Ako zvladate zivot bez muza,ktory pracuje v zahranici?Nas dnes odisiel prvy krat a zostali sme so synom sami.Cely den na neho myslim a je mi strasne smutno :(
Prvý týždeň dva sú ťažké, potom je to o zvyku... Nastavte si dobrý systém komunikácie a zvládnete to 🙂
podla mna je to o zvyku, obaja moji svagrovia pracuju takto a sestry zo zaciatku tiez boli z toho mimo, ale uz v pohode, prave ze su nervozne, ked su dlhsie doma 🙂 ( jeden svagor chodi 10 rokov a druhy 5 rokov )
@vladka82 ved to..my si nežijeme zle, účty sú stále zaplatené aj hypo, dokonca nám ostáva aj niečo minúť na relax alebo zábavu. Ale mužovi nestačí, chce mať viac, chce mať rezervu aby sa lepšie dýchalo...ako chápem ho, ved na jeho pleciach je tá zodpovednosť zabezpečiť rodinu...ale aj tak....ja som bola dlho veľmi smutná z toho rozhodnutia ísť preč do roboty..ale čo už..,môj názor ho veľmi nezaujímal :D
Moj manzel robi v Insbrucku asi rok a pol. Zaciatky boli tazke ale ked sa nam narodilo babatko, tak to bolo brutaaaal. Teraz ma maly 13mesiacov a trocha sme si zvykli ale stale je to tazke. Najhorsi byva odchod do prace. Na druhej strane je prijemne nemusiet pocitat kazde euro.
@vladka82 ahoj urcite to je o zvyku, my takto fungujeme skoro od zaciatku co sme spolu a nejako sme si zvykli. Robil aj v Cechach a teraz je v Rakusku az na druhej strane, ma to domov daleko tak chodi domov strasne malo cca kazde styri tyzdne na vikend. U nas je to mozno trocha lahsi, nakolko nemame spolu dieta, ale ako chlap, partner, naj kamos mi neskutocne stale chyba. Najhorsie je ked je doma dlhsie a potom sa ma vratit, tak je nam smutno. Ale da sa v dnesnej dobe inak?! Chybat ti bude stale, ale bude to fajn uvidis... Drzim palce, aby si to zvladla
@vladka82 .... mm tiez zacal pracovat vo februari vonku .....tazko sa zvykalo, aj som si poplakala, stale mi to vadi ze je prec...no mam este rok skolu,inak sme uvazovali nad tym aj, ze by sme odisli vsetci spolu do zahranicia ...nie som zastanca toho, aby muz robil v zahranici a rodina ostavala tu, vidali sa niekolkokrat mozno za rok, raz do mesiaca atd .....druha moznost je, ze sme si stanovili...resp.ja kolko takto bude pracovat,, myslim rok, dva ...atd ....mne skoncila v maji skola, takze aj ked mm odisiel vo februari do zahranicia, niekedy prisiel za tyzden, ale vychadza to tak cca po 10 dnoch....som nemala vobec cas uvazovat nad tym, ze je prec atd .....skola, domacnot, nieco navarit,s malou program a zase skola....nemala som cas, teraz ked mam "prazdniny" tak sa snazim naplanovat skoro kazdy den co budeme robit, vyrabat, hrat sa, ked byvali tepla, kupanie, grilovacky aaaatttttd....a uz za tyzden mi ide kuriatko do skolky ☹ ...a mne zacne znova skola......z vlastnej skusenosti ti mozem poradit, aby si si aspon zhruba naplanovala co budete robievat s malym, aktivity, atd, prip ty sa zacni niecomu venovat, vyrabat, ucit sa.....atd...aby si nemusela rozmyslat len nad tym ,ze mm je prec...a teraz co ? je tam pre nieco.....preto, aby vam bolo lepsie, aby ste nieco mali....a raz to skonci..... 😉 po celom dni, ja som vecer neskutocne rada ....a vdacna za to ...ticho 😀
@vladka82 Pokiaľ si doma na rodičáku, tak možeš ísť hocikedy za ním, to je výhoda. Moj muž tiež robil v zahraničí, chodil domov tak raz za 3-4 mesiace, ja sama doma s 2 deťmi. Ked sa narodilo druhé, ani porod nestihol. Bolo to dosť ťažké. Ked mal mladší syn 6 mes. išli sme za manželom na 3 mesiace, to bolo super. Potom som tak chodila stále, 3 mes. doma, 3 mes. v zahraničí, lebo starší syn nechcel ísť so mnou, chodil tu do školy, mal tu kamarátov, krúžky, tak ten bol zatiaľ u babky. Teraz je už manžel konečne doma, našiel si tu dobrú prácu a je to fajn.
