Slobodná mama má depresie

Vydrž, kým dieťa podrastie a Ty sa postavíš na vlastné nohy. A nájdi si kamarátku, ktorej sa budeš môcť vyrozprávať. Alebo aj psychológa. Tvoje pocity sú normálne, nič zlé si nespravila, ani nerobíš. Toto je žiaľ odvrátená strana toho, že si sama s dieťaťom a vnímaš nedostatky tohto statusu. Byť sama na materstvo nie je len o šťastí z dieťaťa, ako sa tu často prezentuje. Žena proste potrebuje aj fungujúci vzťah a zázemie - nie detskú izbu u rodičov.
Vydrž, všetko časom príde, len sa daj dokopy. Ber to len ako horšie obdobie, ktoré je dočasné.

Vies, ze je pre tvoju dcerku horsie tvoje zmyslanie ako to, ze nema otca? To, ci idete na prechadzku okolo cinziaku alebo na vylet do Tatier, je tvojej dcerke v jej veku srdecne jedno a este chvilu aj bude. Samozrejme, ze je kompletna rodina pre dieta to najlepsie, ale kde beries istotu, ze ju o par rokov nebude mat? Nie si predsa tak naivna, aby si verila, ze vsetky tie kompletne rodiny su zaroven stastne rodiny. Bolo by uzasne, keby to tak bolo, no zial nie je. Pre dieta je ovela lepsie zit len s jednym z rodicov, ako trpiet v rodine alkoholika, ziarlivca, manipulatora a pod., byt svedkom hadok a zit v nezdravej atmosfere. Nikto nevie popredu, ktora z tych zien, ktora je teraz vo vztahu stastna a vychovava dieta v kompletnej rodine, nebede o nejaky cas sama a naopak. Tak hlavu hore, zivot prinasa vselico, ale netreba mysliet takto pesimisticky, ako ty. Keby ta taketo myslienky prepadavali stale, nevahaj navstivit odbornika

Bola by si radšej, keby Ťa ľutovali, že aká si hlupa, že si s ním zostala?určite, že Ti to je ľúto, ale nebude to navždy.Stretavaj sa s ľuďmi..nevieš čo bude brat riešiť o roky...ten pocit si sama privádzas vieš kolko je rodín o ktorých si myslíš, že sú šťastné a je to klam?
Máš dcérku buď silná ešte budete stastne😊

Ano, viem, navonok stastna a kompletna rodina moze zazivat medzi stenami bytu uplne nieco ine. Lenze ja vidim len to tip-top pozlatko. Nasi maju obaja 57r a este pracuju, miluju pracu na zahrade a takmer kazdy den po praci startuju auto a idu na zahradu, je to od nas asi 10 km. Nemam im kedy dat na postrazenie malu, viem, ze zahradkarcenie je ich zivot a su viac tam ako tu. Pridu domov navecer, postrazia mi ju, kym daco ozehlim, dam sprchu, uvarim malej veceru. To je cele. Jedna znama mi raz povedala, ze je to moja chyba, mala som davat pozor, s kym mam dieta, ze som si neudrzala vztah...Mala zrejme pravdu, lenze co uz s tym. Tiez si myslim, ze lepsie byt single rodic ako s blbym partnerom, ale ta samota vs. hanba ma ubija. No a do jasli by som malu dat nechcela, chcem sa jej venovat, aj za cenu, ze okrem rodicaku nebudem mat nic.

V prvom rade sa prestan hanbit, nemas ani za co. Prestan sa porovnavat s ostatnymi. Tej tvojej znamej ukaz prostredny prst, nech sa stara o seba. Keby boli vztahu medzi ludmi take jednoduche, tak by sme si vsetci zili ako v raji. Bud rada, ze ste zdrave, mate kde byvat a casom sa urcite posunies dalej. Skus sa zamerat na to, co momentalne mozes spravit a nie na to co by keby. Vsetko je len obdobie, ktore prejde, zalezi na tebe ako sa k tomu postavis.

Tvoje pocity su celkom prirodzene, ale nastastie docasne. Aj pod vplyvom hormonov, ktorych mas po porode stale nadmieru, si teraz citilivejsia na temu rodina. Ale neboj sa, okolo 3 rokov sa dcerka zacne odputavat a zacnes vnimat vsetko triezvejsie a menej pocitovo. Zacnes si vsimat vyhody slobodnej matky a nie len nevyhody, ako to mas nastavene teraz. Skus len vydrzat.

