Ako to zvládate sami s bábätkom?
Sú tu aj muži ktorí sa starajú doma sami o deti? Ako to zvládate?Ja mám pocit že za chvíľu explodujem.. malý, podnik, doma pratat atď..... strašne obdivujem ženy ktoré to všetko zvládajú samé.. Taký blbý pocit mám či robím všetko dobre.. asi sa o malého príliš bojím či mu neuškodí toto a tamto či to čo robím, robím správne.....
@adam453 ahoj, tvoj pocit je úplne normálny, aj keď si muž. Ja som doma sama s 2 veľmi živými deťmi, že aj doktor mi pri poslednom vyšetrení povedal, že to s nimi musím mať ťažké. 🥴
Každé bábo je iné, ... má iný temperament a iné prejavy, niektoré sú samostatné a niektoré sú celé dni ako prívesok na krku. Niektoré deti sa tichúčko samé hrajú na koberci alebo si čítajú knižky a niektoré sú ako rakety, celý deň behajú, vymýšľajú jednu lumpárnu za druhou.
Čo sa týka detí, skús si prečítať nejaké články na MAMA A JA. píšu tam aj psychológovia a mnohé veci a problémy vedia vysvetliť a tým pádom poradiť. Ja napr. mám ukážkové DRÁŽDIVÉ dieťa... A dokým som nevedela, že také niečo existuje, natrápila som sa ako kôň. Precitala som si článok a zrazu vsetky skladačky zapadlu a ja som ziskala vysvetlenie aj s návodom na použitie...A zrazu bol mier a kľud !
A čo sa týka vecí okolo podniku a zvládania domácnosti, aj o tom tam veľa píšu. Získaš typy, triky, postrehy, návody A zrazu sa ti to bude zdať jednoduchšie. V podstate je to o prioritách a ako si to upraceš v hlave.
Tak sa drž, nie si v tom sám...aj my bojujeme každý deň so svojimi pocitmi, že či je všetko OK.
PS: inak dobrá kniha je aj PSYCHOLÓGIA PRE MILUJÚCICH RODIČOV.
@adam453 Vitaj v realite skoro kazdej zeny na materskej/rodicovskej :D Ja som to mala takto, len 2 deti, nie jedno. A v najhorsich chvilach, nie len materskych, ale aj zivotnych, si vzdy poviem, ze moze byt aj horsie, ja som taka vecna optimistka :D Tiez som si zvykla hovorit, ze je to len faza, aj ked niektore fazy uz trvaju celkom dost. No a teraz si tak hovorim, ze dolezite je, aby deti prezili v zdravi, to ostatne je menej podstatne. Drzim palce.
Tazko. xD Som s 3 detmi doma. Bohuzial,prislo aj na mna a tesim sa az pojdu do skolky. Nie som ani len 90%... nic nevladzem kvoli krizom a sedaciemu nervu.. len vrcim a som frustrovana .. a stve ma to. Chcela som by9t viac s nimi.
@barbora0308 Asi máte tiež prvé bábo.. Mali by ste si to veru viac užívať a menej stresovať a ja tak tiež
@danieladeley Ďakujem držte sa tiež!
@ivangeline Myslíte že ste s nimi málo?
@adam453 Ano. Byt a byt pritomna aj vedome je rozdiel. Deti su spokojnejsie,ked sa zapajam,vnimam,reagujem primerane,lebo chapem kontext,porozumenie a empatia proste. xD
@adam453 Ináč ďakujem všetkým za zdieľanie skúsenosti myslím že každý rodič ktorý je sám na deti to nemá ľahké a niekedy sú na to aj dvaja a stále to nie je ľahké.. Asi o tom to je že nič nie je dokonalé.. Hlavne nech sme zdraví šťastní a majme trošku aj peňazí 😁😁.. A poriadok v hlave veru to v tom hrá asi najväčšiu rolu..
@adam453 presne ako pises, ono je to velakrat o psychike...nuz len bodaj by bolo take jednoduche si to v hlave tak nastavit 🫣😁.
@barbora0308 Achhhh 😀 aký by bol ten život krásny 🙂 keby sme na to mali nejaké "čudlíky" na nastavenie 🙂
Dobrý deň, Adam. Chcem vám povedať také, že robíte ako najlepšie v danom momente viete. Dávate synovi svoju prítomnosť, lásku, staráte sa o neho. Pochybnosti, o ktorých píšete, sú prirodzené. Hoci sa rodičovstvo prezentuje neraz ako niečo veľmi intuitívne a prirodzené, až v praxi zisťujeme, že mnohým veciam sa musíme ako rodičia učiť. Mať so sebou súcit vnímam ako veľkú zručnosť, ktorá práve v na ceste rodičovstvom pomáha najmä rodičom, aby boli v čo najväčšej duševnej pohode. Ak by ste mali pocit, že potrebujete o tom hovoriť, náš projekt tu je aj pre vás.
@adam453 i ked nie som muz, ale zena na materskej, s tvojimi pocitmi sa stotoznujem. Ja mam sice doma iba jedno male babatko a moj muz mi extremne vela pomaha s malym a aj s domacnostou, aj tak mam casto pocit, ze "explodujem". Obdivujem naozaj zeny, ktore to davaju fakt sami a pomoc muza maju napr. iba cez vikendy alebo vobec. Pre mna je rodicovstvo asi najtazsia vec, aku som kedy zazila, nikdy som si predtym nemyslela, ze to bude pre mna take narocne. Pocity zlihania, beznadeje, vycitiek, strachu, starosti, unava...je to aj pre mna velmi narocne a hlavne emocialne vycerpavajuce. Myslim si, ze to asi moc "prezivame" a kym si niektori rodicia matersku "uzivaju" ja mam pocit, ze iba zbytocne stresujem aj nad uplnymi banalitami. Je to asi aj o povahe cloveka. U mna to asi potrebuje troska viacej casu, zvyknut si na tuto situaciu a urcite to zvladnem a casom si to budem urcite aj viacej uzivat ako stresovat 🤗. Raz mi vsak niekto povedal: "Ak svoje dieta naozaj lubite, tak to urcite zvladnete." Drzim palce 🤞