Malý ma neposlúcha. Ako si mám poradiť?

ahojky neskusala som mala by som neviem co mam robit uz som aj ja zafala niekedy uz srandujem ze uz mi psycholog nepomoze ale budem potrebovat rovno psychiatra neviem co mam robit 😖

@ywaywa tu by bol na mieste detsky psycholog, syncek mozno trpi separacnou uzkostou alebo podobnymi problemami.Mozno je to nasledkom toho, ze ste sa rozisli s jeho otcom..deti to citia a zle reaguju na rozchod rodicov

no lenze moj maly bol taky ete predtim ako sme sa s jeho tatinkom rozisli teraz neuverite sedi pri mna na stolicke nechce buvat vobec suseda nam vynadala co tolko reve :(

v kazdom pripade neviem ci by 20 mesacnemu babetku pomohol psycholog ked neveim ani poriadne rozpravat

moja malá má 20mes. no ale tak toto čo tu píšeš nerozumjem tomu prečo je taký..ja na tvojom mieste sa poradím s detskou lekárkou,poprosím asi výmenný lístok na neurologiu,a poprípade by som skusila,po prediskutovaní s pediatričkou,i k detskemu psychologovi,ktorý sa s tým stretáva,aby videl správanie,ty mu to opíšeš,ono síce dieta nepovie priamo lekárke,co ho trápi,a prečo,ale ide o to aby lekár pri pozorovaní,skonštatoval,čo tomu dietatu je,prečo sa takto správa,a poradí hlavne tebe aky má byt tvoj postoj,ci ho máš ignorovat,mojkat,ci plieskat po ritke... 😖
asi takto by som to riešila,neviem alle nezdá sa mi to normálne,viem že je to individuálne,každe dieta je iné,ale moja malá sa aj hrá,aj sama spí,sama chodí cikat,sama papá,tiež skáce po stoličke,ale nechá si vysvetlit..co može a co nie.

@ywaywa udrziava tvoj syncek ocny kontakt?
Rozumie, co mu hovoris, akurat neposluchne, alebo posobi, ze ani nerozumie?

udrziava aj mi odpoveda na vsetko myslim si ze neposluchne on sa na mna pozera aj ked robi zle ako zareagujem :(

@ywaywa mozno by bolo dobrou cestou nastudovat si nieco o vychove, napr. http://www.martinus.sk/?uItem=68554, alebo http://www.martinus.sk/?uItem=31168...existuje aj mnoho inych 😉 a vyskusat rady v praxi...urcit hranice, ale s laskou, nie trestami, malemu a aj sebe a nepovolit... moja dcerka je mensi certik ako tvoj syncek ale niekedy mam pocit, ze by som sa o zem hodila aj ja 😉, drzim ti palce, prajem pevne nervy a vela sil a trpezlivosti, ako sa zachovas v obdobi vzdoru je velmi dolezite

a ja tiež odporúcam aj tuto knižku-je takisto skvelá jirina prekopová-malý tyran 😀

@ywaywa to je ten lepsi pripad 🙂
Maly tyran je velmi prinosna kniha.

@ywaywa nic sa neboj....moje boli...resp. su obidve skoro rovnake....akurat nie su az tak pohybovo zdatne, inac hadzanie sa o zem, trucovanie, ignoracia....takisto zaspavanie mame dodnes tazke, same ani nahodou ani jedna a dodnes kolkokrat aj v noci si nas obidve pytaju, nechcu spat same....
takisto starsia bola na mna velmi naviazana, nikde som sa nemohla od nej vzdialit, teraz ked su dve, je to jednoduchsie, ale aj malinka dlho na mne visela...
klarka ma tazku povahu, vrci - doslova - po ludoch, co sa jej nepacia, skusala nas bit, jeden cas uplne odmietala jest cokolvek normalne okrem sladkosti
uz som bola zufala, vazne som uvazovala, ze vyhladam odbornu pomoc, nech mi poradia ako dalej.
nastudovala som si prekopovu, pevne objatie sa mi vobec nepacilo....ale ostatne veci ma pekne vysvetlene...
a nakoniec aj tak som pochopila, ze cim viac lasky im prejavujem, hladkam ich, bozkavam a hovorim im pekne veci, tak mi to vracaju a su spokojnejsie...
len som proste okresala zo svojich narokov, netrvam na vsetkych pravidlach, nevadi mi, ak su hlucne v obchode, neokrikujem ich za vsetko...ak maju zurivy zachvat, necham ich nech sa vyvalaju na chodniku, cim menej sa do toho staram, tym skor ich to prejde a tym viac blbych reci a pohladov som si uzila....ale neva....hlavne ze ja uz nemam pocit, ze mi z toho praskne hlava....
drzim ti palce....urcite sa to zlepsi.... 😉

