Ahojte mam 5 ročného syna... A v poslednej dobe môjmu mužov strašne vadí jeho správanie ale úplne všetko ci skáče po posteli ci sa hlasnejšie hraje ci plače... Ci rozhadze hračky atď... Proste pomalí všetko... Je síce pravda ze v poslednej dobe začal od rabat ale snažím sa ho naučiť a ukázať mu správnu cestu aby to nerobil. Vysvetľujem mu ze sa takto nesmie správať... Neviem čím to môže byť... Ale prejavuje k otcovy cudne správanie... Napríklad príde skočí naňho a začne ho dusiť syn to berie ako hranie ale môj muž začne vrieskat naňho a žiadny záujem potom už nejavy oňho už sa sním nechce ani pohrať... Môže byť že už nemá nášho syna rad??? A viní mňa že som ho nevychovala tak ako som mala... Ďakujem za radu...
@karolin55 skus este aj porozmyslat, aky vztah mal tvoj muz k rodicom. Moze u vas byt rozpor medzi muzovym ocakavanim, ako sa ma dieta chovat, lebo on sa tak musel v takom veku ako dieta, a tym, ako sa chova vas syn.
A tvoj muz nevie, aky iny pristup k tomu zaujat.
(Ak napr. po nom rodicia vyzadovali vacsiu poslusnost a on ma miernejsiu povahu, tak rychlejsie sa ako dieta prisposobil ich poziadavkam. a teraz nema ziaden vzor, ani napad, ako zvladnut situaciu, ked to dieta je trochu vzpurnejsie a neda sa tak rychlo ukaznit.)
Dalsia vec mozu byt nejake jeho pocity voci dietatu, ktore on povazuje za zle, tak si k nemu buduje vedomy odstup. Co sa moze prejavit aj nizsou toleranciou. (Nemyslim hned pedofiliu. Moze to byt aj presvedcenie, ze ak k nemu bude moc nezny a toleratny voci jeho pocitom, zo syna mu vyrastie zzenstily precitlively muz. Atd.)
@karolin55 ono sa často stáva, že naše deti nenapĺňajú predstavu o ideálnych deťoch. Niektoré povahy ani nevycepuješ na svoju predstavu o dokonalom dieťati. Čo sa dá, treba výchovne usmerniť, povahové črty treba tolerovať. Ak Váš syn bude cítiť zo strany otca, že je neľúbený, odmietaný, netolerovaný, môže to narobiť v jeho srdci a hlave kopu problémov a zlé vzťahy.
@karolin55 Z citania prispevku som mala pocit akoby syn ani nebol manzelov. Pises "mam 5 rocneho syna", "mojmu muzovi vadi".
Tak snad mate spolu dieta a teda ho mate aj vychovavat spolu. Alebo preco ta manzel vini, ze TY si ho takto vychovala. On sa mu vobec nevenuje? Potom sa necudujem, ze syn nevie ako sa k nemu spravat a ze manzelovi vsetko vadi, ked spolu vobec nemaju vytvoreny vztah :(
Tu so synom nemáš čo riešiť. Aspoň nie zatiaľ. Treba zistiť od manžela čo mu vlastne tak strašne vadí. Prečo sa tak zmenil a nejaví oňho záujem. Ak má nejaký problém nech rieši s tebou čo sa deje a nie si to vybíjať na ňom
jeho správanie môže byť zavinené tým, že sa o neho tvoj manžel nestaral, alebo staral??
@fokuska Ak sa ti deje v živote niečo nepríjemné a nepáči sa ti to, čo urobýš? Zmeníš toho druhého? Dohováraš, kričíš naňho, prosíkaš nech to už nerobí... Ale čo keď to nejde? Čo urobíš? Človek sa mení iba ak sám chce a keď ty to chceš zmeniť, musíš to zmeniť v sebe.
Ľudia fungujú asociatívne, to znamená, že väčšinú veci si už niekedy zažila v rôznych situáciach. Je jedno či ide o príjemné veci alebo nepríjemné. Vôňa koláča od mami ti môže pripomenúť, vôňu koláča od kamarátky a vždy si spomenieš na tu mamu. Ale aj, že keď som bola malá, byl ma mladší brat a teraz ma môže byť aj môj manžel, aj keď je to iná osoba. Je jedno že to je iná osoba. Ide o to že to máš v sebe uložené.
