Zle znášam tehotenstvo

Ty si to teraz vsetko velmi pripustas 🙂 Nemyslim to v zlom, ale citit to aj z tvojich riadkov, ze si citliva a podrazdena. Ale aj to k tehotenstvu patri. Samozrejme, nie u kazdej...mne keby brucho nerastlo, tak o tehotenstve ani neviem... Ja som mala len velky strach o malinke, mozno s tym som mojmu uz liezla na nervy, aj ked na to nebol absolutne ziadny dovod. Co na to napisat...ty si tehotna, teba to ospravedlnuje. Mozno ani tvoj partner nemysli vsetko doslovne a ako muz sa do takejto situacie vobec nevie vzit. Musi byt trpezlivy a trochu na teba brat ohlad, no nepotesim ta...po porode som plakala 2 mesiace kazdy vecer, ked som maleho krmila. Hormony. No a ked budes mat narocne dieta, ktore budes denne uspavat 3hod na rukach, mozno bude mat koliky, mozno plac a ty ani nebudes vediet preco, budes krmit kazde 2 hod a pritom spat, tak zistis, ze tehotenstvo je skutocne oproti tomu lahoda. Samozrejme, zelam ti, aby si mala babatko pokojne, ako mam ja. No a ubezpecujem ta, ze s odstupom casu sa na tom celom budete spolu smiat, ako tie hormony dokazu hadzat clovekom. Ono, v tomto momente ti pride vsetko normalne a ty o rok prides na to, ze to bolo vsetko nenormalne 🙂 Drzim palceky.

@matikeks no nemám pre teba dobru správu čím bude väčšie bruško tým ti bude horšie....mne začalo byť zle od 9tt a trvá to dodnes..aj ked teda nevolnosti prešli 🤐 ale prišli iné 😀

@matikeks ahoj, tvoj partner vobec nema pravdu, my s manzelom sme obe tehotenstva planovali, prve sa podarilo az po roku, bola som stastna ako blcha, ale prve mesiace som si urcite neuzivala 😀 V oboch mi tak do polovice stvrteho mesiaca byvalo zle, ani raz som nevracala ale stale sa mi grgalo, napinalo ma a naduvalo, nemohla som ani citit vonu masa, kavy a sladkeho (pritom normalne neviem prezit den bez cokolady 🙂 ) cele popoludnie po prichode z prace som prelezala na gauci, ledva som nieco zjedla, schudla som dve kila. V druhom tehotenstve to iste, nastastie starsi syn mal uz dva a stvrt roka, vedel sa celkom pohrat aj sam, lebo hocikedy som sa prebrala zo spanku s tym ze ani neviem ako som zadriemala a on sa pekne hral pri mne v izbe. Ale psychicky som na tom bola dobre, lebo na deti som sa tesila, vysledky vysetreni boli v norme a manzel ma skor polutoval ako nieco vycital. Problemy so spankom som mala az neskor, ked som uz mala velke brucho a v nom maleho futbalistu 😀 Kazda zena to preziva inak, ale pochybujem ze si niektora uziva bolest, to tvoj partner tresol riadnu blbost 😖

Píšeš, že zle znášaš bolesť, ale nejako som nenašla, čo ťa vlastne bolí…

Niečo iné je ťažkosti tehotenstva cítiť, a vec druhá je, neustále svoj diskomfort ventilovať pred partnerom. Začiatky tehotenstva sú ťažké, ale i posledné mesiace môžu byť poriadne bolestivé - bolela ma neustále panva, kríže, kŕčové žily, poslíčky (od polovice tehotenstva)…

To, že ti nie je dobre, je normálne. Ak chceš partnera zasvätiť do toho, ako ti je, tak mu o tom v kľude POROZPRÁVAJ, zver sa mu s tým, že sa ti nálady menia a požiadaj o pochopenie, popros o masáž, alebo čokoľvek iné, čo ti pomôže. Ale pofňukávanie po nociach, či neustála prehliadka toho, ako sa ti menia nálady, to by vytáčalo asi každého.

@matikeks Cakala som vymodlene babo po osmich rokoch snazenia a nevolnosti a diskomfort som prijimala s blazenym usmevom.. Lebo to bolo to po com som tak strasne tuzila.

