Sama na dve deti
Chcela by som druhé dieťa. No neviem, či to zvládnem. Máme syna a som na neho sama. Odstahovali sme sa z rodného mesta a nemám pri sebe rodinu. Ani mamu, ani svokru, nikoho, kto by mi ho sem tam vzal na prechadzku, alebo proste ked mam nieco surne aby mi ho niekto postrazil. Manzel chodí do práce, chceli by sme dalsie dieta. Zaujima ma, ako ste to zvladli vy, tie ktore ste v podobnej situacii. Napr. s prácou, skolkou, dvoma malymi detmi, domacnostou a pod. Dakujem za odpovede.
My máme jedno a tiež som stále sama 😒 a z manželovej strany tu máme rodinu a aj tak nikdy neprídu ani len pokočíkovať a tak sa čudujú že pri nich na návšteve mala plače.... A už sa spolieham len sama na seba,tak viem že ak niečo sklamem samú seba a tak sa aspoň nemám na koho hnevať,jedine na moju neschopnosť 😉
No neviem aky vekovy rozdiel medzi detmi by bol,my mame 2 roky a nezvladam to nemozem ist s iboma niekde naraz takze jedine ze mi niekto postrazi aspon jedno,ze si aspon nakupin,starsi ked pocuje mladsieho plakat ten zacne tevat este viac cisty blazninec.
ahoj, no ja by som do toho sla, som v podobnej situacii, tiez som na nich skoro sama, ked nemam manzela doma. A v juni sa nam narodil druhy syn, je to o drzku, prvy je velmi zivy a malicky si vyzaduje neustalu starostlivost, ale stoji to za to.
Ale je to riadne narocne, priprav sa na to. Ako sa vravi, "nerob nic, nemas nic" a vsetko nieco stoji. Ja som chcela druhe dieta hlavne preto, aby syn nebol sam, aby mal surodenca, aby sa mal o koho opriet, aby jednoducho povedane, ked uz nas nebude, aby boli dvaja, aby si mohli pomoct. Samemu je cloveku zle.
A da sa to zvladnut i ked je to narocne
Drzim palce
bnjf, ja si myslím, že to dosť záleží aj od tipu človeka - mamy. Všetko sa dá. My máme jedných rodičov 200km, druhých 400km, sme v cudzom meste, máme 3 detičky, rozdiel medzi prvým a druhým je 14,5mesiaca, medzi druhou a treťou 24 mesiacov a myslím si, že to zvladám vcelku dobre. Chce to dobrú organizáciu, ja som si to nacvičila najmä, keď sa nám narodila druhá, malý mal 14,5 mesiaca, plienky, chodil ako-tak, ale stále vo všetkom odkázaný na mňa. Sú maminy, ktoré samé o sebe tvrdia, že dve deti by nezvádli, ale podľa mňa chúďa dieťa - jedináčik - skôr či neskôr mu bude veľmi smutno. Ak sa na to cítiš, určite do toho choď, je to akčné, ale krásne.
Zijem s muzom sama v Nemecku vsetci rodicia 1000 km,no niekedy je to tazke,ale zvladam to,tiez som cely den sama,ked musis tak musis,kazdy to zvladne,vzdy si hovorim,ze to nebude naveky 😉 Fungujeme podobne ako @anjelicek26,tu v DE to dost tak funguje..
@bnjf ja mam dve deti ,ale dcera ma 10 a maly 19 mesiacov,..a som na ne sama,lebo manzel pracuje na turnusy,ale keby som mala dve male,tak by som sa stala otrokom deti a nato ja nemam povahu,ani nervy,......som rada,ze vekovy rozdiel je taky velky,aspon dcera pomoze s malym,....a nemame ani jednu babku a ani dedka,....furt len same doma,alebo vonku,....
je to o povahe,ked citis ze to nejak zvladnes tak ok,ale ked si niesi ista tak vydrz kym male bude väcsie,......
