Ťažko znášam tehotenstvo. Každý mi lezie na nervy

@mondee toto same prezivam aj ja,drzkaj sa.Viac som ti napisala do IP
@imarikai tiez si bola tak mimo aj psychycky?Ja som neskutocne vycerpana.

@mondee ahoj. tak to ako keby si písala o mne 😉
mám vytúženú nádhernú zdravú dceru. cesta k nej trvala niekoľko rokov.
aj tak som bola takmer celé tehotenstvo v strese a depresia sa striedala s pocitom neopakovateľného šťastia.
mávala som niekoľkodňové záchvaty plaču presne v tomto období ako ty. nikoho som nechcela vidieť,všetci mi išli na nervy. zmenilo sa to asi v 7 mesiaci. až do pôrodu to boli najkrajšie dni. pýšila som sa s bruškom, chodila som na krátke prechádzky aj sama. z jedného konca dediny na druhý a predstavovala som si svoje bábätko.
zabehla som do obchodu,pokecala chvíľu s predavačkou a hneď mi bolo lepšie.
neboj sa, depka prejde skôr či neskôr.
držím palce 😵

@pepi_petra
@mondee po porode by to malo prejsť určite su na príčine hormóny teda aspon vám to prajem nech sa to otočí

@imarikai to dufam,lebo tieto stavy su hrozne a okolie-rodina ma vobec nechape :(

@mondee jémine, až som si vydýchla, že nie som sama, ktorá tehotenstvo neopisuje ako prekrásny úžasný stav. Ja som skoro v ôsmom mesiaci, ale tieto pocity u mňa pretrvávajú. Prvé tri mesiace nevolnosti, ďalšie dva bolesti v podbrušku, predpísanie ležanie, šiesty, siedmy mesiac neznesitešné tvrdnutie bruška, pol dňa som fungovala a pol dňa som sa nevedela už ani vystrieť. Až teraz-asi týždeň- sa fyzicky citim ako tak dobre, fungujem celý deň, samozrejme s obmedzením, ale v porovnaní s tým čo bolo predtým je to dobré. takže som sa skôr ľutovala, ako si krásne tehuľkovala. ale psychicky sa cítim pod psa.
Tiež mám taký pocit, že som sama, nič nestíham, keď nás niekto pozve, tak už ani nechcem ísť. Manžel stále v práci, stále unavený, problémy, potom to prenáša aj na mňa. Ja potrebujem utešiť a on ma ešte nadopuje negatívnymi rečami. Ale isto aj on by potreboval povzbudiť, no ja nemám z čoho, som vyčerpaná, nervózna, uplakaná, bojím sa toho, ako to zvládnem, či ma neprepadnú popôrodné depky, keď mi je teraz tak všelijako. Pritom bábo sme chceli veľmi preveľmi. A potom mi je ľúto, že toto robím môjmu chrobáčikovi v brušku, lebo mu istotne moje stresy nerobia dobre. Tak si porevem, trieskam, búcham, čo mám po ruke, potom mi je pár dní lepšie, snažím sa to zvládnuť a tak sa to zase nakopí, prepukne...takže sa to strieda, ale bojujem sama so sebou.

A úplne neznášam reči typu...ako si už veľká, veď sa nám do bytu nezmestíš, len si to teraz vychutnaj, lebo potom to bude hrozné, už sa nevyspíš, krásne si tehulkuj a najviac ma naserie..keď mi niekto povie, že v tehotenstve sa treba hýbať...ale ako sa mám hýbať, keď mi lekár prikázal ležať, lebo sa môžem otvoriť, ako sa môžem hýbať, keď ma bolí bruško a kadečo iné.
A potom ma deprimuje to, že iné ženy, napr .ktoré majú rizikové, sú na tom ešte horšie, a možno sa takto neľutujú. tak mám depky aj z toho, že sa len ľutujem, fňukám, nie som silná, že som ako rozmaznané decko...Už to chcem mať za sebou.