Ta tvoja znama musi byt riadna truba. A o akej hanbe to hovoris? Ved polovica parov nie je zobratych, to vsetko su slobodne mamicky. Ze ziju s muzom? Niektore ano, ine nie. A predstav si, ze sa niektore rozhodnu dobrovolne byt slobodnymi mamickami. Netvrdim, ze to schvalujem, ale deje sa to. A dieta by som do jasiel dala, venovat sa mu mozes, ked pridete domov do vecera a pocas vikendov. Skor sa osamostatnis, postavis na vlastne nohy a samostatna sebavedoma mamina pritahuje muzov viac

Chod niekedy s rodičmi na zahradu.Vytykaju Ti niečo?takže Ti chýba niekto kto by Ti pomohol?lebo opisujes zivot bežnej mamy😜aj tie čo majú muža väčšinou príde vecer a nic z toho ešte sa aj pohádať môžu.Si unavená skús si nájsť kamošku na spoločné chvíle s deťmi ..s jaslami by som počkala ešte...nikto to neberie ako hanbu kazdy má svojich starosti dosť, veď uz nežijeme na dedine v 50 tich rokoch kde by si bola prespanka.
Hlavu hore ľutujes sa

Nečítala som celé. Ja som mala aj muža, ale dieťa také náročné, že prvýkrát sme išli na týždeň niekam na Slovensko keď mala rok. Potom zas o rok😉more 3rocna. Prerevala celú fakt celú cestu od A po B. V noci s revom 11xhore.
V živote si nerobila babovcicky v piesku. Na ihrisku bola najlepšia zábava lezenie po plote čo ho ohradzoval. Prvýkrát sa pohrala súvislo 5 min. v cca 2 rokoch.
Teda vôbec by som neriešila, že iní chodia kade tade a Ty kolo bloku. Máš náročnejšie dieťa a tieto stavy by si prežívala aj keby si mala kompletnú rodinu.

podľa mňa si toto robíš sama. Choď občas s bratom aj dieťaťom na výlet, s rodičmi na zahradu a neumáraj sa hanbou, užívaj si pekné obdobie s dieťaťom a hľadaj na živote pekné veci a nie tie negatívne. Malá neznáša kočík? Ok, tak pôjdeš na výlet o mesiac, dva. O chvíľu žiadny kočík nebude potrebovať, o chvíľu revať nebude, o chvíľku pojde do škôlky a ty ani nebudeš vedieť, ako si prežila jej 3 roky, lebo máš v hlave takéto myšlienky a nevnímaš to, čo vnímať máš...

Prečo ti partner neplatí výživné ?

Všetko čo potrebuješ je kamoška s podobne náročným dieťaťom. Vyrozprávať sa jedna druhej. Zistíš, že v tom nie si sama. Môžete podniknúť krátke výpravy v okolí.
Moja tiež nechcela byť v ničom, kočík bol za trest, cez obed nespala. Kúpila som úplne ľahkú skladačku buginu skôr na zavesenie vecí a všade pešo od roka. Keď už veľmi vystrájala šup ju do kočiara. Popruhy zapnúť.
Stále je nespokojná duša ale veľmi šikovná, zaujíma sa o vedu a má životný cieľ. Ale ako dieťa... no bolo to o držku.
Dobre bude, ale musíš sa socializovať. Nespoliehajte na rodičov, hľadaj kontakty svoje. A pochopí Ťa ten kto má podobné dieťa. Bez ohľadu či je s partnerom či bez.

Musiš si uvedomiť svoju zodpovednosť. Brat moze aj dedo nahradit muzsky vzor, chlapskú náruč....ale Ty zas porozmyslaj preco si bola s takým muzom, ktorý bol aký bol. To musis len prijať a niesť, ze si spravila chyby a skus neopakovat ich. Chod k odbornikovi pokecat ze mas tieto myslienky. Si trochu sebecká, nie? Sama si si vybrala toho muza otca dietata, vybrala si tym aj svoju buducnost. A buducnost tvojho dietata. Tak treba pracovat na tom, ze uz si matka, rodicovstvu sa ucit. Antidepresiva mozno pomozu. Pretoze to neni normalne, ze myslis ze chces umriet, len za to, ze tvoj brat ma stastnu rodinu a ty nie. Este mozes predsa najst dobreho muza, ci? No je to naozaj tazke byt slobodna matka, to hej. Kazdy ale musime niest svoj kríž a hlavne skus poroz yslat lreco sa to vsetko stalo, ze si v takejto situacii. Co mas krasnu dcerku, mysli na jej stastie, musis na sebe popracovat vela, co maju aj matky s uplnej rodiny, rodicovstvo je velka vyzva pre cloveka, je to krasna cesta aj tazká. No hej aj ja som sa divila, co sa nikde nepise ze ake to je tazke byt slobodna matka. Aj je to dost zataz fyzicka aj psychická. Co bezne robia dvaja teraz musi robit a zvladnut zena sama. A jasne odnesie si to dieta. Aj ten rodic sám. Ale ked si mlada, tak to zvladnes, skus tie lieky a zameraj sa na to, aby si bola dobrá mama. A casom snad budes mat uplnu rodinu. Len uz neopakuj tie chyby, pretoze si vedela s kym si vo "vztahu" a neodisla si, tak ked sa trochu spamatas, tak si pohladaj nkrmalneho dobreho cloveka, muza, nie idiota. a naozaj sa treba naucit planovat, naplanovat jedalnicek, oblecenie..uniformu, snazit sa ulahcit si to, lebo naozaj sama na tak male dieta neni lahké. Na ludi kasli, si len Ty dolezita a dieta.

