Som v 35. týždni a mám strach z pôrodu

Pri prvom pôrode som to mala uuuplne rovnako. Veľmi som sa bála ale zároveň sa tešila na bábätko. Paradoxne, keď to už na mňa prišlo (pukla mi voda), tak som bola vo veľkom kľude, išli sme do nemocnice, celkom som nevnimala strach, len som myslela, že kolko bude asi trvať kym to celé skončí a uvidím bábätko. Skús si dopredu zajednat epi, bolesť ťa môže prekvapiť, bude to dosť bolieť, ale myslím že každá žena čo tym prešla, tak po čase zhodnotí, že to stalo za to.. A panva sa prirodzene roztahuje, keby sa doktorovi nezdalo, pomer veľkosti bábätka a vás, tak by isto uvažoval nad sekciou ale isto to zvladnete.. 🙂

Ty vole ja som sa ako prvorodicka pôrodu vôbec nebála, ja som sa veľmi tešila 😁😄😄😄😄

Ahoj uplne ta chapem. Ja som hypochonder ale ze totalny mam neskutocny stres z lekarov a chorob. Dnes mam dceru 11 mesacnu. Takto pred necelym rokom som zazila cosi podobne. Ked som bola 35tt ako ty, stale som si vravela ze este min 4-5tyzdnov, ze este nejdem stresovat. Aj ked v kutiku duse som sa fest bala. Ked som zacala 37tt moja mama (mimochodom zdrav.sestra) mi povedala ze nech sa idem s nou 2km pobicyklovat, ze uz aj keby sa cosi stalo babo je v takom stadiu donosene. Ja sprosta samozrejme som hned sla. Tesila som sa lebo cele tehu som sa nebicyklovala a ja milujem pohyb, na koniec z 2km bolo 20km. No co ti poviem ako sprosta som bola. Na druhy den rano som isla na poradnu a po vysetreni som sadla do auta kde ma cakal muz a praskla mi voda. Samozrejme hned stres ako to dam, zobrali ma hned do nemocnice, kde mi zistili ze plodovy vak praskol len pod prsiami. Nechali ma tam na noc, ze uz ma nepustia a pockaju ci sa porod spusti sam. Celu noc do mna kadeco pichali, lebo dr mi nestihla ani spravit test na streptokoka tak mi davali antibiotika. Povedali mi ze ak sa to v noci nespusti rano malu vyvolaju. Cele som to dala ako pani, zrazu som sa vobec nebala uplne som spoliahala na lekarov a sestry. Pre mna bolo ale najvacsim ukludnenim ked ku mne pustili manzela. Ten ma chytil za ruku a ja som fakt spoliehala len nanho a doktorov ze bude vsetko ok a tak aj bolo. Vysledok bolo nadherne dievcatko a krasny porod ktory keby mozem zopakujem si hned zajtra zas. Musis hlavne verit lekarom, muza k sebe ku porodu a na stres nemysli. Mysli na to ze na konci dostanes to najkrajsie co ti zivot mohol dat, svoje dietatko. A ver ze na koniec budes na porod spominat ako na jednu z naj veci co sa ti mohla stat.

P:S: EPIDURAL za mna povinne!

Nemysli na to 😊 to pomohlo aspon mne 😄 vypusti z hlavy ze nejaky porod pride. Nechod do toho s tym ze tu bolest nezvladnes, pretoze ju urcite ZVLADNES. Najlepsie je nevediet do coho ides. Ze si utla? Mna bolelo aj zavadzanie tamponu (obrazne povedane) a vytlacit babatko som zvladla, aj ked s pomocou lekarov. Musis im doverovat, pocuvat co hovoria - pomozu ti, zaklad je dychat dychat dychat a este raz dychat. Ani nevies aka si silna, po porode budes hrda sama na seba 🍀

Asi vacsina zien, hlavne pred prvym porodom, stresuje a ma strach...ja som tiez mala...jednak som sa zmierila s tym, ze to proste bude boliet, pripravila som sa na to psychicky...hovorila som si, ze to dam...tolkoo zien porodilo, dam to aj ja 💪 okrem toho uz bolo neskoro "plakat nad rozliatym mliekom" :D porodila som syna bez epiduralky, prirodzene...ano bolelo to ale ver mi, ze veelmi rychlo som na bolesti pri porode zabudla 🙂

Netreba nad tým teraz toľko premýšľať, proste nejak musí vyjsť von 🤣 ale jediná vec, keď na to príde, treba počúvať sestry a doktora, oni vedia, čo hovoria 😃 a výrazne ich rady to uľahčujú, aspoň teda mne a ešte jedna vec, mne veľmi pomohlo dávať si krátke ciele, nie že cieľ je bábätko, ale napr. Ešte 3 kontrakcie a otocime sa, ešte 3 kontrakcie a pozrieme ako na tom sme, proste mat tam niečo na čo sa dá sústrediť, čo je ľahko dosiahnuteľné 😃 a manžela k pôrodu odporúčam 🙂