@mimamimi Ahoj, vidim ze tvoj prispevok je jediny aktualny lebo toto je tema z roku 2011 🙂 Som sice iba v 12.tt ale citim sa presne tak ako ty opisujes. Som uz vyse mesiaca doma zavreta na PNke, kvoli neustalemu vracaniu pocas dna aj noci, zaludok a fyzicke bolesti mam uz v neznesitelnej miere. Co je horsie ze posledne dni sa pridali aj psychicke, asi to ide ruka v ruke. Ked si predstavim aky som mala predtym samostatny, krasny vesely zivot plny zabavy je mi do placu a pytam sa ze ci mi toto ozaj bolo treba. Aj ked sme babo samozrejme chceli a bolo planovane. Cele dni sedim sama doma, manzel na sluzobkach, kamaratky uz pomaly tiez stracam kedze som mladsia vekova skupina a ich zaujima nieco ine nez pocuvat moje tehotne nareky doma. Stratila som zmysel zivota ako keby, nic netvorim nikde sa neangazujem, ziadne nove podnety... mala som proste ine predstavy a plany :(
To co si napisala na zaver, o tom vsetkom co neznasas ako ti niekto povie ze sa mas hybat, to ako keby si mi zduse hovorila! 🙂 Tie rady typu: musis jest to robis zle malemu (ako mam jest ked vsetko vyvraciam a napina ma z myslienky na jedlo??) a musis sa hybat nie iba stale spat! No otras! Je to zacarovany kruh, ja dobre viem o com hovoris...

Dievcata ja som bola tiez na tom podobne, bolo to pred osmimi rokmi vtedy som mala 22 a bola som prvy krat tehotna. Bolo to planovane tehotenstvo, velmi sme sa tesili aj ked ja som mala velky strach z porodu. Vsetko mi vadilo, kazdy kto sa ma hocico opytal, bola som nervozna, vsetci len bosorovali co to bude, my sme nechceli vediet co cakame, kazdy sa len staral, stale som plakala. Ked si na to spomeniem bola to hroza. To vsetko asi hormony, mne sa to odzrkadlilo aj pri porode, mesiac pred terminom som bola hospitalizovana kvoli vysokemu tlaku, maleho mi vyvolavali 14 dni pred terminom lebo som mala zhorsene prietoky, narodil sa az 3 dni po vyvolavacke cisarskym rezom nakolko ja som sa neotvarala. Nemam na to dobre spomienky. Teraz cakame v juli dievcatko, do 18tt mi bolo hrozne, pozeram sa na to cele inak, som spokojna, stastna, dufam, ze tentoraz bude ten porod v pohode. Nestresujte sa lebo tym skodite babatku. Drzim palce, aby tie nalady rychlo presli.

@severinav
@zmal22 AHojte baby, som rada, že ste zareagovali, ja som sa tam rozpísala a potom som si všimla, že je to fórum staré dva roky. Ale každopádne sa mi uľavilo, keď som si vyliala dušu.
Severín a koľko máš rokov, keď sa môžem opýtať, keď píšeš, že kamošky majú iné záujmy vzhľadom na vek? Možno sa ti to polepší, ja som prvé tri mesiace bola na tom ešte horšie ako teraz, to som sa rozrevala aj preto, že manžel chcel kúpiť iný toaleťák ako ja. Ale ako som vravela...stále u mňa striedavo oblačno. Teraz sa mi pridružila aj nespavosť, už asi 10 dní som normálne nespala, dokopy pospím 3-4 hoďky, mám z toho hrozné nervy. Mám pocit, že nič nestíham, chceli sme maľovať, ale drahý sa nemá k činu a ja nemám silu.
Ako prísť na iné myšlienky? Ja viem, že by sme nemali byť nervné kvôli bábatkam, ale mám pocit, že tie dva mesiace už nevydržím a keď si predstavím, že to bude ešte horšie..myslím fyzicky, je mi nanič, Do t oho ešte to teplo. Už teraz ledva dýcham.
Ináč, zmal22, držím palčeky nech máš teraz lepšie tehotenstvo ako to prvé.