Ja tu hanbu chapem trochu inak ako jej radite... Autorka sa nehanbi pred ludmi, ona sa hanbi sama pred sebou. Mala nejake predstavy o zivote, mala nejake predstavy o sebe. Nevysli jej, pritom vzory ma z rodiny a okolia pozitivne. To sklamanie samej zo seba vnima ako hanbu. Tu by som urcite odporucila psychologicku a par sedeni. Hanba je emocia, s ktorou sa pracuje velmi tazko, horsie ako s hnevom napr.

Potrebujes cas sama pre seba, mrkva a rajciny jeden den do tyzdna vydrzia bez tvojich rodicov, alebo nech si zoberu vnucku so sebou. Nemas sa za co hanbit. Mala si smolu na partnera idiota a je skvele, ze si dokazala od neho odist, dcerke je takto lepsie nez v nefunkcnom manzelstve. To ze sa ti prestava chciet zit nie je dobry symptom, z vlastnej skusenosti velmi odporucam terapiu, je fajn sa o tom porozpravat s odbornikom. Nebude ti nutit jeho nazor, skor ti pomoze upratat si vlastne myslienky a vidiet veci viac z odstupu. Ak bude psychicky viac v poriadku, prospeje to dcerke a aj ty budes mat vacsiu sancu najst si partnera.

No ľahko sa píše keď ste to nezažili. V tomto ta pochopí len žena čo si to zažila. A že vedela s kým lezie do postele ? Nechápem ako toto môže niekto napísať no dotyčnej prajem ak teda niekoho ma aby to bol jej jediný životný partner 🙂) 🤦🏽‍♀️ To autorke určite pomôže... niekedy je lepšie čušať

Úplne chápem, aj moja dcéra keď mala rok tak to bol boj udržať ju v kočíku, všade len chcela sama behať (nie pomaly krokom, ale behom) objavovať všetko. Tiež som malú zobrala na záhradu k rodine ale nieže by som si tam oddýchla, ešte viac som bola unavená z toho ako som jej stále musela lietať za zadkom aby si neublížila, lebo veď tie najnebezpečnejšie veci ju lákali najviac.
Ale počkaj ešte dva roky a budete s dcérou super parťáčky. Moja ide mat tri a už je to celé o inom, chodím s ňou sama na výlety, na zmrzlinu, na koláč do cukrárne, po námestí sa prejdeme a tak.
Ja som pomoc od rodiny nemala, mama s otcom by sa aj do kanála strčili len aby mi malú nemuseli postrážiť. Von s ňou nejdú ani za svet na prechádzku lebo je vraj príliš živá. (Tak neviem potom akože aké ma byt dieťa asi ako pes aby poslúchalo na slovo a držalo sa len pri nohe?🙈)
A tiež keď som vtedy videla tie šťastné rodiny, každý vysmiaty niekde na dovolenke alebo hocikde na výlete so svojou rodinou, no tiež mi to bolo ľúto.
Ale tak ako to prešlo u mna prejde to aj u teba, neboj bude dobre. Napis odkiaľ si pôjdeme na kávu aj s deťmi😉😀

Nerozumiem zaco sa vlastne hanbis. Ja som tiez slobodna mamicka, otec nie je uvedeny ani v RL, nikdy som sa nehanbila, prave naopak, velmi som sa tesila, ze ju mam, venovala som sa jej 24/7 cele tri roky. Priatela som si nasla az pred rokom, mala ho vola uz ocko, planujeme buducnost. Pocas prvych troch rokov...ano, obcas mi bolo neskutocne smitno, chybalo mi pohladenie, rozhovory a tak....no fakt som si malu uzila na 100% a nemohla som jej viac dat. Je z nej nadherne, mudre, skvelo vychovane dievcatko...a teraz je vacsia a mozem si uz uzivat aj ine veci. Tak sa jej venuj a uvidis, dobre bude. Tie tri roky prefrcia ani nevies ako. ja by som to rada aj vratila...boli to skvele roky. Drzim palce