Spracovanie znamená prijatie tejto situácie a tým sa mení situácia okolo teba. Už sa ti to nedeje, alebo aj keď sa to deje, tak bez nepríjemného pocitu. Už to pre teba nie je nepríjemné. Situáciu vnímaš inak, už nie tak tragicky, ako na začiatku. To je tá zmena.
Som tu prvý deň nevedela som o tom, samozrejme si naštudujem pravidlá.
@lenka_rus Tomu rozumiem, ze je to postoji a o tom prijat veci, ktore nemozes zmenit atd.
Ale v tomto pripade ako autorka pise - manzel je vkuse v praci a v nedelu ked ma volno, tak namiesto toho aby ho naplno venoval rodine, tak on chce mat pokoj.
Cize ma to autorka prijat ako fakt, nastavit svoje myslenie, ze ako rodina funguje ona a syn a manzela proste znasat a trpiet jeho reci a jeho "vztah" k synovi?
Ked sa mne deje neprijemne a nepaci sa mi to a toho druheho neviem zmenit a dalej to neviem znasat, tak sa takym situaciam vyhnem. Zmenim situaciu, nie cloveka. Cize ak na mna a na dieta manzel totalne kasle a realne rodinu netvorime a zlyhali moznosti dohodnut sa, porozpravat atd, tak proste odidem.
Ale ty si napisala: "Ak si to spracuješ ty v sebe, manžel a chlapec sa môže v tej chvíli zmeniť. " - nie, manzel a chlapec sa nezmeni, zmeni sa mozno to ako ich autorka vnima. Ale ta podstata problemu - ze manzel na nu a dieta kasle - ta sa nezmeni, zmeni sa len vnimanie.
Mne to pride, ze syn bojuje o otcovu pozornost. Proste radsej bude stvarat nezbedy a otec aspon nanho nahuci, aspon nejaku pozornost dosiahne. ☹ Asi to chce seriozny rozhovor s manzelom, ze aj on je pre syna dolezity a potrebuju spolu travit cas, hrat sa spolu. Otec nema byt len zivitel. Aj ked chapem, ze ked tak vela pracuje, tak musi byt unaveny. Drzim palce
Preboha, opravte uz prosim niekto nazov tejto temy...
@mrkvicka060 ja som to tak nenapísala môj názov témy bol iba ze syn neviem aj ja som sa čudovala že to takto zmenili
Tak dievcata uplne som sa tu nasla u nas je to tiez podobne nas syn ma 5,5roka a tiez nedobry vztah s manzelom tiez mu vsetko vadi stale maleho napomina na vsetko syn ma uz na to nervy a uz mi to pride ze skor robi naschval a nepocuva ho uz.pomaly od troch rokov ma od neho ocakavania ako od dospeleho stale ho manzel podpichuje jeduje a maly sa stale hneva no cele zle a potom aj hadky medzi nami.nehovorim ze ho netreba upozoenit smerovat tou spravnou cestou ale on mu vobec nenechava priestor cele zle ☹ vadi mu ze sa vala a hra na zemi nie na koberci vadi mu ze sa pri umyvani ruk zamokri vadi mu ze neje nad tanierom ze mu padne sem tam niaka omrvinka na zem vadi mu ze si neobuje papuce a to by sa dalo pisat do vecera.
@fokuska práveže podľa systémovej terapie rodina funguje ako napr strojček v hodinkách. Ak zmenis chod jedného kolieska, začnú sa aj zvyšné dva otáčať inak. V praxi by teda mohlo stačiť, že ju situácia prestane tak stresovať, syn sa môže začať chovat pokojnejšie, lebo nebude cítiť matkin stres a rovnako otec, lebo na neho nebude vyvijany tlak. Uvádzam čiste ako príklad.
@karolin55 ano viem, vsimla som si, ze predtym bol normalny nazov a potom zrazu ta skomolenina 😀
@fokuska Prijatie situácie nie je žiaden útek, bojovanie s tým alebo že si to nevšímame. Prijatie znamená pochopenie prečo sa mi to dialo, a keď ju naozaj pochopím a prijmem, tak sa situáciu môžem zmeniť. Ak problém naozaj chcem vyriešiť, tak sa musím pozrieť na situáciu ako na "kino" v ktorom som nestranný divák a ktoré sa práve premieta. Musí to byť hlavne bez emócii (čo je niekedy ťažké), pretože emócie nám niekedy skresľujú vnímanie danej situácie. Ak sa na to pozriem nestranne, zistím prečo ten daný človek reaguje a môžem zvoliť iný postoj k tomu celému a zmeniť to.