@mimamimi kazdy ti hovori-uzivaj si tehotenstvo 🙂 lebo to je nadherne a krasne obdobie pre kazdu zenu!!! Poviem ti, ze ja za posledne 30tyzdnov vobes som to neuzila ☹ je mi to velmi luto, ale citim sa hrozne. Akurat som chcela napisat ci je to u mna vporiadku a uvidela som tuto temu a tvoj prispevok (aj ty si v rovnakom termine ako ja)..... Som do 24tyzdna vkuse vracala, schudla, nemohla som nic jest, nic pit, nechcelo sa mi z nikym ropravat a ani silu som na to nemala ☹ Musela som este starat sa o maleho synceka a manzela a este k tomu domacnost☹ bolo to aj je hrozne(teraz uz je lepsie, lebo nevolnosti ustupili), ale moja naladovost a nervozita ma otravuje kazdu chvilu. Ja by som si priala odpocinok, chcem byt sama a mat poruke dobru knihy a dobre jedlo 😀 K tomu vsetkemu musela som lezat, lebo som mala velmi nizko placenru(previo) lenze nemala som tu moznost lezat, lebo musela som sa starat o synceka ☹ a este navarit a poupratovat(na to posledne uz som aj kaslala). Ked niekto chcel prist- tak som bola zhrozena, lebo citila som sa zle, mala som neupratane a este nemala som naladu z nikym rozpravat. Teraz som v 30tyzdni a je to o nieco lepsie 🙂 uz si zacinam predstavovat aka bude dcerka 🙂 na koho sa bude podobat 🙂 ako budem s nou ropravat atd..... ale ked spomeniem co mna caka- porod cisarskym , tiazke zotavovanie z toho porodu, poporodna depka atd. tak pride mi zle a mam chut zaplakat a niekam utiect..... ale nemam kam ☹ ☹ ☹ na manzela som ako jezko- nechcem aby sa mna dotykal. nemam chut na sex uz niekolko mesiacov 😢 uz som rozmyslala - mozno musim ist k psichologicke??? neviem, co/kto mi moze pomoct. Castokrat som taka nelaskava k manzelovi, co mna velmi mrzi ☹ ale nic zo svojmi hormonmi nemozem urobit 😖 moze niekto poradi??? Dakujem

@mimamimi moje tehotenstvo je vynikajuce oproti prvemu, velmi si ho uzivam, aj mi to brusko bude chybat!

@naolina aj ja som mala prvy cisarsky a bolo to v pohode, rychlo som sa dala dokopy a dokonca som 28 mesiacov kojila, nie je to take hrozne, vobec sa nemusis bat!

@mimamimi Mam 21, ked porodim uz to bude 22 🙂 Chceli sme to babo, ale citim sa taka opustena lebo nemam ziadne kamaratky s takymito zaujamami...

@zmal22 ahoj🙂 dakujem ti za povzbudenie 🙂 Prve som tiez mala cisarske ☹ preto sa bojim toho, co som prezila: vracanie po prebudenii, bolesti chrbta, nemohla som par dni poriadne sa nadychnut, nemohla som par dni vstat z postele(este v nemocnici), nevladala chodit, jest- urobili mi rozne vysetrenia a nevedeli povedat co mi vlastne je ☹ o synceka sa starali sestricky, mne ho nosili len na kojenie. V predposledny den mi ho doniesli, lebo uz som sa postavila, ale chodit som nemohla(mila pani, co vedla mna lezala podavala mi synceka na krmenie). Este dva tyzdne po tom vsetkom ja nevladala chodit. Jazva sa mi dlho hojila-teraz vyzera hrozne ☹ Mliecko som mala 12mes. poporodnu depresiju som mala vyse roka ☹ ☹ ☹ teraz mam v tehotenstve ☹ je to nieco hrozne ☹ ale tesim sa na malicku.

@naolina tak to ja som mala v pohode, napriek tomu, ze sme mali obidvaja zapal a infekciu, kedze sme boli 26hodin bez vody! Maly mal na hlavicke taky hematom, ktory sa mu potom vstrebal, chvalabohu je zdravy, na to vsetko som to ako 22rocna zvladla velmi dobre co sa tyka jeho, ja som bola rychlo v pohode, aj jazvu mam peknu, necitim ziadnu zmenu pocasia. Preto mam aj taky velky vekovy rozdiel, dlho som nechcela o druhom ani pocut, ale minuly rok ma to chytilo a som rada, a este k tomu to bude vysnivane dievcatko! A obdivujem ta ze po takej skusenosti cakas tak skoro druhe, ale neboj bude to dobre! drzim palce, musime to nejak zvladnut, ja tiez neviem co ma caka, ale myslim pozitivne!