Boli len dva momenty, ked som mala dost. Ked ma bolela hlava na stupnici bolesti desat bodov z desiatich a chapala som preco si niektori ludia v zufalstve radsej rozbiju hlavu o stenu. A obdobie deviateho mesiaca tehotenstva, ked som sa citila ako tazka velryba, dom vnimala ako fyzicky velmi namahave. Inak mi nevolnosti robili radost.

@matikeks Este k Tvojej otazke: ano, tehotenstvo u mna bola bolestiva zalezitost..

@matikeks o bábo som sa s predchádzajúcim partnerom snažila 6,5 roka - bolo tam 5 potratov.. toto tehu je už s iným partnerom... 🙂 mala som naozaj veľmi veľké nevoľnosti, pri ktorých som chudla + som bola hospitalizovaná pár dní v nemocnici, lebo som neudržala v sebe naozaj nič.. + k tomu pár silných migrén, špinenie do cca 9 tt, bolesti bruška, strach z potratu,... teraz zas iné problémy.... ALE aj keď to niekedy bolo veľmi ťažké, uvedomovala som si, že nemôžem byť vkuse podráždená, nemôžem byť protivná, stále sa sťažovať.. musíš to jednoducho prijať - bábo chcete a tie stavy raz pominú.. no neznepríjemňuj si to ešte viac tím, že budeš " až príliš citlivá"... 🙂 🙂 spolu s priateľom to zvládnete omnoho lepšie než ako sama s nervozitou a priateľ detto 🙂 veľa šťastia 😉

@matikeks ešte chcem dodať, že som naďalej na rizikovom.. takmer stále ležím, dosť často mávam bolesti, mali sme zlé výsledky... ale spolu s priateľom to zvládneme 🙂 🙂

Aj ja som si prešla na začiatku všetkým čo k tehu patrí, vracanie, bolesti, krče, pálenie záhy ( kým som zistila čo nemôžem jesť a bohužiaľ mam pár veci zakázaných do konca tehu ). Prepáč, ale zdá sa mi na hlavu trošku postavené sa urážať na partnera ( narušíš si takto vzťah do konca tehu ). Bývala priateľka môjho brata, sa správala rovnako a začali hádky. Ju stále niečo bolelo, preležala dni v posteli. ustavičné sťažovanie by liezlo časom na nervy každému a čo do konca tehu? S odstupom času si uvedomiš, že nie partner bol na vine ale hormóny...

@matikeks moje tehotenstvo bol otras.vobec som si to neuzila.od 4tyz som vracala dokial som neporodila.len v 7mes som mala pokoj.vacsinu casu som bola doma alebo po lekaroch.ked som chodila pichalo ma v bruchu,tak som daleko nezasla.kazda ma tehotenstvo ine,moje nebolo ukazkove

Tiež som prvé dve tehotenstvá zle prežívala. Vracala, krvácala, neustále ma bolelo bruško, neskôr som sa začala otvárať. Ale zas prenášať moje nepríjemnosti na ostaných som nechcela. Manželovi stačilo, že vidí, ako si to musím odtrpieť, nepotrebovala som mu to ešte okoreňovať návalmi emócií (aj keď občas som samozrejme vybuchla - plakala, kričala, nadávala...) Ale bolo to minimálne. Aj keď si tehotná, ovládať sa snáď vieš?! Keď si nervózna, choď sa prejsť alebo si zacivčiť, alebo si hoď teplú sprchu, čítaj knihu, zapni telku alebo proste relaxuj svojim spôsobom. A užívaj si, že je to prvé, pri druhom už relaxovať nebudeš. Návali citov budú rovnaké, ale na dieťati, ktoré za to nemôže si ich vybíjať nebudeš... Tak si manžela predstav, že je to Vaše prvé dieťa a snaž sa trénovať na druhé tehu :D To zvládneš, aj partner to zvládne... Len treba vydržať. Po pôrode - pri prvých soplíkoch, neprespaných nociach, chorobách a hádkach Ti budú tehotenské problémy pripadať ako banality 🙂