ahoj my mame 2 deti vekovy rozdiel 3 roky . maly je cez den v skolke a ja sa venujem iba malej. nevarim, cez tyzden si nosim obedy z jedalne , a po obede idem po maleho do skolky a sme vonku , dcera v kociary so synom sa jasim na ihrisku. manzel pride o 18 tej z roboty trocha mi s nimi pomoze. nemame babky na pomoc ked musim ist k lekarovi alebo na urad vyvabvovacky tak opatrovatelska sluzba. ked si cele 3 roky doma a manzel je v robote ze nemusis riesit peniaze tak sa to da zvladat. horsie to maju mamicky co maju male deti a musia popri nich pracovat
@luba28
@saska.t
@jojka1
@katkalubkova
@mirka200
@elina25
@anjelicek26 dakujem za odpovede, moj maly ma teraz 15 mesicov. ja by som velmi chcela druhe. teraz to zvladam myslim ze dobre, nemam problem aj ked sme doma s malym sami. ked je manzel doma tak pomoze aj on to by som klamala kebyze poviem ze nie nepomaha. snazi sa. nechcem aby bol maly jedinacik to nie. stiham popri nom aj vysoku externe. ale uz jej bude koniec tak preto rozmyslam nad dalsim. tiez si myslim ze je to o organizacii. niekedy ma mrzi ked vidim ako sa popod bytovku babky prechadzaju s vnucatami. no ale zvykla som si nejako. viem ze je takych mamiek viac. drzim vam palce
A ja ze toto bude tema o takych, ktore aj realne su same - cize bez partnera. Moji synovia budu mat o par mesiacov 4 a 3 roky a ja som na nich sama ( realne sama, 24 hodin denne 12 krat za 14 dni (2dni su u otca)) vyse roka - je to na prasky, na nervy, ale tak ked musis, tak musis. Akurat sklbenie prace, starostlivosti o deti a choroby je niekedy fakt sakra tazke...
@bnjf ja som este zabudla pripomenut, ze starsi syn mal 5rokov, takze to uz nie je mimino, i ked je s nim obcas viac roboty, ako s tym 7mesacnym, ale zase mi ho postrazi ked treba, i ked len na chvilu, ale postrazi aj ked celu dobu co vykonavam nejaku cinnost, su otazky typu: "Jakub si pri Matejovi?, Si pri malom?, Jakub, co robi maly?
obcas by som chcela mat krokomer, kolko denne nachodim km, musi to byt zaujimave cislo a tie debaty, ach jaj 😀 🙄
Ahojte aj my sme v určitom zmysle sami. Tatina máme ale pracuje vonku. Príde na jeden víkend v mesiaci. Naučili sme sa nejak fungovať ale chýba. Máme 3 ročný rozdiel takže malý bol už v škôlke. Zvládnuť sa to dá horšie bude este vyriešiť prácu.
ahojko vsetko zalezi od teba ako to zvladas a ako si to predstavujes. ja mam celu rodinu v meste ale nik mi nikdy nepovaroval deti, ci nepokocikoval. ak neratam svokru pri prvom 1x na 30min. proste sme s manzelom na deti sami. on v praci ja s detmi. ako si to zariadis tak to mas. ja teraz pracujem z domu a staram sa o deti aj o domacnost. ked clovek chce vsetko sa da len to chce mat dobre rozplanovane 😉
No ja sa tiež chystám na druhé 🙂 Nechcem, aby bola malá sama. Samozrejme, tiež stále váham, či hneď, alebo počkať, lebo malá, čím je staršia, tým vyžaduje viac pozornosti, začíname obdobie vzdoru, tak tiež si hovorím, či ešte nepočkám 😀 A tiež som sama, muž chodí domov večer a s príbuznými, asi tak ako písala kacena4 .
Ja mam 2 male deti, som tiez v zahranici takze pomoc ziadna. Ale tak ti poviem, ze som sa uz vo vela ludoch sklamala a viem, ze sa mozem spolahnut akurat tak sama na seba co sa tyka starostlivosti o deti.
Nie je to lahke, ale vecne to trvat nebude, este deti trochu podrastu a pojdu do skolky a bude lepsie. Manzel pomaha, niekedy pride domov o dost skor, inokedy zase meska, niekedy robi aj vikendy.
Vela zalezi od toho ako si to vies vsetko zorganizovat, ake su deti. Kto chce tak to zvladne, lebo aj tak musi 🙂 .
My tiež plánujeme dalšie dieta a kopu krát si kladieme tuto otázku ze ako to budeme zvládat ale myslim ze to zalezi od povah rodicou ja pri malom zatial stiham vsetko nestazujem sa 😀 dufam ze to tak bude aj ked budeme mat dve deticky 😀
pridam svoju skusenost, dcéra sa narodila ked mal starsí 2a pol roka. muz pracuje a pracoval vo vedlajsom okrese, takze dochádzal kazdy den a byval v robote vačšinou 12hod, takze prisiel domov ked deti uz spali. syn nastupil do skôlky, a myslela som si ze toho bude menej, ale bol viac doma chory ako v skôlke. varila som ráno o 6 , potom sme chodili von, bolo leto a po nociach som upratovala, alebo varila na dalsí den. inak cely den deti. takto je to do dnes, občas chorí, sem-tam pomôze svokra, vezme starsieho, alebo príde mamina, ale to ja idem nakupit, alebo zubárovi, proste nesedím s vylozenymi nohami. dá sa to zvládnut, ale je to na ukor teba, ziadny wellnes u kadernícky, nohy doma na stole, u nas nie su jasle, ani opatrovatelska sluzba, a dcéra by aj tak ten čas s niekym cudzím prerevala, susedy mam vačšinou 80 ročné babky, a tak vybavujeme všetko spolu.