Akoby som to pisala ja. A to je to uz moje tretie tehotenstvo... Najprv sok, ze vobec prislo (neplanovane), ale rychlo sme ho prijali pozitivne. Lenze to sa zjavili obrovske nevolnosti, zvracala som do 20. tyzdna, na nic som nemala chut a bolo mi z toho fakt na prasky, ukrutny hlad, zaroven chut na nic, len predstava - a uz ma napinalo. Nieco som zjedla, vypila - slo to von do 20 min. Urcite to bolo aj na infuzky, ale mala som doma dve male deti (4, 2 roky) tak som si nemohla dopriat taky "luxus". K terajsku (37.tt) mam za cele tehu plus dve kila, tak aj to o nieco vypoveda (ze dokazem schudnut len v tehotenstve :D) A ta unava, spavost.... asi pozna väcsina tehotnych. Najhorsie bolo - a je - to, ze mam tie dve decka na starosti a nemozem sa povenovat sebe. Ked som cakala prve, tak v tejto dobe uz nohy vylozene na stole. Ked som cakala druhe, tak som sice nieco riesila okolo maleho, ale to bolo nic proti tomu, co stvaraju teraz. Ako naschval sa stale kockuju, biju, tahaju o hracky, vrieskaju, nahanaju a ja idem do neskutocnych vyvrtiek. Stle sa hrat na nejakeho policajta a odtrhat ich od seba, tato zima bola velmi dlha, vela casu sme boli dnu, mne bolo zle, nevladala som ich obliekat do X vrstiev a tahat sanky s nimi a podobne. AZ teraz sa oteplilo - mozno aj prival slnka pomoze lepsie zvladnut tieto dni. Hrozne nervy mam cele tehotenstvo. Nemam chvilku kludu, stale niekto nieco chce, a ze su to decka, tak tie vlastne ani nevedia co chcu, ale neprestanu kym to nedostanu :D zakazdym neguju vsetko co poviem, urobim... s vypätim sil navarim, a oni len "fuj, to nebudem jest". A podobne situacie. Som priserne unavena a nemozem si moc odpocinut - manzel by aj pomohol, ale co ked je v robote... vsak viete. A riesenie? No cakam na porod :D rada by som ta utesila, ale zrovna dnes rano som mala chut dieta povesit do prievanu, estelen vstal a uz vrieskal z nejakeho iracionalneho dovodu a la "toto nebola ta spravna flasa na mlieko, co ste mi dali". Ja sa uprimne spolieham, ze toto su vsetko len hormony, sice aj po porode budu hormony, minimalne tie z laktacie, ale bude to hadam lepsie. Aspon trochu energie by sa mi mohlo do tela vratit, teraz uz to brusko je dost velke, posledny mesiac byva narocny. Keby zhrniem svoje tri tehotenstva, vzdy som si to dokazala uzivat len nejaku kratucku chvilku pocas druheho trimestra, kedy mi uz nebolo nevolno a este nebolo privelke brusko. Tretie tehotenstvo je najtazsie, fyzicky uz citim, ze staci... Rada by som si to viac uzivala, ale to by som musela mat klud sama pre seba. No rodicia beru decka na chatu na par dni, tak hadam sa dostanem s nervami do normalu 🙂 na nervy mi zabera jedine klud, samota, alebo spolocnost, ktoru si sama zvolim (nie deti co sa furt dozaduju). A neni pravda, ze po porode to bude vsetko horsie. Ja si minimalne prve tri mesiace s babom chvalim, babo vela spi a je tu to nadsenie z noveho cloviecika. Mozno prvorodicka sa potrebuje viac rozkukat, ale osobne z babätka nemam ziaden strach, len toto tehu nech uz je fuc 🙂