Vobec sa netrap s tym, ze si utla. Strach z porodu ma 95% prvorodiciek. Je to uplne normalne/prirodzene, ze sa bojis. Je to nova situacia a clovek ma pred novymi vecami vacsinou respekt a casto aj strach, paniku, tremu. Tvoje telo je dokonale pripravene na porod babatka. Realne pri porode vacsinu urobia hormony, stahy maternice a vypudzujuce sa babatko. Treba pekne predychavat a tesit sa s kazdym pribudnutym centimetrom (pri otvarani), ze babatko je stale blizie k tomu, aby si ho mala vo svojom naruci. Bez bolesti to asi uplne nepojde, ale je to bolest, ktora sa da zniest a ako tu aj pisali, ked budes mat babatko pri sebe, na vsetku bolest ihned zabudnes. Odporucam epidural, mna napichnutie vobec nebolelo - ani som nevedela, no samozrejme netreba cakat, ze po epiduralke nebudu nijake bolesti, budu, no miernejsie. Ked budes uz spravne otvorena a bude ta nutit akoby na kakanie, to uz pojdes do finale, babatku pomozes tlacenim von, tlacit treba do spodneho bruska (nie do pluc). Oci mas pri tlaceni zavrete. A SUP, babo je vonku a ty sa budes citit najstastnejsia na svete. Je to ten najkrajsi zazitok, zachvilu ta caka, tak sa uz mozes zacat tesit. Nic krajsie som nezazila. Zvladnes na 100%, zenske telo je na tento ukon naprogramovane a ak ho nechas robit co vie, budes pozitivna a tesit sa na babatko, vsetko bude fajn.:-*

Aj ja som bola vystresovaná, a dokonca pred oboma pôrodmi, nielen pred prvým. Pretože prvý som mala vyvolávaný a nevedela som vôbec ako prebieha prirodzený pôrod, keď sa to všetko samé dá do pohybu. Rodila som bez epidurálky obe deti, dalo sa to zvládnuť, ale každá máme iný prah bolesti. Popravde horšie bolesti u mňa sú, keď ma bolí zub🙈. Ja som sa snažila zamerať na to, že zanedlho už budem mať bábätko pri sebe, uvidím ho ako vyzerá, budem si ho môcť objať pomojkať a to mi veľmi pomáhalo prekonať ten stres. A u mňa vždy veľký kus stresu opadol, keď som sa už dostala do pôrodnice, pretože ak by sa dačo stalo,sú tam lekári, sestry. Veľkou oporou mi bol aj môj muž, oba dva razy tam bol so mnou po celý čas. Pri dcérke 7 h a pri malom to bola rýchlovka, skoro ani nestihol prísť 😅

Ja som ako prvorodička nemala stres. Stresovala manžel. Stále keď sa to už blížilo mi podotkol,či sa nebojím,že to nie je len tak rodiť...ale ja som povedala,strach nemám,lebo neviem do čoho idem ale rešpekt neskutočný to áno,a hlavne som dôverovala svojmu dr pôrodnikovi.
Útla som aj ja...45kg aj s posteľou a za tehotenstvo som nabrala len 6kg. Pôrod bol rýchly,ani mi nestihli dať epiduralku ani nič.. všetko strašne rýchlo ale aj bolestivo na mňa pôsobilo..Ale po pôrode manžel nikdy nezabudne,že tá energia,ten adrenalín čo mi sršal z očí,že v živote nevidel..preto ide o to,že my ženy máme v sebe neskutočnu silu, ktorá nás ženie dopredu a treba vidieť ten vytúžený cieľ a preň treba bojovať aj so stresom..
Ja som teraz druhýkrát tehotná a veru brala by som tu sladku nevedomosť prvorodičky...ako budem vnímať, keď sa mi to bude blížiť môžem len hádať,ale som len na začiatku..

Aj ja som sa bala, ale posledny mesiac a hlavne 2 tyzdne som si uz nic ine nezelala, len porodit. Hocijako, len uz nebyt tehotna 😀 teraz som znova tehotna a aj ked prvy porod bol super, respekt tam vzdy je.

Neboj sa zvládneš to💪☺️...hlavne netreba pozerať videá, čítať a počúvať iné pretože každá to má inak ...ja som mala strašný strach všetci sa mi smiali že či má tetovania neboli ...lebo potetovaná som viac ako dosť...ale keď prišiel deň D tak som celú noc a do obeda prevracala migrénu hroznú som mala po obede som išla do poradne lekár sa pýtal či mám veci hovorím nie však mám čas ešte 2 týždne.. a on že už som na 6 CM otvorená tak prvé čo bolo som volala môjmu odviezla som sa domov pre veci ešte on mi volal že či mu nezrobim kávu 🤦😂a vodu mi praskli okolo pol 9 a mala 22:48bola na svete .. čakala som strašné bolesti ale dalo sa to aj bez epi ...