@matikeks haha ti šibe.. to čo cítiš je úplne normálne 😀 😀 😀 Ja som na začiatku tehu mala také stavy že dovy-dopo.. bolo mi hrozne zle, všetko mi smrdelo.. dokonca aj manžel .. preto musel spávať v kuchyni haha 😀 😀 myslela som že umrem.. vôbec som sa z tehu netešila ... lebo šak ako sa dá tešiť keď záchodová misa je to čo vidíš najčastejšie xixi 😀 potom sa to samozrejme zlepšilo... no a až ku koncu bolo všetko ok len už som potom kvôli bruchu nemohla spávať, a taktiež kvôli záhe čo ma hrozne pálila.. mala som problémy s tlakom, opuchnuté nohy, ťažko sa mi dýchalo.. čiže tiež nič moc... pôrod bol vyslobodenie haha 😀

joj a to si v 7mom tyzdni 😀 😀 😀 , este mas pred sebou dlhu cestu tak sa priprav, a co sa tyka partnera povedz mu nech si nieco precita o tehotenstve a nech na teba berie ohlad, nemoze ti hovorit take veci, chlapi bohuzial vacsinou velmi empatie nepobrali. Podla mna by sa chlapi mali najviac obracat okolo zenskych ked su tehotne!!! a pred tym nez nieco povie nech si to 3 krat rozmysli, teraz ide o vase babo a o TEBA, vy ste prvorady, tak nech ta pekne nosi na rukach!!

niektore sme mali to stastie ze sme mali tehu uplne bezproblemove, ale vacsinou je sprevadzane bolestami, podrazdenostou a naladami.. zial tak to je. hadam to po par tyzdnoch prejde, drzim palce. kazdopadne chlapi si to nevedia predstavit a teda nemaju pochopenie. samozrejme by si musela byt masochistka aby si si bolesti uzivala, ale snaz sa donho vcitit - vnima ta zrejme ako hysterku ktora vsetko prilis preziva. skus mu v klude vysvetlit ako sa citis, ospravedln sa mu za nalady a popros ho aby sa ta snazil podporit, pomoct, ukludnit, pomasirovat,.. ale nevybijaj si to na nom. ked si podrazdena odid, pusti si hudbu.. ja som mojmu na rovinu povedala - prepac ale teraz sa spolu asi radsej nerozpravajme lebo mam blbu naladu, vsetko mi lezie na nervy.. pokrutil nechapavo hlavou ale akceptoval to, a ked ma to preslo som prisla za nim dala mu pusu a bolo dobre.. a hlavne skus mysliet pozitivne, babo citi ked sa stresujes.. nehovorim ze si bolesti uzivaj ale snaz sa tesit z toho cloviecika v tvojom vnutri a sustred sa na to pekne co vas caka, a ono sa to zlepsi.. drzim palce

@matikeks no ja som od cca 4 az do 9 tyzdna tehotenstva revala kazdy den. Som mala taku happy hour, zacalo to okolo 5 -6 vecer a povinne hodinu zachvat placu. Najskor teda ze som tehotna, ako zvladnem dieta a potom neskor koli comukolvek...svetovy mier, odpadky na uliciach, zlate steniatko v reklame...ked sa hormony ukludnili tak to preslo

Inac som mala celych deviatich mesiacov doslova "ukazkove" tehotenstvo. Ako keby moje telo cita nejaku knizku o tehotenstve a rozhodlo sa mat kazdy problemik o ktorom sa tam pise. Od nevolnosti, psychickej lability ( ano aj v tomto smere som prestriedala jemne formy vsetkeho mozneho pre zmenu z ucebnice psychiatrie), opuchy, krce, otvaranie krcka atd atd

Fakt "pozehnany" stav. Ale mam krasnu dcerku, stalo to zato.

@matikeks Pre dobro vas troch odporucam, aby si partnerovi povedala, ze by mal na par mesiacov zaradit rezim "neser tigra". Nech neprovokuje, nech je mily, pozorny, chapajuci, tolerantny a nech polavi z narokov na teba.