@naolina no vyzerá to že nie.som sama,taká nešťastná,znexhutena a podvedena,že ja si tehotensvo vôbec neuzivam,ale trpim...od 6 tyzdna do 27 som trpela nevolnostami,zo začiatku to bolo naozaj hrozné,vracala som v pravidelných dvojdnovych intervaloch,ale tie nevoľnosti kazdy deň boli hrôzostrašné,vstavala som o12 tej z postele a do tretej som nebola schopna nič urobiť ,chladničku som otvárala so šatkou na nose,aby som.ju neovracala z tych pachov,pri každom smetiaku má naplo a o obchodoch ani nehovorím...ovracala som v byte asi kazdy kúsok,od pletené,cez koberce,stol atď....v piatom mesiaci som začala trpieť brutalnou nespavosťou,spala som max 3 hod,keďže som bola unavená ako pes nemala som chuť ani jest,doslova som do seba napxhala jedlo,čo nie je veľmi dobrá technika,keďže niektoré pokusy skončili vracanim,ale musela som jesť,tak ...po mesiaci od začiatku nespavosti som začala mať bolesti v postielku,takže pohotovosť,nemocnica,otvraranie a skracovanie krcka,serklaz.Týždeň po serklazi som mala bolesti,akoby kontrakcie,takže opäť nemocnica,strach...a krutý ortieľ kľudovy režim so zdvihnutými koncatinami,len wc,sprcha a posteľ,na psychickom klude mi to nepridalo,ba dokonca som si myslela,že sa zblaznim...odišla som k mame,keďže je doma na dedine,manžel ostal sám v byte,keďže pracuje 13 h denne a naozaj nedokázal sa o mňa starať...,odvtedy sú to už tri mesiace čo nič,nič nerobím,len lezim,sedim a placem...pred týždnom mi lekár povedal,že mala má pupočnik okolo krku,takže súper správa pre už aj tak dosť vystrasenu tehotnú ženu,,v piatok spinenie,zase pohotovost,našťastie to bol len podráždený kŕčok tým stehom po vyšetrení...takže tetaz už len placem a modlim sa aby som už bola na konci a samozrejme ľutujem samu seba,že aké je to nespravodlive a ako este vydržím este mesiac strachu...

A aby som nevyšla z témy,o precitliveností by som vedela napisat telenovelu...od depiek,k zlosti,beznaladovosti,výčitkami adresovanymi manželovi až po neznesiteľné nálady už aj pre mňa samu,nieto este ostatných.... ☹

@martinasara ochjeminenku, tak to je ale tehu!! Ooj,len nejako vydrz. Uz nemas vela. Mas to naozaj tazke. Ked sa ti narodi ten nadherny uzlicek,na vsetko zabudnes 🙂

@marulka83 už len to má ukludnuje,že je to naozaj blízko,veľmi sa teším na malú...no nikdy som toľko neplakala ako tetaz ku koncu,veď bodaj nie,ked samé problémy a ten pupočnik zo mňa urobil najustrachanejsiu tehotnú na zemi...neustále len sledujem či malá kope.a v noci ani nehovorím,chuderka mala stale do nej sprtam,aby sa pohla,ked sa dlhšie nehybe 😢 Nič nieje horsie ako sa po mesiacoch utrpenie a problémov,ktoré som ani všetky nenapisalq,ked vám povedia,že mala má pupočnik okolo krku,len sledujte pohyby,len...

@zmal22 ahoj🙂 aj ja som chcela chvilku pockat......ale toto tehotenstvo prislo necakane a prekvapilo nas oboch 😲 mozno preto tiazko znasam druhe tehu- nebola som pripravena ☹ a este plus do toho tie bolesti a depresija, nervozita atd..... AKO PISES-MUSIME TO ZVLADNUT 🙂