Som sama na 2 deti a da sa to zvladnut, je to narocne, nielen fyzicky, psychicky, ale aj financne v nasom pripade, lebo ex od nas odisiel a podiela sa na starostlivosti presne urcenym vyzivnym, od jesene su chlapci casto chori, starsi chodi do skolky, ale asi polovicu z toho je doma s nami, pomaha mi moja mama a brat. Dakujem velmi, ze ich mam a za ich pomoc. Zo strany ex rodicov akokeby sme ani neboli. Hlavne je, ze to zvladame a sme spokojni🙂
Nuz a prave preto, co tu niektore holky pisu my druhe nexceme. Nexceme, aby to bolo "o hubu". A to mi s drobcom chodi pomahat moja mama, hoci byva vyse 200km od nas. Ale uziva si prve vnuca (akurat je na ceste k nam). Manzel pomaha ako vie, mama je tu kazdy druhy tyzden, takze mam cas aj na seba a mame na seba cas aj s manzelom. Ale uz jedno je narocne, mozno je to aj tym, ze mam v nedelu 34 a manzo mal po novom roku 40, uz nemame tolko energie. Krpec je navyse zive striebro, ma pat mesiacov a tyzden a uz chodi za nase ruky (nie ze by sme ho do toho my nejako tlacili, on sa sam a neoblezi ani sekundu, ak ho dam lezat na hraciu deku pod hrazdicku alebo dam do ruky hracku, vydrzi max 5 minut a uz xce chodit alebo sediet, pripadne sa pretoci na brusko a hulaka, ak nema po ruke hracku alebo nema vyhlad na celu izbu, proste kazdu chvilu treba vymyslat nove aktivity, pokoj mam len ked spinka....)
Neviem, ci ti tento moj prispevok pomoze. Je to len iny uhol pohladu. 🙂
Ahoj, tvoje obavy sú oprávnené, aj ja ich mám, čakáme 2. dieťatko, syn má 4 ročky, ja som si to schválne tak naplánovala, keď bude syn už chodiť do školky, tak až potom druhé, pretože takisto nemám nikoho, kto by mi pomohol, okrem muža. Ten robí na turnusy, 2 týždne je doma, vtedy pekne pomáha, no 2 týždne je preč a som na všetko sama, mama už o mňa nejaví záujem, svokra nepríde, povie mi stále, že malého povaruje, ale musím ho doniesť, čo je 2km tam a 2 km spať pešo, pretože tam priamo ani nejde žiadny spoj, takže ďakujem za takú pomoc, aby som s deckom toľko šľapala, kvôl hodine pokoja, alebo ak si človek potrebuje niečo vybaviť, to by som s nim prešla 8 km pešo. Teraz som na začiatku 4. mesiaca a je mi od začiatku poriadne zle, teraz sa to málinko upravilo, ale aj to ešte nie je ono, takže keď je muž preč, je to o dušu, boli dni, keď som sa ledva odtackala so synom do školky a potom rýchlo domov, zvracanie, závraty, zimnice, hnačky a nechcem ani opisovať čo ešte. Neraz som si poplakala, ver mi. Kamarátky mám, ale majú svoje životy, len jeden krát som jednu poprosila, vzala mi malého na celé popoludnie, takže mi veľmi pomohla, no vypočula si svoje od svojho muža, pretože ma veľmi nemusí, tak už nechcem viac otravovať, teraz sa to už dá zvládnuť našťastie. Na 2. dieťatko sa tešíme len my dvaja s mužom, žiadna odozva okolia, svokra len zalamovala rukami, či sme sa zbláznili, že nemáme kde bývať, sme v 1-izbáku na podnájme a žijeme len z mužovho príjmu, no nič nás neodradilo, aby sme svojmu synovi nedarovali súrodenca, je to ten najkrajší darček, aký môžeš dieťaťu dať, už sa veľmi teší a my len dúfame, že všetko dobre dopadne a bude zdravé. Takže je to hlavne o tom, ako to cítiš. Ak sa na to ešte necítiš, je dobré trochu počkať, ja som do synových 3 rokov nechcela ani počuť o druhom, už som si myslela, že ho ani mať nebudeme, no potom to prišlo, túžba po ďalšom, dozrel čas a dali sme sa do toho, tak neboj, ak sa rozhodneš pre ďalšie dieťatko, bude to plánované a určite to zvládneš.🙂
@bnjf nemusis sa bat, ono sa ti to preorganizuje same. moj muz je doma len v nedelu a da sa to sama aj s tromi. deti sa same naucia prisposobovat sa. ty si ich sama vycvicis byt samostanymi. dvojrocny uz sa sam oblecie, naje, obuje, pohra, ide na zachod, aj pomoze ked treba. len sa ku nemu nespravat ako k babatku. od toho starsi je uz hracka. naucis sa delit si veci na priority a nehladat problem tam kde nie je.