Asi som to nenapisala presne a mozno ma niektoré zle pochopili. Ja niesom az tak casto naladova .. Skor som podrazdena z toho ze je mi neustále zle .. Je to akoby som mala stále stiahnuty zaludok a akoby som mala neustále hlad ale ja nedokazem do seba natrepat ani jednu normálnu porciu obeda jem to na dva krát .. dokonca ani voda mi nechuti no snazim sa jest aj pit najviac ako to len ide. Potom sa mi hoc kedy tazko dycha, mávam kŕče v žalúdku je mi ako na vracanie ale zvracat sa mi nechce len sa m grga. potom mavam návaly tepla a hned na to zimy bolieva ma hlava no najviac ma hneva ten žalúdok ... Viem ze kazda si tym asi v tehu. prechádza no proste ja si tym prechádzam horšie .. a z toho ze mi je tak zle uz tyzden dokonca nemozem spat kazde dve hod som hore som nevyspata podrazdena a snažím sa to na partnerovi nevybijat ale ked mi zadre ze jeho mamka znasala tehotenske tazkosti s usmevom a ja placem tak ma to urcite neteší. asi nevie pochopiť že každý znáša ťažkosti ináč ... mozno preháňam no nepomozem si .. a k tomu tehu .. mam len 18 v maji 19 ... vobec to nebolo plánované ale rozhodli sme sa si bábo nechať čiže možno na to ani niesom poriadne pripravena neviem. obcas po nociach rozmýšľam či to vôbec zvládnem a ako to zvladnem ked tu to bábo bude. plus zijem v Zahraničí resp. v anglicku a k doktorovi na prvy ultrazvuk idem az v 10tt a to doktor ani nebude gynekolog lebo v Uk sa ku gynekológovi zdravá žena nedostane ani ked je tehotná . ani vaginálne vysetrenia sa nerobia proste ultrazvuk odver krvi a dovidenia ... ale to je uz od veci .. proste to celé zle znášam aj ked sa na bábo určite teším no su tam ai obavy

@matikeks kamaride ja mam tiez 19 a tieto zaciatky som mala snad rovnake ak nie aj horsie ako ty , neboj nic 🙂 len + mna ten moj v 10 tt opustil debil jeden :D (teraz sa s toho uz iba smejem vtedy som myslela aj nad tym ze so vsetkym skoncujem) , si precitlivena , podrazdena to je jasne je to normalne je to v pohode , prejde ta to casom , mna az v 4om mesiace ako tak, inak som len stale revala,vrieskala,knucala za kazdu bolest,migreny som mavala,zvracala aj z vody ci mineralky, do toho podobne pocity ako mas ty ze ci to zvladnem a ci som na to pripravena a mala som pocit ze ma nikto nechape ze je vsetko proti mne .... nic ine ti na to neviem povedat iba ako to, ze kazda zena je ina a kazda to zvlada inak a je to aj o tom v akom psychickom rozpolozeni sa nachadzas aku mas podporu, neboj sa prejde to 🙂

ahoj, ja ti velmi drzim palce, vsetky tie veci,ako je tvoj vek, to ze ste v anglicku a nie doma a mozno aj ta neistota...to ti len pridava na tom ze to tazko prezivas.,je skvele ze si sa pre babo rozhodla a ze partner stoji pri tebe, aj ked si vsak myslim, ze on este nie je pripraveny. mozno ani ty, ale ziaden normalny chlap by tehotnej nepovedal ze jeho mama to zvladala lepsie ako ty...tehotenstvo je stav, ktory sa muzom tazko chape. zena je uplne ina. ina osobnost, vsetko je ine...a tie nevolnosti skutocne vycerpavaju, chcela by som vediet ako by tie nevolnosti, nevyspatost, nechut do jedla a sustavne akoby divny pocit zvladol tvoj partner...aj ked je tehotenstvo zelane je to niekedy tazke, zeny to beru ako obetu, to je jedna vec, ale druha vec je ze tie stavy su niekedy skutocne narocne...a hormony...to je jedna zacarovana zalezitost...prve dieta som mala v 24. neplanovane, nebolo mi az tak zle ale tazko som znasala, ze som postupne ako velryba, tazkopadna, ziadna istota, ziadna praca, bola som kratko po vyske, ziadne zabezpeky...teraz cakam druhe, mam 32, je mi vkuse zle, som tazkopadna a spomalena, take je to iste ako predtym s rozdielom, ze vtedy sme neplanovali a bol to sok a teraz sme moc chceli a znasam to aj lepsie. a sme starsi...takze vekom, zrelostou, istotami a kopou inych veci sa meni aj stav co sa odohrava v zene...potrebujete obaja cas aby ste si na tento stav zvykli. a ty mas pravo sa postazovat, a ked tvoj partner nie je ochotny a schopny ta chapat, tak sa postazuj tu na fore, alebo kamoske, on ta nebude mozno nechtiac zranovat svojimi vyrokmi a tebe sa ulavi...drzim palce...a neuvazovali ste o navrate na sk??? mozno by ti tu bolo lepsie a hlavne istejsie...