@martinasara ahoj😉 mas pravdu-nas tu je viacero takych stastlivo-nestastnych!!! 😒 Neviem ako ty na tom, ale v mojom najblizsom okolii nie su ziadne tehotne mamicky, ktore mali/maju podobne trapenia ako my tu vsetci. Pteto tiazko najst niekoho, kto ta pochopi a citi tvoje prezivanie a trapenia "na vlastnej kozi". Ja trpela nevolnostami kazdy den, cesta na zachod bola pomimo potreby niekedy 10-15krat.....potom to ustupilo na 5-7, lebo somnic nejedla a nic som nepila.... Od obycajnej vodu mi bolo zle, od hroznoveho cukru, od voni/smradu. Nemohla som mojim chlapcom navarit, a ako pises otvorit chladnicku som musela zo satkou a predychavanim. Po zatvorenii dvierok chladnicky som este minutu "nedychala" alebo isla prec, lebo mi smrdela......od smetaka som sa drzala cim dalej (aj od toho co mame doma)- od vtedy manzel pravidelne vynasa smeti 😀 😀 😀 pred tym sme dvaja to robili. Kvoli tiazkostam a silnej unave dohodli sme sa z manzelom , ze on bude vnoci k malemu vstavat 🙂 aspon vnoci som mala trosku kludu, lebo cez den moj velmi aktivny a zvedavy syncek mi lezol na NERVY 😠 lebo som celkovo nevedela postarat sa o seba a este on zo vsetkym moznym ku mne isel..... niekedy sa lepil, co nezvykaval robit, chcel sa zabavat a skakat atd, co som nemohla mu umoznot-preto som bola este viac nervozna a vycerpana ako fizicky, tak aj psichicky 😖 😖 😖 Ty mas dost tiazke tehotenstvo. OBDIVUJEM TA 🙂 musis byt opravdu silna zena 🙂 Prajem ti vela sil, trpezlivost a ustetovych ludi, blizkych nablizku, aby vzdy sa nasel ten, kto ti pomoze teraz aj po porode 🙂 aby babatko bolo vporiadku a nech ta snura okolo krku vrati sa spat na svoje mesto!!! Potom napis ako vsetko prebehlo a dopadlo. Este chvilku vdrz 😉 😉 😉 este len trosku ti zostalo.....este len trosku!!!

@naolina dakujem za povzbudivé slová,a niesom silná žena,myslela som si,že som ale tehotenstvo má úplne zmenilo,som psychicka troska,ktora sa nemá s kým porozprávať o svojich pocitoch,vlastne kazdy má len ľutuje a a hovoria tak ty si teda dopadla s tým tehotenstvom...super nie,jak keby som si tvybrala ten priebeh...ja tiež nemám s kým pokecat,vsetky čo boli tehotné,mali skvelé tehotenstvo a vlastne hovoria,že keby nerodili tak nevedia,že sú tehotne...Predtým som bola optimista až prehnaný ,aj z toho vracania som si robila žarty,ale postupným nakopovanim problemov som začala byť zdeptana žena,,dokonca nech mi boh opustí,ale neverím,že existuje...Vlastne som rezignovala a tetaz už len spustim plač,ked pribudne problém a dva dni placem,ked som sama,potom si poviem,že aj tak nič s tým neurobím a ukludnim sa...už len dúfať,že to nemôže byť horšie a čakať na ten pôrod,čo bude mojím vykúpením...

@naolina vyssie si pisala,že chceš ísť k psychologicke,ale poviem tí ,ja som ju navštívila prvykrat,ked som už nezvladala tu nespavost a ked vlastne som si myslela,že sa z toho zblaznim...no nijako mi to extra nepomohlo,viac som si pomohla sama sebapresviedcanim a pokecmi na MK a tehotnymi v nemocke,ked som ležala,takže,len s niekym pokecat,čo tá chápe čo prežívas,niekto tí povie,že to pozná a nie si sama...

@martinasara aj tak si myslim, ze si silna zena.....kazda zena je silna, ktora sa odvazi na rodicovstvo 🙂 Myslim si, ze kazdy nazaciatku robi si srandy z nevolniostej, ale ked to neprechadza za par dni, tyzdnou a MESIACOV- vtedy uz nie je sranda 😖 vtedy ti uz vsetko leze na nervy : nielenze jedlo a aj ludia 😠 Mna opacne malo kto lutoval 😒 lebo nemohli sa vcitit do tej mojej koze..... Moje zname mi hovorili : " Aj ja som pod cas tehu vracala...... asi dva-tri krat", ale to ona ani neporovna z tym, ze ja za den 10 krat vracala 😖 a tak 7dni v tyzdni a 24tyzdni vkuse 😖 cloveku tiazko pochopit, ze tie nevolnosti su proste HROZNE 😖 ☹ 😢 Chcem ta upozornit na jednu vec(to nebude zniet povzbudive), ale po porode moze pretrvavat depresia alebo nervozita alebo nieco podobne a ked nebudes mat z kym poriadne porozpravat-tak ti radim uz teraz sa opytat kde je nablizku nejaka psichologicka, ktora sa zaobera pred a poporodnymi depresiami. Kazdy to preziva inak.... Dnes som si povedala, ze ked mna bude cakat toiste, co aj po prvom porode- tak budem hladat nejakeho psichologa, lebo sa zrutim 😖 Som veriaca, ale tiez som mala take myslenky, ze Boh nejako ma opustil alebo na mna sa hneva/tresta..... ale nie je to pravda- Boh je vzdy z nami, kazdy z nas ma svoju cestu a zivotne skusky, ktorymi musi prejst..... len ta cesta nie vzdy je prechadzka ruzovou zahradou. Take tiazke obdobia nas v niecom posilna, ukazu nam nasu slabost , dobre aj zle stranky.... mozno kvoli tomu, co my teraz prechadzame my zyskame nove skusenosti z ktorymi budeme sa delit z inymi tehotnymi a mozno im nejako pomozeme....

