
ale ide z teba celkom taký optimizmus, to sa mi páči... 🙂 ja sa nerada ľutujem a vyplakávam, treba riešiť budúcnosť, nie minulosť... 😉

@miapia_vesela ahoj. Tak ja som ostala sama so synom ked mal cca rok a pol. Nastastie som byvala a aj byvam u rodicov. Cely rozvod bol pre mna vemli tazky a emotivny. Ale mala som a aj mam pri sebe vynikajucich ludi. Ked som bola na rodicaku, tak som nasim neplatila nic, iba veci pre maleho a sem tamnejaky nakup potravin. Ale ako som nastupila do prace, tak im platim 100€ mesacne. Plus mam 220€ mes spotrebak na auto. Vyzivne 100€ dostavam. Da sa to vydrzat. Ex si bere syna skoro kazdy vikend. Teeaz ale uz mesiac nie, pretoze berie v praci cez vikend nadcasy. Ja to mam tak, ze rano syna zaveziem do skoly. Ja rychlo do prace na 8:00. Mama mi syna vyzdne z druziny. A ja pridem domov z prace okolo 17:00. Syn je prvak tak sa snim do vecera ucim co sa da, nastastie je velmi sikovny. A potom ideme spat niekedy o 20:00 uz spime 😀 sa mi aj v praci smeju ze chodim spat ako batola, ale mne to vyhovuje,aspon som vyspata a syn v skole nezyva. Ak ho mam cez vikend doma, tak ideme do kina, alebo niekam na vylet. Ak si ho ex zobere byd oddychujem, alebo idem von s kamoskami.
Vztahy som mala, ale co chlap, to byd nerozumny, suknikar, klamar... Takze tak

prenajmem 1 izbu v 4 izb byte slobodnej mamicke najom je symbolicky iba energie byt sa nachadza v Rudnanoch po vzajomnej dohode ho viem zariadit ....taktiez v pripade maleho babetka viem pomoct s oblecenim mam detsku postielku

@miculiatko ahoj môžem sa spýtať či ti vzťah vydržal a ako sa máš teraz?

@dancez
Ahoj dakujem krasne za opytanie😊 sme spplu stale s "dobyvatelom" ako som ho nazvala v 1.prispevku. uz to budu pomaly 2 roky co sme sa dali dokopy.a nelutujem. Vo dvojici sa vsetko taha lepsie zijeme spolu v mojom dome,casom sa mozno aj vezmeme. Narodil sa nam totiz syncek,planovane. Ma teraz 4 mesiaciky. Cize som doma na materskej, drahy pracuje a uzivam si to uplne inak ako pri 1.syncekovi, z ktoreho je skvely velky brat.prestupil minuly rok do skolky z mesta k nam na dedinu kedze som doma. Zijem taky obycajny no krasny zivot s radostami a starostami. Viem ako chuti rodina😊viem kolko obety a unavy jej fungovanie potrebuje a vela cerpam zo smutnej minulosti. V tom dobrom slovazmysle. Bola to pre mna skuska, tazka, obstala som a myslim ze aj velke ponaucenie. Niekedy ma pochyti taka nostalgia,ked moj prvorodeny place za otcom(stretava sa s nim a vychadzame dobre po tom vsetkom) je mi to luto koli nemu ale to prejde,lebo viem ze moj prvorodeny vyrasta lubeny, v pokojnom prostredi doma aj u otca

@miculiatko tak to som veľmi rada že sa máte lepšie, ja rozmýšľam o odchode od partnera a len kôli synovi neviem odísť, bojím sa ako to zoberie má 3,5 roka a po žiadnej stránke nám to s jeho otcom nefunguje, už som tu tak 2 roky a stále sa nič nezmenilo

@willino1 klobúk dolu pred tebou🙂 všetko dobre a nech sú deťúrence zdravé, aj mamina tvoja, ktorá pomáha.

@dancez ahoj, ja by som tiez najradsej odisla od toho svojho, ale tiez sa bojim ako to dam. Uz mam aj podnajom vyhliadnuty. Len nabrat odvahu. A tiez ma trapi maly ako by to zobral, ked sa s nim o tom bavim, vzdy povie ze chce byt s mamou aj tatom.

@luca1986 ja mám aj kamaráta , povedal mi že mi aj finančne pomôže keď bude treba. Tvoj syn má koľko rokov? No aj môj syn povie mama ja tu doma a nemám to srdce to urobiť, kamoška vraví že čím dlhšie budem nad tým rozmýšľat že tým to bude horšie lebo ona ma to isté syn má 5,5 a tiež stále neodišla. Čo ideme teda robiť?

@dancez moj mal v auguste 5 rokov, ja som sa zatial s nikym nebavila na tuto temu, hrame to na stastnu rodinku. Ale uz nemam nato nervy, vsetko si to vybijam na malom. Povedala som to jeho mame ako je to medzi nami, nech si spravi poriadky so syncekom, ale cele to obratila proti mne.

@luca1986 No to je jasne, moj uz nema rodicov. Ja som hlavne stale so synom a uz tiez som na neho nervozna niekedy lebo si chcem uz kus aj oddýchnut, som s nim vkuse a jeho otec celý den doma a nič nerobí keby sa aspon tomu dietatu venoval, ak a cely den pol hodinu max hodinu niekedy za 3 dni vobec. A za chvilu mam ist do roboty , ved ma porazi.

@dancez aj ten nas tomu moc nedava, on chodi na kamione takze niekedy sa mu nepodari prist ani domov, potom bud spi, je unaveny, alebo sa flaka s kamaratmi. Neviem ide mi to na nervy, dobre ved nech ide von, ale vkuse kazdy víkend. Ja som tiez skoro stale sama s malym, na vsetko sama. Zaniest maleho do a zo skolky, do roboty, domacnost nakup... Ako maly zvykne chodit na vikendy k nasim, alebo ku svokre "tak ma clovek na oddych" ale to tie chcem aby sme isli niekam spolu, ale travili cas spolu, ale nula bodov z jeho strany. Bud si zalezie do spalne, lebo je unaveny. Ale ako nahle sa ozve nejaky jeho kamos uz ho neni, uz unaveny neni. On vyrastal v neuplnej rodine, kazdy na neho kaslal. Tak nevie ako by mala fungovat normalna rodina.