Slobodná mamička - bojovanie so samotou

@dzulli1980 ďakujeeem a čo ti pomáhalo v tých ťažkých chvíľach?

@tasha_07 Vyrozprávať sa. A nečakať, že za mesiac budeš vpohode-pocit smútku, hnev, zlosť sú v tomto prípade úplne normálne emócie a treba ich prijať. O rok sa už zase budeš cítiť inak.

Ja muža mám a nevyzerá, že by chcel odísť ... no človek nikdy nevie ... musíš si uvedomiť, že toto sa v živote stáva ... nie si osamelá, máš dieťa, máš to, čo mnohé ženy nikdy nezažijú ... viem, že je to ťažké, hlavne tie začiatky, no nesmieš to v sebe dusiť, hrať to na to, že je to OK, lebo sa s tým nikdy nevysporiadaš ... prečo odišiel? Našiel si inú? ... či Ti rozprával, že je to na neho moc, že si potrebuje oddýchnuť?

@dzulli1980 inú ževraj nemá 🤷‍♀️ aj keď som mu v telefóne objavila konverzáciu s jednou babou, tvrdí mi, že s ňou nič nemal a nemá, že ho k tomu dohnali neustále hádky, že totálne vyhorel a už ku mne nič necíti, iba alergiu na mňa 😂

@tasha_07 no to uz mas celkom Dobry vek malej. To uz s nou vies aj ist niekde na vylet, kupat sa, behat kade tade. Ja som ostala sama uz tehu, takze som mala kopec inych starosti ako nas tym nariekať. 🤣🤣🤣 mne komplet vyplnal cas maly a potom od 1,5 roka aj praca. My sme boli stale v pohybe. Poznali sme ihriska aj v okolitých mestách. Stale sme sa tutali. Kedze zo zaciatku maly neznášal dlhe cesty autom, tak sme po Slovensku chodili vlakom, bola to super zabava pre neho. Na dovolenky lietadlom. Ked mal maly 3 roky, tak si nas nasiel moj muz. Hlavne sa netreba trapit. Treba to prijat, tak to je ja si kazdy den spravim pekným.

@betulinka1 ďakujem 🙂 tiež sa snažím, výlety, kupko a rôzne aktivity, len nebola som naučená, že som na to všetko sama, výlety, všetko sme absolvovali spolu, keď aj idem niekam s malou a vidím tie rodinky okolo seba, vtedy to zasa všetko na mňa padá, že nedokážem dať malej kompletnú rodinu :(

@tasha_07 si matka, si žena a maš svoju hrdost.. ja som ostala sama s dvoma deťmi, našla som si kamarátku, deti isli do skolky a ja do prace, a konečne som ožila takze drzim palce aby si to mala rovnake alebo podobne. Ani nevies, ake sme my ženy silne a sebestačne.

Hlavne sa nelutuj a neporovnavaj. Mnohe "stastne" rodiny na kupalisku pridu domov a caka tam vsetkych peklo. Pamataj, niekedy je lepsie prist domov a nikoho tam nemat, ako prist domov a byt tam s niekym, koho nemozes vystat (alebo on teba). To dusno - uf.
Ja som aj pocas manzelstva byvala casto sama, kedze muz robil v zahranici, takze som bola naucena riesit si vsetko sama. Ale zasa PO SVOJOM - to je tiez na nezaplatenie. Ked ti nikto do nicoho nebrble, ides kam chces, kedy chces, s kym chces. Vratis sa kedy chces. Ja si teraz tu "samotu" uzivam. Casom si niekoho najdes. Nic nesil, vsetko pride, ked na to bude spravny cas. Uzivaj si leto, dceru. Jediny liek na tu odpornu bolest je cas, vypustenie emocii (vyplac sa, vykric sa - cokolvek, co ti ulavi) a hlavne akakolvek aktivita - konicky, vylety, chatovanie, kniha, kreslenie - cokolvek, co ti zamestna mozog.
Drzim palec, neboj, prejde to. Tiez som si tym prednedavnom presla. Najskor som myslela, ze je koniec sveta. Teraz viem, ze sa mi lepsie stat nemohlo.

Ty tu nie si na to, aby si malej davala kompletnu rodinu. Ty si tu na to, aby si jej bola mamou a tou si. Kompletnu rodinu tvori a znicil ten druhy.
Niekde som citala, ze clovek smuti za partnerom, alebo sa trapi z rozchodu, polovicu casu, ktoreho s nim stravil.
Cize ak si bola s partnerom 10 rokov, tak sa priprav na 5 rokov, ked si s nim bola 4 roky, tak sa priprav na 2 roky, kedy ta to bude skriet. Potom zabudnes a bude ti to uplne sumafuk.

Mne raz jeden zaletnik prezradil, co ho najviac ranilo, ked sa manzelka dozvedela o jeho nevere a rozisli sa.
Kompletne preorganizovala byt a on ked prisiel navstivit dceru, uvedomil si, ze prisiel o domov. Ze uz to tam nespoznaval. Ze kym bolo vsetko na mieste, ze vedel, ze sa moze kedykolvek vratit a preto si to nevazil. Zrazu si uvedomil, ze vedia zit bez neho a on ze vsetko stratil.

A naopak, zena, ktora sa rozhodla preorganizovat domov, ziskala svoje vlastne byvanie, tak ako to vzdy chcela mat a plus, ako zariadovala, zabudla na trapenie s nim, lebo sa musela zamyslat nad tym, kde posunut ktoru skrinu alebo akej farby ma mat stenu.