ja som citala knizku o vychove chlapcov aj knizku o narocnych detoch. Ja som to hovorila nasej pedietricke a ona povedala ze to je normalne vzdoruje mam mu dat na ritku a bude ale na neho nic neplati ani na ritku ani dohovorit nic proste on si robi co chce vsetko som sa mu snazila vysvetli ale nic nepomaha on sa sice pohra aj s detickami ale stale ma kontroluje vlasne ked sa nad tim tak zamyslam tak ja mu chybam len vtedy kedy mu to vyhovuje

deticky v jeho veku uz si uvedomuju vlastnu identitu a skusaju...skusaju co im to vyda, kazde ma svoj temperament a hlavne sa buria proti prikazom a zakazom...
tiez si myslim, ze jeho spravanie je normalne vzdorovite obdobie, kedy si skusa nastavit u teba hranice....bohuzial, mas to tazsie, ked nemas pri sebe partnera, lebo celu svoju silu obracia iba na teba...
treba skusit najst nejaky vnutorny pokoj a bitka urcite nie je riesenie....

Podla toho, co pises, moze ist skor o nadpriemerne inteligentne dietatko, ktore este nevie, co zo sebou.

@ywaywa uplne suhlasim s odporucanou literaturou. Citala som Respektovat... (asi najprinosnejsia kniha) aj Maleho tyrana.
Ale inak mi to velmi pripomina moju malu. Tiez musi byt vsade (!) so mnou, a v noci tiez....a ked je v spolocnosti deti, tak jej vobec nechybam... ale to je normalne 😉 ... proste je to "narocne dieta" , a narocne deti horsie znasaju separacnu uzkost. Najdes tu k tomu diskusiu. Odporucam k tomu precitat celu knihu "The fussy baby book" od Dr. Searsa Najdes tam vela praktickych rad ako jednat s tymito detmi....teda ak si to uz necitala 😉
Tieto deti su moc sikovne, mudre, omnoho citlivejsie a plno dalsich pozitiv... ale bezhranicne. Potrebuju ukazat prirodzenu autoritu a vymedzit presne hranice. Prakticky: ak robi nieco, co niekoho alebo nieco poskodzuje, kludne mu vysvetlit, chytit ho a odniest prec. Ano, jaci, krici, place, hadze sa o zem (to zvyknu robit narocne deti uz v 1 roku 🙂 ), ale nechaj ho, ma pravo sa zlostit (a tak sa odputat od matky), ale daj mu najavo, ze ho aj tak lubis.
Nechce chodit? Tak ho nenut... mozno ma svoj dovod preco nechce... mozno sa niecoho boji. Ked nemozes ist s kocikom, skus napr. babyvak
Z vlastnej skusenosti mozem potvrdit, ze najviac mi v komunikacii s dcerkou pomohla knizka Respektovat... zistila som, ze skutocne zalezi na tone reci... Ze je rozdiel Nie a Nie... a zrazu dieta spolupracuje.
Vsetky spominane knizky budu pre Teba obrovskym prinosom, ale je pravda, ze ich precitanie trva dlhsie.
Ak mas pocit, ze momentalne toho nie si schopna (pretoze si prilis vycerpana), skus zajst sama za psychologom, mozno aj za takym, co robi aj detsku psychologiu. Je to asi najrychlejsie riesenie. Drzim palce.

dakujem vsetkym za odpovede Benji medzi tim aj zaspinkal a idem aj ja a rano pojdem k doktorke potom do knikupectva kupit nejake knizky o vychove co nemam z tych co ste mi tu spominali dakujem velmi pekne

Moj nazor je,precitat si hore uvedene knihy,ale presto vsetko vas problem riesit aj s odbornikom (psycholog).nezavidim vam,mam dve deti,ale zatial sa daju v pohode zvladnut.prajem vam vela stastia a pevne nervy. 😵

Moj osobny nazor ako maminy tiez narocneho dietatka a pedagoga je, ze mas uplne normalne zdrave dietatko, ktore ma svoj temperament, svoje poziadavky a naroky a ktore dokaze dat nalezite najavo. Zo psycholog. hladiska je 20 mes. prilis nizky vek na diagnostikovanie urcitej diagnozy ako aj na psychol. sedenia a pod. S problemom aky opisujes vo veku tvojho drobca som sa stretla uz nespocetne vela krat a ver mi, ze vzdy sa najneskor v mlads. skolskom veku ciastocne alebo uplne spravanie upravilo. Ber svoje dieta take ake je, miluj ho a akceptuj. Z jeho negativnych prejavov skus "vytlct" co najviac aj pre seba, ak mate moznost navstevovat Maters. centrum a byt tak medzi ludmi tak nevahajte, urob si casto chvilky pre seba, nezabudaj aj na naplnanie svojich potrieb.
Drobca urcite nebi, fyzicky netrestaj a nenechaj plakat /6 hodin!/ je to v tomto veku uplne nevychovne a kontraproduktivne to znamena, ze sa to obrati proti tebe a ziadne pozitivum to neprinesie, neporovnavaj svoje dietatko s ostatnymi a snaz sa v kazdej situacii zostat pokojna a nad vecou. Nastuduj si pedag. literaturu mozno natrafis na vychovne finty, kt. budu fungovat, pozri do temy Narocne deti a pokial v niecom budem moct poradit, alebo pomoct v konkr. situaciach pokojne mi napis. Drzim palce🙂