@martinasara no neviem....nebola som u psichologicky..... ale vela doktorov aj odbornikov radia ist k specialistu(psichologovi).... nie keady psicholog je dobrym lekarom ....dufam, ze ani ty ani ja nebudeme ho potrebovat 🙂

@naolina no tak tá psychologicka nebola až tak zlý nápad,proste ide len o to ,E tí povie,že tá chápe,vysvetlí tí prečo to je tak,aby si to pochopila a vlastne vyrovnavas sa s tým po svojom...tak dúfam,že má nepostihnu take nejaké depky,lebo teraz sú tie moje pocity,skôr stavy zúfalstva a beznádeje,ale kto by ich nemal v mojej situacii... A máš pravdu,ked nemáš s kým pokecat o svojich pocitoch,tak tá udusia a sama si nepomozes....dokonca,teraz ked kamoske zomrelo bábätko,tak som mala nočné mory a manzel pozrel na mna a povedal,nemôžeš sa ísť porozprávať s tou psychologickou a bola som,aspoň som jej povedala,aké obavy to vo mne vyvolalo a manzel to nechápe...sám to tým potvrdil

@naolina
@martinasara Baby, vy dve mi hovoríte z duše. Presne takto sa cítim aj ja, je toho dosť, čo ste vyjadrili tak, ako ja sama by som to bola povedala. Až na to, že keď čítam, aké problémy ste mali s tými nevolnosťami a vracaním....aj mne bolo zle, ale ani z ďaleka nie tak ako vám. a ani sa meusím starať o ďalšie dieťa, to si neviem predstaviť ako by som zvládla.Ale keď hovoríte o tom, že zbytočne budete hovoriť niekomu o tom, ako sa cítite...hlavne teda takému, čo to sám neprežil....to je škoda slov. Ja som už spomínala, že od druhého trimestra silné bolesti v podbrušku, stále len ležať, lebo keď som to precenila, tak mi bolo ešte horšie. Teraz nemám jeden deň, aby som ho zvládla normálne...to som ešte dávnejšie písala, že sa pár dní cítim dobre, tak to som zakríkla, trvalo to asi 4 dni a potom sa bolesti bruška vrátili a ešte denno-denné tvrdnutie bruška s bolesťami, ktoré keď začne, neprestane a to už neviem ani chodiť poriadne. V sobotu sme mali veľkú oslavu, samozrejem tie reči som si užila, normálne som ľutovala, že som tam vôbec išla, mohla som sa radšej vyhovoriť na zlý stav, ale na chvíľu som išla. Na otázky, ako sa mám, som povedala, že mi bolo už lepšie a keď som povedala, že ako mi asi je----no pochopenia som sa nedočkala. reči typu "nooo, veď čo, veď to už zvládneš, veď už len dva mesiace, veď čo toľko vydržíš" a ešte máte pocit, že si mysia, že si vymýšľam, lebo veď im nič také počas tehotenstva nebolo. NO, JASNÉ, že vydržím, veď aj keby som po štyroch mala chodiť, či sa ani nepohnúť, aj tak to vydržím, ale v tej chvíli túžite len po tom, že vás ten druhý poľutuje a pochopí.A to nehovorím o tom, ako som sa napočúvala, že už mám veľké brucho, či nečakám dvojičky, lebo je tááááke veľké a že celá som veľká, že koľko som pribrala...(len pre predstavu-pribrala som 15 kíl, čo na mne trochu aj poznať, ale predtým som bola normálna športová postava-ani tučná ani chudá, taká akurát a väčšinou som si to vypočula od žien a ich mužov, ktoré majú 4O kíl, a počas celého tehu pribrali 9-10 kíl. a to radšej budem ako normálne ženská, nie ako vychrchlina )
Takže to stretnutie mojej narušej psychike vôbec neurobilo dobre, som si povedala, že kašlem na všetkých a už ma do veľkej spoločnosti nikto nedostane, kým nebudem mať po všetkom.
Ešte sa mi pridružila obrovská nespavosť, nie a nie zaspať, keď sa tak stane okolo 4-tej ráno, zaspím tak na hodinu a potom zase nič. A to netrvá 1 či 2 noci, ale celý týždeň, potom sa z vyčerpania jednu noc vyspím a zase to isté. Som z toho potom ešte viac v depke, hnevám sa na seba, na celý svet, na manžela, vyčítam mu hlúposti a potom mi je to ľúto.
Je to nekonečný boj s telom aj som svojou psychikou, ešte sa čudujem, že ma ten môj manžel miluje, má to so mnou ťažké a to nie je doma každý deň, takže nevidí to moje trápenie a plač.
Ináč, ja som kedysi dávno, cca 5 rokov dozadu chodila k psychologičke, dlhé roky som brala antidepresíva, vysadila som ich, keď som otehotnela. Na moje prekvapenie som sa držala ako tak bez liekov, ale teraz posledné dva mesiace mám strašné výkyvy a cítim, že sa to vracia, snažím sa bojovať zubami nechtami, hlavne kvôli bábatku.
Ale práve dnes som bola na predp.príprave a pôrodná asistentka hovorila a hormálnych zmenách počas kojenia, že tie zmeny sú ešte väčšie ako počas tehu, preto sú aj pôporodné depky. Začínam sa toho obávať, že to so mnou zamáva ešte viac a potom budem musieťnavštíviť psycholočku asi opäť.
Mimochodom, návšteva psychológa je super, mne to veľmi vtedypomohlo.