Ty mas male dieta, tak sama asi nezvladnes, ale mozno ti pomozu kamaratky alebo kamarati. A prides na ine myslienky.

@tasha_07 jasne lebo je to čerstvé, to určite bude pár mesiacov bolieť. Skús sa na to pozrieť tak, že koľko žien ta vidí, že si tam iba s dieťaťom a ver tomu, že by to prijali tiež ako sa natahovať s uhudraným chlapom. Skús si nájsť nejakú kamošku, čo má dieťa v tvojom veku a tiež je sama alebo sama chodieva s dieťatom. Lebo mnoho žien čo som aj stretla po výletoch, síce mali doma muža ale ten s nimi nikam nechodil. Môžete chodievať spolu. Ja som si napríklad k moru netrúfla ísť sama. Ciže som sa pridala napriklad k dedovi a jeho priateľke alebo sme išli väčšia partia, pridala tak, že sme boli ubytovaný v jednom hotely. Každý si robil program už sám počas dna a svojich referencii a stretli sme sa večer na drinku. Išlo mi len o to, že keby sa mi niečo stalo alebo bolo zle, že aby mi pomohli a nebol tam malý sám. Takto som si s malým pobehala sama Krétu taxi alebo dopravou čo chodila po ostrove. On na to do teraz spomína a to mal 2,5 roka. A nahodou to bolo úplne super, išla som si podľa seba a nemusela počúvať tam nie, tam je veľa ľudí, tam je toto a hento. Akurat sa mi to včera pripomenulo, ked sme riešili program pre deti s mužom na dva týždne a tolko mudrovania okolo výletov, kde budeme ubytovaný, prečo nie tam a tam som pocúvala, že som si spomenula ako mi bolo dobre, ked som ti to rozhodovala sama.

Ďakujem vám všetkým veľmi pekne za povzbudzujúce slová, moc mi to pomohlo!!! 😊 ozaj ďakujem!!! V mnohom máte pravdu len ja proste nedávam to stretávanie s ex, keď si predávame malú a aký je zrazu hnusný, odporný, až sa pýtam samej seba, s kým som to tých 7 rokov žila...a za ďaľšie neviem ako nastaviť to stretávanie s ním, o malú má záujem, ale proste berie si ju ako jemu to vyhovuje a keď poviem, že teda mali by sme to nejako inak dohodnúť, že malá potrebuje ten svoj režim, ide aj do škôlky od septembra, tak povie, že robím zasa len ja problémy

@tasha_07 odporucam podat navrh na sud o zverenie dietata do opatery, upravu styku a stanovenie vysky vyzivneho. Kludne, ak sa stane zazrak a ex bude suhlasit a dohodnete sa, mozete si stanovit podmienky sami, sud to len odobri. Ak sa neda dohodnut, spis si sama ako by si to ty chcela. Na sude sa on vyjadri, co preco zaco a rozhodne to sud. Budes mat papier a budes sa vediet zariadit. Aj vyzivne - mozno teraz plati, ale co bude neskor, ked pises, ze je hnusny. S rozhodnutim mozes podat exekuciu, trestne oznamenie, ziadat nahradne vyzivne. Bez toho si nahrata. Drzim palec. Teraz hlavne pozeraj na svoje a dcerine potreby, nie na jeho ego.

@katarinaba a vieš mi prosím poradiť ako teda postupovať? A asi nejaký vzor toho návrhu nájdem aj na internete? Lebo to čo predvádza, už to proste nedávam....ja to ale nechápem, že on je ten, čo od nás odišiel, vychádzam mu maximálne v ústrety s malou a tak je na mňa odporný, ako keby som mu neviem ako ublížila...

Nejake navrhy najdes urcite na nete.
Je tu aj skupina pravne poradenstvo - tam si vyhladaj napr. zverenie do osobnej starostlivosti - najdes tam vrla rad a postupov. Pripadne sa opytaj. Ja ta nechcem zavadzat, nie som odbornik. Urcite najskor predbezne opatrenie a potom ziadost na su. To predbezne opatrenie by malo byt rychlo.
Ja muzov uz nechapem, tiez mam skusenost - zmenil sa behom jednej noci. V jeden den vecer ma miloval na smrt, nevedel bezo mna zit, nic nas nemoze rozdelit, nikdy ma neopusti a na druhy den rano mi poslal sms, ze je koniec. Zbabelec. A este mna obvinil, ze je to moja chyba. Ale co uz. Vsetko zle je na nieco dobre.
Viem, ze je to tazke, boli to, ale zial, liek na to neexistuje. Musis si zamestnat mozog, aby si co najmenej myslela na zivot s nim. No chce to cas. A pamataj - klin sa klinom vybija 😄 alebo ako moja babka hovorila: pre jedno kviti slunce nesviti 😉
vsetko dobre dopadne, sme zeny, my dame vsetko 💪

@katarinaba ďakujeeeem za rady 😉

@tasha_07 tak najviac v tých najhorších časoch ti pomôžu vždy len rodičia v mojom prípade to bola mama ktorá mi denno denne pomáha až doteraz. A samotu nemôžeš zažívať keďže máš dieťa, tak máš kvázi každý deň pri sebe síce najmenšieho ale za to najlepšieho kamaráta/ parťáka na celý život 🙂