@pia22 Máš pravdu. Úplne normálne dieťa aj podľa mňa. A myslím, že sa správa primerane jeho veku. Ja by som nič neriešila, len treba vydržať, on z toho vyrastie.

@ywaywa Mam trosku pocit akoby si hovorila o ak o nicom. mojom starsom synovi. Do dva a pol roka bol cosi ako tvoj. Velmi sikovny, velmi skoro zacal rozpravat, ale poslusnost nulova. Nedalo sa mu dohovorit, lebo to jednoducho odignoroval, na ulici hocikedy zdrhol- nie na cestu ale bez problemov niekolko desiatok metrov, vobec nemal problem vypocuvat ludi na ceste, raz dva sa oplieskal o zem, a kym nebolo po jeho. Je pravda ze vtedy sa nam narodil mladsi, ale jeho narodenie bolo pre mna vykupenim, lebo som mohla viac utekat za starsim. Ale casom u dost neskoro na moj vkus 😀 sa to upravilo. Ani dnes nie je ako niektore deti na ulici- pokojny, poslusny ale je to omnoho lepsie.
Myslim si, ze casom sa to upravi.
Len sa nedaj vyhnat z rozumu este aj susede. Tvoj maly je navyknuty byt s tebou a preto si vyzaduje stale viac pozornosti. Na tvojom mieste by som ho zacala trosicku viac nosit k babke- ak mas maminu 😉 , potom ho tam trosku nechat. Naam to pomohlo, zacal byt trolilinku viac samostatny a uvedomil si, ze ak aj mama nie je tam, urcite ponho pride.
Zelam vela trpezlivosti

to, ze take male dieta nechce byt v byte same, pokial si ty na wc, alebo v sprche je myslim si uplne normalne. podla mojho nazoru mas uplne normalne dieta, ktore iba vyzaduje viac pozornosti. Ked idem na wc, moja dcera ma musi vidiet, preto musim nechat otvorene dvere. inak ma pocit, ze som odisla. ak sme same doma, preco nie? Ak sa idem sprchovat necham pootvorene dvere, pride, popozera, hodi mi do vane nejake hracky, co si mysli, ze budem potrebovat...Takisto sama nezaspi, musim si k nej lahnut. Podla mojho nazoru treba iba vydrzat. Viem, je to narocne, ale nestresuj sa a nerozmyslaj nad niecim takym, ze mas ine dieta. Nemas, len je narocnejsie. Nic ine.. 😉

urcite by vam pomohlo, keby ti niekto pomohol 😉 tym myslim, mamu, otca, kamosku... ze by ta aspon na daky cas od domacnost odbremenil, lebo si uz z maleho vynervovana a on to citi a je nervozny s tebou 😖 . tiez mam doma extremnu neposlusnicu (som s nou sama) a viem, ako mi bolo pred poziadanim o pomoc a ako mi je teraz... prajem pevne nervy, myslim, ze tvoj syn je inak v poriadku, len velmi zivy 😉

uplne suhlasim s tym, co pise @pia22... zabudla som napisat, ze bitie deti je nevhodne a aj tak u neho nic nedosiahnes podobne nechat vyplakat... to len zhorsuje ich uzkost. . Toho psychologa som myslela hlavne pre Teba... mozno mas pocity ze si neschopna matka, mozno nieco ine...
Urcite vsak potrebuje narocnejsiu vychovu... je narocnejsia pre nas rodicov 😉 Takze skus napr. castejsie chodit k Tvojim rodicom a oddychnut si tam a nabrat novy dych. Aj ja to tak robim 🙂 A ked bude rast, zmeni sa... v Searsovi sa dozvies ako 🙂 Ma to svoje pozitiva aj negativa 🙂 🙂 🙂

moja dcera tiez patri k tym narocnejsim detom, u nej capnutie po ritke vobec nezaberalo. Tak som presla na inu taktiku. Poviem jej razne co sa mi nepaci a ze som smutna, ze neposlucha a odidem do inej izby. Za chvilu za mnou pride, sice s revom, tak ju vezmem na kolena a tulkame sa, kym sa neupokoji. Uz sa mi dokonca parkrat stalo, ze ma potom pohladkala a povedala, prepac, nehnevaj sa 😉
Dieta musi vediet, ze je milovane, aj ked este nevie zladat tie svoje emocie, stres, zlost.
Drzim palce, nech sa to u vas zlepsi.

