Strach a tehotenstvo

Ahojte. Tento prispevok sa bude tykat hlavne zien.
Ja chodim od 15r. len na preventivne pretoze som nikdy nemala ziadne tazkosti.
Nikdy problemy s cyklom, ziadne zapaly ci mykozy
Na poslednej kontrole so mnou doktor pri sone srandoval, ze preco este dietatko nemam, ze vsetko je pripravene, ze som prosto ok. Bolo to mozno pol roka dozadu.
S partnerom sme sa zacali snazit, nie je to ani 5 mesiacov, z toho pokusov bolo velmi malo, pretoze chodi na dlhsie pracovne turnusy a casto chytil m-ko.
Problem je v tom ze ja som sa na to snazenie strasne upla, a hadam sa s nim ze je to jeho vina ze dietatko este nemame. Zacinam si domyslat, ze chyba je v nom, ze je chory.
Ja som dlho studovala, pytala sa zien tak som si nasadila Inofolic.
Teraz mam zas schizi, ze mi rozhodi cyklus a ze z neho budem mat problemy nic viac.
Som taka vynervovana, ze uz mi nic neni dobre a stresujem.
Teraz po novom roku, ak moj gyn. zacne ordinovat, sa chcem znova objednat na preventivnu, a skonzultovat to s nim.
Priatel si sam od seba kupil dokonca Folandrol, aby sme skusili a zosilneli vysledok tych volnopredajnych pomocok k otehotneniu. Myslim ze na kazdeho vplyval inac, tak hadam nenarobi viac skody ako dobroty, a mojej psychike to neublizi viac.
Vzdy som bola zasadne proti voci ovu. testom, teraz ale, ked si pomaham nejakym pripravkom chcem vidiet ci sa nieco deje, no mam pocit, ze aj tym ovu. testom zacinam podliehat.
Vzdy som sa cudovala zenam, ako sa mozu kvoli tomu trapit ked sa nedari, ze vzdy sa da, no teraz som jednou z nich.
Priatela to tiez stve, ale predsa neprivedieme dieta, do nezabezpecenej rodiny. Neviem ako mam zamestnat hlavu.
Podporuje ma, pomaha mi, upokojuje ma. Povedali sme sa ze ozaj ak sa nam nebude darit, podstupie vystrenia. Snazim sa to rozpisat takto v kratkosti, takze verim, ze sa najde niekto to ma pochopi.
Zacinam sa bat, nic len sledujem pripravky, pozeram a citam.
Myslim, ze som sa rozhodla spravne co sa tyka Inofolicu, co som citala uzivali ho aj zdrave zeny.
Kludne napiste svoj nazor, ako na vas vplyvalo snazenie sa...Ja mam 22r a uz si pripadam smutne, bez nalady a beznadejne.