V tomto prípade môže (ale nemusí) ísť oto, že syn je rád že otca vidí a prejavuje to až prehnaným spôsobom, pretože sa mu doteraz nevenoval a potrebuje na seba upútať pozornosť. A čím viac ho otec ignoruje, tým viac syn vyvádza aby sa mu venoval. Dáva mu to dosť najavo. Otec môže byť dosť uvanený z práce, má toho dosť v práci a doma si chce hlavne oddýchnuť. Výchovu detí necháva na mamu, pretože on je ten čo zabezpečuje financie. Úlohy sú rozdelené. Bodka. Nemusí si uvedomovať, že aj deťom sa treba občas venovať, a že ho potrebujú, že mama im nesačí. Veď predsa výchova detí je to úloha matky a nie jeho. Tým mama môže trpieť, pretože nedokázala splniť svoju časť úlohy a cíti sa bezmocná.
Ak som identifikovala problém správne (iba z toho čo tu bolo napísané), tak najlepším možným riešením je, že najprv zmením postoj mami v sebe, napr. že som skvelá mama a že svoje deti vychovávam najlepšie ako viem (alebo aj niečo iné, ak to chcem inak) a že vyriešim tútu situáciu najlepším možným spôsobom. Napr. otcovi vysvetlim, že aj keď že živiteľ rodiny, a že svoju prácu odvádza dobre, ale mal by si nájsť čas aj na syna, preto on sa naňho veľmi teší a chce byť s ním. Má ho rád a chce s ním tráviť čas. Je predsa otec a deti potrebujú aj otca (hlavne synovia) nielen mamu. Ale chápe, že je živiteľ rodiny a že potrebuje aj oddych po práci a preto sa dohodne so synom, nech nevystrája, keď otec oddychuje. A potom sa len dohodnúť, kedy sa bude venovať deťom a kedy môže oddychovať (najlepšie dátum a čas). Synovi je tiež potrebné vysvetliť, že ocko je unavený z práce a potrebuje si trošku oddýchnuť, lebo veľmi ťažko pracuje, žeby sme mali peniažky. Ale že ocko si oddýchne, príde ku nemu... (dohodnutý čas). Zatiaľ sa môže baviť v inej izbe a tichúčko aby ocka nerušil a keď to dodrží, tak ocko sa mu bude venovať. Je potrebné si dosadiť tam to svoje, čo chce daná osoba. Ak to obydvaja dodržia a pochopia, tak je vyhrané. Ak to tak nebude, znamená to, že to nebol správne pomenovaný problém alebo riešenie nebolo nastavené dobré a znovu treba zistiť kde je problém a násť na to iné riešenie.
Je to ľahké tu písať, keď to človek neprežíva. Ťažko je to realizovať, viem, ale treba len veriť že to bude dobré. Aj odchod je riešenie, aj schovanie sa... ale podľa toho bude aj výsledok. Tak prajem veľa šťastia a dúfam že to aspoň máličko pomohlo 😉
Váš syn je uplne ok. Jeho otec nie.
Ďakujem každému za radu ale všimla som si veci napr. Že môj muž je snami unavený ale s kamarátmi nie... A rad mi ukáže ze on je zárobkovo činný a nie ja
@karolin55 no tak toto je dosť podstatná informácia, ktorú si doteraz tuším nenapísala, že nepracuješ. Podľa mňa má tvoj muž v sebe postoj, že výchova dieťaťa je tvoja "práca" a táto práca nie je odvedená podľa jeho predstáv. Podvedome je asi nervózny z toho, že celú rodinu ťahá finančne on a takto to dáva najavo - je z tejto situácie nervózny a túto nervozitu si vybíja na tebe aj na synovi. Syn chodí do škôlky, či si s ním doma kvôli zdravotnému stavu?
@karolin55 Fuha, neviem ako ti pomôcť. Skús sa raz s manželom porozprávať bez prítomnosti syna (požiadaj mamu, alebo svokru, alebo kamarátku či by ho nevzali von). Skús miernu romantiku ale aj nejaké jeho koníčky porozoberať a nenápadne nadškrtni túto tému. Možno je iba prepracovaný a potrebuje si oddýchnuť. Môj otec mal tiež takéto obdobie, lebo sme boli naňho kedysi 3 "ženy" (ja, mama a sestra). A synovy povedz, že ocko musí po práci trochu aj oddychovať. Nechceš ale, aby teba bral za toho nudného človeka čo ho iba poučuje. Dúfam, že rada pomohla. Potom napíš ako to dopadlo 🙂