Ahoj. Ja mam 17 mesacneho a 6 mesacneho. Je to narocne, velmi narocne. My byvame 100 km od rodicov. Nemame tu tiez nikoho. A tak si vychovavame svoje deti sami. Som vdacna svojmu manzelovi, lebo varenie kasicky, krmenie, prebalovanie, umytie pokakaneho zadocku, kupanie, nic mu nie je cudzie. Nie je vpraci 24 hodin denne, a velmi rad s nimi chodi na prechadzky, ked pride domov. Ja za ten cas mozem nieco spravit v domacnosti. V noci zaroven vstava k tomu starsiemu, ak si pyta cajik. Ja vstavam skoro kazde dve hodinky k mladsiemu. Zaroven mu rano spravi kasicku a da mu najest, pokial ja nakojim maleho a pripravim ranajky. Obed obycajne varim vecer, ked uz deti spia, to je o tej 19.00. Detom treba doverovat, oni to akosi citia, ked ich mame nieco je. Su to predsa nase deti, zlatickovia. A uz sa snazime o tretie babatko. Nikdy pre nas Vianoce neboli take krasne ako teraz, ked kazdy rok nas sedi pri stole viac a viac.
AHOJTE babenky prosím vás pomôžete aj mne v jednej veci??????vopred dakujem!!!! mám syna má 3 roky,je hyperaktívny aj u doktorky sme boli,má obdobie hrozného vzdoru,je panovačný,ked není podla neho a nedostane to,čo on chce tak horor!!!od narodenia chodí spavať až o 10,11 hodine večer...skor nezaspí.V noci sa ešte stále budí lebo musí mať teple kakavko ak nie tak plače pokial ho nedostane🙂) niekedy chce zasa 2 krat cikať....chce aby som spavala pri nom,proste bezomna nezaspí,musí ma držať,hladkať🙂) potom sa zobudza lebo samu niečo zlé snívava,alebo ma dokope lebo sa rozvaluje🙂)...ako všetko v pohode zvladam aj ked som 3 roky ešte neprespala celu noc len poradíte mi,ako to mám riešiť ked čakám druhé dieťa už o 3 mesiace(dcerku).......neviem si predstaviť že ako budem fungovať v noci!!kojiť babätko,prebalovať,tíšiť ho ked bude plakať alebo choré...a ešte skákať od babätka do druhej izby ku synčekovi...synček bude mať sam izbu lebo chcem aby sa vyspal do školky a nechcem aby ho babätko zobúdzalo,lenže malý neviem či bude chcieť spavať sám v izbičke bezomna!!!ja bz som spavala s babätkom v spalni....moja mama býva dosť daleko a trepať sa stale vlakom s babätkom.....a chodí do prace....svokrovci tí prespať ku mne sotva prídu....a muž robí v zahraniči,naposledy bol v južnej amerike na 4 mesiace....hádam sa už teraz koli tomu aby si našiel pracu tu doma a pomohol aspom s 1 dieťaťom....ale nie,on si stale melie svoje a chce robiť vonku preč....tak čo sa mam s nim rozísť a presťahovat sa k mame???dakujem ........
