Výhody a nevýhody (ne)prezradenia pohlavia bábätka

Podľa mňa je dobré vedieť vopred, ale netreba sa na to spoliehať na 100%. Mne sa tiež páčilo prvých šesť týždňov mať bábätko v bielom, až neskôr sme postupne pridávali farby.

Pri prvom som nechcela vedieť, muž si bol istý čo spravil. Kupovala som neutrálne farby žlté, zelené gro biele. Veľa vecí darovali kamošky. Pri druhom som bola zvedavá ale dr nevidel, tak po druhé bolo tiež prekvapenie, ale muž si bol istý čo spravil.

My sme nechceli vedieť ani jedno dieťa. Mám obe dcéry. Na začiatok som kúpila všetko neutrálne. Ani mená sme nikomu nepovedali ake sme vybrali, vyhli sme sa komentárom. :D keby mám ďalšie, zas sa nechám prekvapiť. Je to úžasný pocit keď nevieš a dozviete sa až keď sa narodí, že čo za zázrak bol v brušku🙂

Pozri, kedysi sa nič nedalo zistiť. A tak svokra pri prvom dieťati pripravila komplet ružovú výbavičku, lebo bola presvedčená, že bude dievča... mala chlapca, potom ďalšieho... Teraz, keď je tá možnosť aspoň na 90% mať predpoklad správneho určenia, prečo to nevyužiť? Ja som to potrebovala vedieť, lebo som hneď začala o každom dieťati premýšľať už s vybraným menom. Nemenila by som.

Ahoj, ja som kupovala neutrálne oblečenie - biele, žlté, zelené, červené ... Lebo som vedela, že chcem minimálne 2 deti, tak aby sa vynosilo, tie mini veci aj tak jedno dieťa nestihne znosit, ako rýchlo rastie a potrebuješ viac, najmä ak má reflux a grécka a každú chvíľku prezliekať (často ani podbradník nepomohol)... Také špeciálne dievčenské sa dokupili)dostali po pôrode pár kúskov... A okrem sukien a šiat nosil takmer všetko i syn, kým nezačal chodiť do MŠ, potom som už nechcela riskovat reakcie iných detí.... A tretie dievča nosí i modré, tam to zas menej riešim, najmä svetlo modrá je za mňa nádherná a sama ju rada nosím 😀
Nevýhoda vedieť pohlavie - stále sa občas stane, že sa proste pomýlia a napokon je iné....
Výhoda - pri vyberaní mena trošku menej (mali sme pre istotu i chlapčenské, ale napokon sme ho nepoužili pre druhého syna) + prihovára sa tomu dieťatu "v správnom rode"... A hlavne, keď už máš staršie detičky, tak trošku tie očakávania vieš smerovať a korigovať....
Aj keď pri situácii dievča + chlapec a čakáš tretie, samozrejme, každé chcelo to svoje pohlavie ... A I keď už vedeli, že máme dievčatko, prišli sme z pôrodnici a syn videl, že nemá vlasy (len mini krátke chlapčenské), ani náušnice ... Tak si chvíľku myslel, že je to chlapček, hneď povedal, že je pocikane a máme ísť prebaliť a až tak uveril, že má ozaj sestričku.... Ale miluje ju viac ako staršiu, aspoň keď sa ho to niekto napriamo spýta .. v reálnych situáciách si "bráni" obe ;)

Ja som vedela pri všetkých troch už pri tehotenskom teste, že “čo budú”. Bývalému som to dokonca rovno povedala pri oznamovaní tehotenstva. Následne som si nechala od doktorky povedať, čo tam vidí, ale len na potvrdenie mojich “tušákov”. Trikrát som tušila správne. Čakať do pôrodu, či mám pravdu, to by som praskla od zvedavosti… 😃

Ja obdivujem vsetky zeny co sa chcu nechat prekvapit, mna by z cakania do porodu roztrhlo😀

Ja som chcela vedieť. Aby som mu už vedela priradiť meno. Hoci, my sme ho volali Vilko, ešte keď som nevedela, že to bude chlapec. ☺️

@katica06 Ako to myslíš, že muž si bol istý, čo spravil? A to dokonca dvakrát? Bol to len tip, ktorý mu náhodou vyšiel, alebo podľa čoho si môže byť istý?

Pri prvej sme nechceli vedieť s bolo to krásne. Ked po 9 m ti po porode povedia ..Mate dcerku😊 je to prekrásny pocit . Veci boli kúpené v neutrálnej farbe a keď sa narodila sa kúpilo aj niečo ružové 😊
Druhu som tiez nechcela ,ale zvedavosť bola silnejšia keďže som niekde v podvedomí túžila po chlapcovi keďže doma dievka . Takže sme si dali povedať.
No a pri treťom sme boli presvedčení, že vydrzime a chceme prekvapenie . Naše vytúžené po strate dieťatko. Ale keďže som mala nejake problémy a dietatko bolo krásne otočené podľahla som zvedavosti a chcela som v ten deň počuť peknú správu. 😊
Dr mi otočila monitor a hovorí...Co myslite?! A ja ,že chlapček 🥰áno... ešte teraz mam slzy keď si na to spomeniem... Môj vytúžený syn. To sa neda opisat,v konečnom.dosledlu to bolo aj tak prekvapenie,lebo ja som si ani len nepripustila,žeby to mohol byť chlapcek. 😊

Ja som pohlavie druhého nechcela vedieť. Keď mi ho vybrali z brucha, tak s nim utekali preč a ja som tam riešila na operačnom stole či je to dievča, alebo chlapec, že som to do pôrodu nechcela vedieť. Tak sa ma ten doktor spýtal, či uz to vedieť chcem... bol to chlapec a ja som bola smutná, lebo som dokonca v kutiku duše dúfala, že budeme mať dievčatko. Aj keď som stále hovorila, že mi je to jedno, dúfala som v dievča... Cisárak aj toto "sklamanie" mi pokazilo spomienky na pôrod. Jasne, ze som teraz najšťastnejšie, že mám (už 5rocneho) chlapca. 😍. Takže už by som to určite chcela vedieť skôr.