ahojte dakujeme este raz velmi pekne za vsetky rady- 🙂
Dnes sme boli u detskej lekarky lebo sme dostali rano aj teploty ale podstatne je ze na vypisala vymeny listok na psychologiu a pojdeme tam v stredu tak uvidime. co sa tyka vasich rad dakujem tie knizky ktore sa tu spomina som citala vsetky este ani ked som nemala maleho lebo som chcela studovat psychologiu.
No uvidime mna dnes doktorka sokovala odpovedov ked som jej hovorila o malom ja som si davno myslela ze by ste tu hyperaktivitu jeho male nejako riesit ona povedala ze sa svoju prax nezazila take dieta ale nechapem preco mi nic do teraz nepovedala : 😲
dakujem este raz moc si vazim kazdu jednu odpoved

@ywaywa ja si myslim ze tvoj maly nie je "iny" ako si pisala ale ze je uplne normalne dietatko trosku aktivnejsie a sikovnucke. ako tu bolo spominane urcite to musi byt tazke pre teba zvladat starostlivost sama a tym ze si vycerpana sa ti zdaju mozno problemy vacsie.ak mas moznost chodit do materskeho centr alebo kutiku tak nevahaj, trosku si oddýchnes pozhovaras sa s inými maminami a prides na ine myslienky a maly sa ti tiez trosku unavy.
a ked nechce sam spinkat tak ho nenut, vsetko ma svoj cas, spinkaj s nim a hotovo, ked ides na wcko nech ide s tebou no a co.a skuste si spravit spolu nejaky denny rezim aj ked ho nebudete dodrziavat na 100% ale aj napr. tým ze ti bude poobede spinkat budes si mat cas trosku vydychnut alebo ak mas nejaku kamaratku skuste ist spolu von, mozno ak mas v okoli aj inu maminu s rovnako starým dietatkom by bolo fajn...

A poznas "terrapiu pevnym objatim"? Myslim, ze je to vymyslene, pre vzdorovite det, ktore kricia, a tak . Precitaj si o tom nieco, je tu toho dost na nete. Za pokus nic nedas. Je to o tom, ze ked ma nejaky takyto "zurivy zachvatik", jednoducho ho vtedy chytis, pevne, ale ozaj pevne ho objimes, nech citi tvoju pritomnost a tlkot srdca, prihovaraj sa mu, cicikaj ho, az kym neprestane, a neukludni sa. Moze to trvat naozaj dost dlho (to objatie) , ale vydrz, ucinky by sa vraj mali dostavit 🙂 Nemam to odskusane ( nemusela som 🙂), ale je to vraj dost ucinna metoda, neboli to, ako napr "po zadku", je to diskretne, lacne , jednoduche a hlavne je to uplne prirodzene. Vyskusaj 🙂

@ywaywa:
Ked uz poznas Dr. Sears, napisali aj The Discipline Book. Ja som este len zacala citat... Mozno tam bude par trikov.
Potom este od Dr. Harvey Karp - The Happiest Toddler on the Block. Tam som tiez este moc nepokrocila 😅

Moj je sice relativne dobry, ale tiez ma "svoje dni". A to tym horsie, cim som ja zaneprazdnenejsia alebo nervoznejsia... Potom sa musim sama schladit, vsetko nechat stat a venovat sa mu. Potom sa ukludnime obaja a ked sa zacne hrat sam, ja si mozem ist robit svoje.

Ako uz pisali ostatne, tak mu nechaj otvorene dvere, ked si v sprche alebo na wecku, nebude za tebou chodit navzdy...

Aj ked je to narocne, podla tvojho popisu vyzaduje vela telesneho kontaktu. Tak mu ho daj a podla moznosti ho nenechaj plakat. A uz vobec ho nebi. A doktorku vymen, ked ti 1. odporucila dat mu na zadok a 2. teraz povedala, ze take hyperaktivne dieta este nevidela... Hlavne nech to je lekar, ktory RESPEKTUJE deti ale aj rodicov.
Z tvojich riadkov som mala dojem, ze si skusala vyplakanie sa a "aj tak nezaspal". Proste potrebuje citit bezpecie a nie samotu na to, aby zaspal. Moj maly teit zaspi iba pri mne, ani len pri manzelovi nie, ale pomalicky to chceme zmenit.

Evolucia to tak zariadila, ze babatka a male deti potrebuju citit blizku osobu, aby zaspali. Keby boli same, zorzali by ich dive zvery (v minulosti, samozrejme, ale v mnohom babatka a deti reaguju ako v praveku, lebo to zabezpecilo ich prezitie - telesny kontakt napr.)

Vsetko dobre!