Ahoj, nevidim dovod preco by si si uz teraz nemohla zacat hladat partnera, kym je dcerka u ex zajdi na nejake to rande, trochu prides na ine myslienky zistis ze si stale ziadana a pritazliva a mozno si najdes skveleho chlapa. Chce to sice trochu sa premoct lebo blbcov je stale dost ale myslim ze v hladani partnera treba byt aktivny a necakat kym ten pravy najde teba. Ja som sla na zoznamku tam mi vela chlapov dalo najavo ze nechcu slobodnu matku s dietatom, stretla som sa tam aj s tym ze mi dokonca sem tam niekto vynadal ze co za chlapa som si to nasla atd. bolelo to vsetko ale nedala som sa a nasla som si partnera. Tiez behame stale po vyletoch s dcerkou a vela sa nam venuje. Nesmies sa citit zle si uzasna, zvladas toho vela a aj si zvladla a urcite mas co ponuknut ! Ked som randila dcerka mala rok a pol a moj ex bol neskutocny idiot takze takmer rovnako ako ty som na tom bola a neboj nieje to hanba mysliet aj na seba a svoje stastie.

to neznie ze problem je partner ale kocik.... skusala si jej v tom kociku dat hracku? rozok? pustit hudbu? namontovat volant? inak ju obliect? inak sklopot kocik? pozocat si iny kocik a hladat skusat v com je chyba? zacne chodi ta aj hrady zamky zoo budu. tieto veci predsa nezalezia od chlapa. moja tiez mala obdobie kax 15min v kociku potom rev. je to narocne chapem ta. to das.

@juliet86 tiez mi syn v tomto veku nechcel byt v kociku a potom okolo dvoch rokov som ho nemohla odtial dostat prec🤭 ono treba vsetko brat ako obdobie, ktore prejde...

aj ta trocha chapem,aj ked nie som v takej situacii,ani v milujucom krasnom vztah...ja to vidim tak,ze ked sa casom zamestnas a osamostatnis budes to vidiet inak, ten pocit hanby si vysvetlujem najma z toho dovodu,ze zijes s rodicmi,a ako keby sa hanbis pred nimi,ze mas
dieta a si u nich, podla mna su aj tak radi,ze ste tam ..nasi by zas neviem co dali za vnuca a ziadne nemaju. A s tymi prechadzkami, vsak mozes ist podla mna hocikde aj vlakom,busom...byvam na dedine tiez striedam 3 trasy 😀 a ak maju vasi zahradku,cez leto by som tam chodila s malou,alebo ak mas dobry vztah s bratom,zober aj jeho deti na hodinku, dve,tri na ihrisko,zmrzlinu...tipujem,ze si unavena p.o. celom dni,ale ak mas dobrych rodicov,ked mala zaspi chodila by som behat, chodim aj teraz 🙂

@sslobodnamama777 Nehnevaj sa na mňa, ale týmto príspevkom si jej vôbec nepomohla, skôr naopak. Rozpisujes sa tu len o jej chybách, aby si uvedomila svoje chyby a pod. Nič o nej nevieš... Ako vieš, že je vina na jej strane? Prečo zas tie predsudky, že slobodná matka si je sama na vine za svoju situáciu, pretože si mala uvedomiť včas, že sa na ňu chlap vykasle? On samozrejme za nič nemôže, to ona mala byť tá zodpovedná a nájsť si muža na celý život. Prajem Ti, aby si takého našla a ak ho máš, tak nech Vám to vydrží navždy, aby si nikdy nemusela počúvať podobne výčitky.

Diky zeny za reakcie, ci uz ste tiez slobodne mamy alebo vo vztahu. Co sa tyka mojich rodicov, ja by som strasne rada vypadla z domu na 2-3 hodky raz za tyzden, ale nechcem ich otravovat a dat im malu, ze na a strazte, lebo ja si potrebujem oddychnut. Hoci taky oddych mi velmi pomaha.. lebo aj ked spi 2hodiny poobede a ja som doma, je to ok, ale nie je to ono. Pravdu mate kazda v niecom. Aj som mala vediet, s kym chcem dieta, aj si niekedy pripadam ako sebec, ze chcem od malej pokoj..
cely zivot mi vsetko vychadzalo, bola som milovane dieta, vystudovala som, mala som velke plany, zalub na mraky. a potom som mala ten vztah a teraz som u rodicov, s malym dietatom ako ...no, niekedy si pripadam ako cundra. a je to odo mna nefer voci malej, ze som jej nevedela vybrat normalneho otca. tychto pocitov sa neviem zbavit...