Uf, poriadne som sa rozpísala, dúfam, že ste to aj čítali,a nezaspali pri tom 😵

Ja chvalabohu uz ziadne nevolnosti ani problemy nemam ale zato som prehnane nervozna, podrazdena a az agresivna...a to hlavne na mojho priatela....vadi mi na nom uplne vsetko a este mi aj smrdka 😒 ....mne je luto,ako sa k nemu spravam ale proste sa to neda zastavit...zle je ked ma vola von na prechadzku a zle je ked ma nezavola, potom je zle ked sa ma nieco opyta a este horsie ked sa neopyta, vsetko co povie mi pride primitivne, ked mi da pusu odtahujem sa a ked mi ju neda mam na nu chut a vykrikujem ze ma vobec nelubi....proste hrozne...vzdy sa vytocim az tak,ze sa cela rozrasiem a pride mi zle...naposledy mi dokonca vyletela ruka a padla facka 😲 nastastie sa snazim co najrychlejsie ukludnit kvoli malickemu...nechcem aby mu to ublizilo
Hlavne sa bojim toho ze to bude pretrvavat aj po porode, ze to vsetko nie je tehotenstvom.Niekedy rozmyslam, ze by mi bolo lepsie bez neho!!!!ja neviem, som vobec normaaaaalna ?? 😕

@mimamimi
@martinasara ahojte po dlsom case🙂 chcem sa opytat ako sa mate????co vase deturece? ako sa citite? ako spominate na vase tehotenske nevolnosti a epohodu? Ja sa mam celkom fajn🙂malicka 28decembra bude mat 6mesiacov. Nechce mi vobec spat v postelke☹ stale na mne nalepena a nechce mi pustit prsnik.....stale len kojim, ale na Stedry vecer chcem jej dat poprve varene jedlo-asi to bude zemiacik🙂 tak sa tesim......Na svoe 32mesiace tiazkeho tehotenstva radsej nespomonam 😀 😀 😀 aby som si tym nepokazila naladu a spominam na tie 5postednych tyzdov tehulkovania 😉 kedy som sa citila super 😉 a nechcela som ist rodit 😢 chcela som este uzit bambulku v brusku 😲 ale museli mne urobit cisarsky(planovany)i v 38t.t+ 4 malicka sa nam narodila zdrava a krasna 🙂 🙂 🙂 dali sme jej meno ELIZABETH 🙂 som zvedava na vas a na vase deticky.