Slobodné mamičky - ktorý vek/ktoré obdobie detí bolo pre vás najťažšie?

ked bola batola az do obdobia skusania prvych veci.. potom skolka sa este dala ale skola ju zmenila uz .. dobtedy bolo vsetko super... ani teraz to nieje zle ale uz od skoly vnimam ako na nu vplyva okolie a ako mi starne a ja s nou :-P

@kaktusik007 si niektorí ľudia vôbec neuvedomujú, aké náročné je zostať na deti sám. Len sa modlím, aby mi z toho neruplo zdravie.

@kaktusik007
@ukgirls keď sa pozeráte spätne, máte pocit že s mužom by ste svoje deti vychovali lepšie?

nemam sa kam spatne pozriet ... nikdy som ju s nim nevychovavala .. ja som bola sama od pocatia az doteraz... a ake by to bolo s muzom? netusim.. mozno tazsie ak by bol kreten a mozno lahsie ak by som si nasla niekoho dobreho ..kazdopadne ja som si nenasla nikoho a som na nu sama .. a ano asi jej chyba muzsky vzor -ale takto to proste prislo a hold ja si myslim,ze som ju - a stale ju - vychovavam dobre ..

Najťažšie od 4 rokov (rozvod) a prvá trieda, teraz je stvrtacka a momentálne je to super, ráno vstane sama a ide do školy a poobede sama na krúžky a domov..... takže parádička.... konečne

to co ta napada? ze s muzom by som ich vychovala lepsie????? ani nahodou, mali jednotnu vychovu - iba moju a vychovala som si ich v svoj obraz - su mili, sikovni, nadani. Ze mi lezu na nervy? hold, to deti s vyrazne vysokym iq robia.

Keď si teraz sama, to neznamená, že sama s deťmi aj zostanes. Ono vychovávať deti či s mužom či bez neho je vždy náročné a uľaví sa ti, až keď dieťa dospeje a začne zarábať na seba. Každopádne pokiaľ máš chlapcov, tak je dobre, ak majú nejaký mužský vzor, ak otec nefunguje.

@kaktusik007 nenarážala som na teba konkrétne, ani nepíšem že zle…
Úrčite súhlasím s tebou, že jednotná výchova je gro, podľa mňa dokonca viac, ako dvaja rodičia ktorí sa nezhodujú vo výchove a idú proti sebe. Teším sa, že píšeš pozitívnu skúsenosť.

Podľa mňa to uľavenie nepríde nikde. Vždy bude mať matka strach, či dieťa dobre dostuduje, či si nájde dobrú prácu, správneho partnera atď... Je to na celý život... Ja som s dcérou sama od jej roka, bolo to náročné skolka-praca a hlavne kolotoč chorôb, teraz je to lepšie, lebo už je samostatnejšua, ale é zas nastúpila puberta, takže možno jednoduchšie to boli, keď bola mensia. Človek vždy čaká, kedy to bude konečne ľahšie, ale vždy je niečo,čo človeka "štve"

Dá sa to vôbec, že ktoré je najťažšie? Ja som zostala s deťmi sama, keď syn mal necelé dva roky a s dcérou som bola tehotná. To rozhodne ľahké nebolo, hlavne keď sa narodila a ja som bola neskutočne nevyspatá, že mi vynechával mozog. Ale asi také najkomplikovanejšie bolo, keď syn bol prvák (školu moc nezvládal) a dcéra v škôlke, plus ja v práci. To bolo o hubu, každý deň som padala do postele od únavy. Teraz sú obaja školáci, je to trochu ľahšie, čo sa rovnakého režimu týka, ale zas riešim so synom diagnostiku a po novom aj finančnú situáciu, lebo otec neplatí výživné, všetko je drahšie a kvôli znižovaniu dávok a daňového bonusu pôjdem reálne s platom dole. To je vždy čosi, nikdy to nebude jednoduché, málokto tvoju situáciu pochopí, s tým sa musíš zmieriť.