K tej poslednej vete, čo si napísala... tieto pocity ťa postupne prejdú. Asi sme veľa žien - matiek, bez ohľadu na to, či sme v partnerstve alebo nie, prešli a prechádzame podobnými "stavmi".. Nie si prvá ani posledná, vzťahy jednoducho nie vždy vyjdú. K tej scénke s bratom a jeho synom: aj dnes, keby niekto videl môjho muža s malým, ako ho zobral na prechádzku, tak by sa asi roztápal.. ocko, synček, s loptou v ruke, no hotové ňuňu.. len, ehm, za tou idylkou nevidno zanedbanú unavenú manželku s vyplazeným jazykom, ako malého chystala na tú prechádzku od plienok po čiapku, kým muž prepínal telku, a potom ho zase po ich návrate domov prevzala, vyzliekla, umyla ruky, dala mu najesť, umyla riad, snažila sa malého zabaviť, kým na nej počas umývania riadu visel, atď. a mužovi tou prechádzkou končila "šichta ocka". Medzitým sa manželka samozrejme nezastaví - aj teraz momentálne finišujem prácou z domu, lebo na toto mám čas iba a výhradne v noci, cez deň riešim malého, varenie, domácnosť - ten klasický kolotoč, plus pri ňom nič reálne neurobím.. manžel je buď v práci, alebo doma prepína telku, presúva sa z obývačky do kuchyne, a chodí sa zašívať do garáže na dlhé hodiny... Mimochodom, všetci si myslia, že môj manžel je príkladný otec. Malého neprebalí, nevstáva, nenavarí, nenakŕmi - ani raz v živote, neokúpe, neuspáva, v živote ho nenaučil nič, sem tam sa pohrá a zoberie vonku - keď už vôbec nestíham, alebo teraz, keď som ja v karanténe a ja nemôžem ísť. Čiže u nás navonok všetko tip top, ale poviem úprimne, že sa cítim ako slobodná matka, dokonca som si už minule zafrflala, že keby som bola sama s malým, asi by bol väčší poriadok, a menej stresu, nemusela by som toľko variť, prať a žehliť.... paradoxne by som lepšie stíhala všetko, lebo by odpadla najväčšia starosť - neschopák na krku.. Toto ti píšem trošku ako útechu asi, lebo naozaj za tými vzťahmi a dokonalými rodinkami sa často skrýva to, čo som vyššie opísala.. je to až desivé, koľko takých kamošiek mám, ktoré sú na tom podobne doma, ako ja. Viem, že sa cítiš blbo, ale stále je lepšie byť sama, ako byť s tým nepravým... a verím, že u teba je to dočasný stav a ten pravý manžel a otec tvojej dcéry je tam niekde vonku, len ho musíš stretnúť ;)

Čo si ale myslím, že by ti veľmi pomohlo: trošku sa osamostatniť. Viem, naraz sa nedá, ale pekne pomaly, postupne. Malá je ešte malá, čítam, že ešte chceš s ňou byť, je to prirodzené. Dostáva sa do super veku, ako hovorí moja kamoška "teraz už budú len múdrieť" :D, a je to naozaj tak.. nebude to už také malé bezbranné bábo, bude to na jednej strane náročné, zároveň však jednoduchšie s ňou.. uvidíš, ako na tom budeš, a možno si vieš nájsť niečo na materskej - home office, polovičný úväzok, aspoň dočasne, kým je malá malá - ona môže ísť vo vyššom veku dočasne napr. do jasličiek.. alebo môže byť aj s tebou doma, ale keby si robila aj niečo iné, jednak by si si aj trošku zarobila, ale dodalo by ti to sebavedomie, pocit užitočnosti, pocit, že sa postaráš o malú a seba a prídeš aj na iné myšlienky. Také mini nakopnutie ;)

A neviem, či ti EX platí výživné, AK nie, tak to určite rieš, na malú vieš žiadať samozrejme aj spätne: tie peniaze tvojmu dieťaťu PATRIA a prináležia, chápem, že môže byť nepríjemné sa o to naťahovať, ale treba to určite riešiť - ak je to už vo fáze riešenia či už ti platí, tak toto ignoruj, je možné, že som niečo v diskusiách prehliadla.