@espeo Fakt "hrozné sklamanie". 🤦‍♀️

nevidim nic na tom, ze by som mala nevediet, co sa mi narodi. Ked to viem, mozem si pripravit veci a premysliet si meno...Neviem, nijako ma toto prekvapenie neláka. Ale ak to vas laka, preco nie, to asi zodpoviete len vy sama

Ja som nehovorila lekárovi, že chcem vedieť pohlavie, raz som bola na sone a lekár hovoril, to je chlapec, teraz je tak otočený, že to s určitosťou vidieť. A ja som bola rada, že to viem. Iste sa dá lepšie pripraviť, keď to vie.

Ja odpoviem asi opacne ze co ma presvedcilo vedieť o pohlaví.. A to meno 😁 kým sme len plánovali tak som mala pocit ze meno pre dieťa mam vybraté od škôlky... A zrazu ked uz bolo babo v bruchu tak mi to prislo ako hrozne veľká zodpovednosť vybrať dieťaťu meno ked s nim žije cely život, 😁 neviem si predstaviť az do pôrodu čakať a mat v zálohe aj chlapčenské aj dievčenské 😁 v jeden moment sa nám páčili všetky mená a o týždeň sa nam nepáčili žiadne 😁 a mat v zálohe aj aj? To nehrozilo 😁

@h2 tak snáď si to pochopila a tvoju pripomienku neberiem ako primitivnu pasívnu agresivitu

@espeo Keď moju trojslovnú vetu považuješ za primitívnu pasívnu agresiu, tak som ti ňou asi stúpila na otlak a sama si veľmi dobre uvedomuješ, ako hnusne vyznieva, keď napíšeš, že ti sklamanie z narodenia syna, namiesto vytúženej dcérky, pokazilo spomienky na pôrod a ako si bola smutná, keď si sa dozvedela, že tvoje zdravé čerstvo narodené dieťa je "len" chlapec.

@h2 ty si fakt prípad. Ty si čítala, čo som písala? Ty si myslíš, že som jediná? Vieš, koľko žien je "sklamanych" z toho, keď sa dozvedia, že čakajú iné pohlavie, ako majú vytúžené? Rodila si cisárskym a aj prirodzene? Vieš porovnať emócie pri oboch typoch pôrodov. Autorka sa pýtala, ja som odpovedala. Ty máš potrebu toto riešiť. A na žiadny otlaky si mi nastúpila. Milujem svoje deti. Aj prvého, ktorý od narodenia a do konca života nebude zdravotné v poriadku, aj toho druhého, ktorý je zdravý a bystry aj keď som chcela (nie neskonale tuzila) po dievčatku...

@h2 no bol súčasťou...možno mal predtuchu, možto to vycítil, od prvej chvíle sme mali vybraté iba jedno dievčenské meno. Pri druhej sme mali tiež iba jedno dievčenské ale počas cesty do pôrodnice som sa ho pýtala, či môžem dať meno po ňom ak bude chlapec, on na aj tak to nebude chlapec

@espeo nerob si z toho nič, u mňa bol prvé dieťa vytúžený chlapec, mala som to tak úplne od malička. Pôrod sa skončil akútnym cisárskym, naozaj v poslednej chvíli. Bola som taká vyčerpaná, nahnevaná, sklamaná, proste všetko možné negatívne, že keď mi ho dali, nevedela som sa naňho ani pozrieť. Neskôr som zistila, že som mala proste popôrodnú depresiu o ktorej som vtedy veľmi nič nevedela. Druhé tehotenstvo som sa akosi pripravila na to, že mi je to jedno čo bude, ale že to bude určite zase chlapec a tentoraz to bude ako by to malo byť, že sa mi akosi premazu spomienky. Až raz na ultrazvuku mi povedal doktor že to bude dievča. V tej chvíli sa mi naňho chcelo kričať, akoby doktor mohol za dievča. Pár dní som potrebovala na vstrebanie tejto "informácie" a zrazu bolo všetko fajn a ja som sa tešila úprimne do konca na dievča. Pôrod skončil cisárskym, no tentoraz to bola skutočne láska na prvý pohľad. Prišlo tretie tehotenstvo a ja som bola presvedčená, že tentoraz nechcem vedieť čo to bude vopred. Že to je také idylické, dozvedieť sa to až na konci. Dlho som odolávala, nakoniec som sa radšej spýtala na konci 6teho mesiaca. Zažila som pár minútové sklamanie, že opäť dievča, ale vlastne asi len preto, že mám stále v mysli, že môj jediný syn mal také neprijatie. Pôrod ma čaká budúci týždeň a ja som určite rada, že viem čo to bude. Neviem si predstaviť, ak by som sa opäť ocitla v stave ako po tom prvom cisárskom a niekde vnutri by som očakávala syna a zistila až tam, že je dievča, čo by sa dialo.

Myslím že moja skúsenosť je aj odpoveď na otázku pre a proti vedieť dopredu 🙂