@gabrish Ahoj, no to by bolo asi najlepšie - ísť načas k mame. Ak tam máte kde byť a mama ti ochotne pomôže, tak by som neváhala. Inak to bude utrpenie... Ja si neviem predstaviť toto zvládnuť bez muža, tiež sme vo veľmi podobnej situácii. Skoro 3 ročná dcérka veľmi vzdorovitá a na mňa naviazaná, tiež spávame spolu len v posteli. Druhé bábatko na ceste, tiež som zvedavá ako to bude s tým spaním, ale zas sme na riešenie situácie dvaja s mužom, tak verím, že nejaké riešenie nájdeme. Ja plánujem byť s bábatkom v jednej izbe a muž so staršou dcérkou ostane v spálni. Aby nemala pociť, že sme ju príchodom súrodenca deložovali zo spálne do izby (ktorú už dávno má, ale nechce tam spať). Ak chceš, aby tvoj syn spal sám v deckej, tak už dávno si ho mala zvykať, po príchode súrodenca to už nerob, bude to brať, že si sa ho "zbavila" a bude ešte horší ☹ Plánujem kúpiť do deckej izby poschodovú postel, tak sa spolieham na to, že príde ten čas, keď malá tam sama bude chcieť spať a nejako sa to prirodzene "vyvrbí".
@gabrish Presne to iste riesim aj ja.Ostala som sama cize uplne sama v inej krajine s dcerkou a zachvilu pride dalsie.Rozdiel je ze ta moja ma zajtra 6rokov a nechce spat sama,vysvetlujem jej kazdy den,kazdy vecer ze musi spat sama,ak pride baabtko ja budem v spalni,musi spat sama,cize aby bola vyspinkana ak pojde do skoly,nechcem aby bola unavena.Je to horor toto,tvrdohlava jak fras.Mne je uz teraz zle pomysliet ze co to nas caka ..
no ved toto!!!!!!!!!ja so synčekom spavam 3 roky...spolu v posteli....a teraz ked sa narodí mala tak čo mam robiť????nechať ho spať sameho v druhej izbe to je take sebecke akože: vypadni si na priťaž....a čo ked sa bude citiť odstrčený???že ho už nemilujem?že prečo už nespinkam s nim,ked sme odjakživa boli my dvaja spolu....ale zasa nechať ho spať spolu pri babätku??? ako sa vyspi?ked budem kojiť,svietiť,prebalovať???keby aspom ten muž bol doma,že by spaval v izbe spolu s malým....aby nebol sám!!!!!!!do prdele
@gabrish nehnevaj sa, ale budem uprimna...za toto si mozes sama!...aby 3rocne spalo s tebou? pytalo kakavko a palce, kym ho nedostane?.....ved on s tebou pekne mava....a ty si jeho otrokom...ak si to doteraz neurobila, tak najvyssi cas dieta osamostatnit.....halvne, ak pride dalsie babo....potom to bude este horsie.......a nehovorim ti to, ze mam v pohode dieta....mam nieco podobne doma, ale so mnou v posteli nikdy maly nespal...spal vedla v postielke a v 2,5 roku siel spat do velkej postele vo svojej izbe.....ako velky chlap...tak som mu to vysvetlila....ano, trva to, ale ty urcujes hranice, nie on!......a teraz ked cakam druhe, nemsuim riesit, co s nim....
@gabrish K manželskej posteli prisuň už veľkú posteľ pre deti. A skúšaj ho zvykať si spávať na tej posteli, nepresúvať sa k Tebe. Povedzme pridaj k tomu raz do týždňa samostatné spanie v inej izbe, zmeň to na dobrodružstvo, aby to nebolo také, že ho uložíš, zhasneš svetlo a odídeš. Spoj to s príbehom.
https://www.modrykonik.sk/group/2043/detail/
tu je ta spominana skupina mamiciek, ktore su v pristupe k detickam ako ty..🙂
@bnjf - je to narocne, ale realita väcsiny rodin... M sme sa 1,5 roka dozadu prestahovali z uk do de a drahy bol este pol roka v anglicku. Takze sama na dve deti a praca naplno. Bolo to take - no na hubu padnutie - s prepacenim. Hlavne tie prve tyzdne, maly bol casto chory a vykryvat to kamoskami, opatrovatelkou, no veru nic moc. Ale prve tyzdne v praci nemozes proste byt cele tyzdne na pn-ke. Nakupy po praci, pred pol siedmou nikdy doma. A pred siemou z domu. MALO casu na deti a ziaden na seba. Teraz mame deti tri, manzel 12h denne mimo domu, ale vecer je doma juchuuu, skvela zmena 😀 Mam s kamoskami siet prepletenu, striedame sa vo vozeni deti, vo vyberani, vykryvame si choroby, robime navzajom program. Funguje to - lebo musi. Lebo by som sa ani k lekarovi takto nedostala bez aspon dvoch deti na nohe 😝