Moj tiez pracuje v zahranici... ale ja tu s nim pracujem a zijem tiez 🙂 Na zaciatku vztahu tu ale zil len on a ja na SK a vidavali sme sa kazdych par tyzdnov, takze podobna situacia. Hej, niekedy to nie je bohvieco, ked s nim nemozes uplne zdielat zazitky a cokolvek co sa deje, ale da sa na to zvyknut. My sme boli 24/7 spolu spojeni na Skype a chate a to dost pomahalo 🙂 Hlavne mi ale pomahalo vedomie, ze je to docasne. Predpokladam ze u vas to tiez nebude trvaly stav, ci hej?
Na druhu stranu, na tvojom mieste by som pre lepsie myslienky bola rada, ze je taky akcny a chce sa o vas dobre postarat. Lebo ked pocuvam inych, ako sa len stazuju, ze nie je praca, alebo su nizke platy a nic s tym nechcu urobit, je mi z toho trochu nanic. Takze tvoj muz je oproti takymto super 🙂
Tiez ti mozno pomoze vyuzit cas, ktory by si venovala jemu na ine aktivity - mozes sa naucit novy jazyk, doplnit si kvalifikaciu aby si si po materskej nasla lepsiu pracu, citat dobre knihy... ved je toho neurekom 🙂
A ak by si mala niekedy ciernejsie myslienky ohladom potencialnej nevery, staci si to vyhodit z hlavy a byt realista - kto chce, podvedie kdekolvek, pokojne aj par metrov od trvaleho bydliska.
Takze hlavu hore, ber to z tej lepsej stranky a vyuzi situaciu najlepsie, ako sa da. Drzim palce 🙂
Zdravim, Vas vsetky, mam sice uz velke a odrastene dcery, kt.su na Sk a ja som s priatelom v zahranici..Tiez sme na zaciatku zoznamenia boli spolu tyzdem v mesiaci. Co je super cas. Neskor sme si to zariadili tak, ze sme spolu dokonca v inej krajine.
Vsetko je o tom ako si to nastavite, nemyslim nato, ze by ste mali byt same a cakat na partnera, snazit sa to sklbit. POZIADAT partnera aby vytvoril podmienky a mohli ste byvat spolu, vsetko sa da. Poznam vela rodin, co tu ziju aj s detmi. Dokonca si tu zakladaju rodiny..Mozno aj my to este skusime. Staci troska odvahy a chut sa ucit nove veci. Vyjst zo zony konfortu.
Studujem vztahovy koucink a mentorik. Tak mate chut alebo problem tak pohode na mna obrate do spravy.
Vela stastnych a spolocnych chvil s partnermi, zelam nam vsetkym.
Katrin.
Ahojte my už takto fungujeme skoro štvrtý rok zo začiatku to bolo veľmi ťažké ,odišiel keď dcérka mala päť týždňov a syn päť rokov bol to pre mňa šok ale nelutujeme po čase ani jeden.. na Slovensku sme mali dlhy pôžičky a za tie tri roky skoro mame všetko vyplatene pomaly ale isto a co sa týka sociálnych istôt rodinné prídavky nám chodia k výplate a sú vyššie ako tu rodicovsky prispevok ....všetko je o zvyku ale o ti sme si vzacnejsi. .prajem vám veľa síl a spoločných chvíľ Maria
ahojte babule.aj my tak fungujeme uz dlhe roky,je to o zvyku,mame dve male deti a syna max.hyperaktivneho a ja ho nezvladam.niekedy mam vselijake myslienky v hlave,ze co ked mi raz bude mm vykrikovat,ze som nezvladla jeho vychovu,,, a veci podobne.mam taky pocit,ze mam toho dost.co z toho,ze sme kupili byt,auto v hotovosti,ze si mozem kupit co chcem a nepozeram na ceny,ze beriem rodinne pridavky zo zahranicia?nic😢je mi z toho do placu.tak uzivajte spolocne chvile,ktorych je tak malo☺
ahoj aj môj manžel sa chystá na prácu do zahraničia tak asi za mesiac...tiež sa toho už teraz veľmi obávam, ale všetci hovorai, že je to o zvyku...akého staré dieťa máte?