Viem, že sa to ľahko hovorí, ale skús sa "nebáť", ale myslieť pozitívne. Psychika robí veľa a privoláš si do reality aj to, čo nechceš. Pri prvom dieťati som sa bála, neznámeho, nepoznaného. Pôrod mi museli vyvolávať, bol to príšerný zážitok, po ktorom som si vravela nikdy viac. Ale o dva roky som bola späť, ani sama neviem, ako, ale tentoraz som sa vôbec nebála, a to napriek minulej zlej skúsenosti. Proste som si vravela, že to bude rýchle a bezproblémové, sústredila som sa iba na to, že o chvíľu uvidím drobčeka. A bol to expresný a parádny pôrod. Mimochodom, oba som zvládala bez epidurálu. A o necelé tri mesiace tam budem zas 😀 Nejaký strach tu je a bude vždy, ale my to dáme, však sme ženy! Pár hodín bolesti bude rýchlo zabudnutých, však výsledok za to stojí 🙂

odporúčam knižku Hypnoporod 😉 mne pomohla sa pozitívne naladiť. A vôbec. Nečakaj od toho nejakú parádu, ale je to vec totálne prirodzená, boli sme stvorené na to, aby sme rodili, pôjde to aj cez úzku panvu 😉 mám xy kamošiek ultra tenučkých a dali to lepšie ako ja s kyprejšími tvarmi. Ber to ako deň stretnutia s tým malým nádherným zázrakom, čo ste stvorili, čo v tebe narástlo. Deň neskutočnej úľavy! Strach je prirodzený, ale v tomto prípade škodlivý. Stres ťa môže zablokovať, spomaliť pôrod, a to je niečo, čo nechceš. Takže vyhoď negatívne myšlienky z hlavy a snaž sa tešiť na ten deň, keď stretneš najväčšiu lásku svojho života a keď sa opäť vyspíš na bruchu 😉 A zameraj sa na iné dôležité veci - napríklad dojčenie. Ja som sa na to vykašľala, veď je to prirodzené, to pôjde. uhm, prd makový. S krvavými bradavkami a bábom na sunare som lúskala stránky mamily až v nemocnici - teda neskoro. Zachránila som to, ale keby som to mala prečítané skôr, ušetrila by som si kopu problémov. 9 mesiacov čakáš na ten pôrod, ale v momente keď ho máš za sebou sa začne zahmlievať a dôležitejšie sú všetky ostatné veci okolo bábätka, fakt tomu netreba pripisovať taký význam a zbytočne sa kvôli tomu stresovať. Bábo musí von. A buď to pôjde prirodzene, čo dúfam bude aj tvoj prípad, alebo stále sú aj zadné dvierka a pomôžu lekári 😉 držím ti palceky

Ja som rodila pred 6vtzydnami. Isla som na porodnu sálu uplne kľudná. Cele tehotenstvo bolo ukážkové, veci o porode naštudovanie. Žiaden stres...a na pôrodnej sale úplný sok stres panika pretože na to sa podľa mňa nedá pripraviť 😂 tým ta samozrejme nechcem odstrasit. Ale to ze sa sleduješ uz dopredu nema žiadny zmysel pretože nevis aký porod budeš mat. Možno rýchly ani nebudeš vedieť a babo bude vonku. Keď už budeš rodit a bude to zle tak potom môžeš stresovať. 😁 a nebudeš tam na to sama. Budu tam s tebou lekari, porodne asistentky a personál ktorý ti bude oporou a pomôžu ti babo dostať von 🙂 veľa stastia

Je to úplne normálne. Každá žena sa bojí pôrodu a ma z neho určite obavy. A tie, ktoré tvrdia, že nemali strach, jednoducho im neverím. Ale čo ti chcem hlavne povedať, že všetko bude fajn. Uvidíš, v ten deň myslí hlavne na dieťatko. Naozaj sa nemáš čoho báť, skus na to nemyslieť. Skus si stále predstavovať len to, ako už budeš mať drobatko pri sebe. Zvládneš to, v dnešnej dobe máš výhru. Si predstav ženy v inom storočí. Neboj nič. Ver sebe a tvoje telo vie, čo ma robiť. Držím palce ❤️

Ahoj. Je to pochopitelne ze sa bojis este si si tym nepresla a na to sa asi nejako neda pripravit. Su zeny, ktore su drobne a porodia dieta na dve zatlacenia a su take co sa trapia niekolko hodin. O par tyzdnov budem rodit 2. krat a stale sa bojim aj ked uz viem do coho idem stale mam strach 😉. Zvladli to miliony zien pred nami a zvladneme to aj my 😃

No ja by som sa az tak nebala toho porodu, s epiduralom sa to snad da prezit. Ja by som sa skor bala co bude nasledovat po porode. Rany po zasivani, bolestive mocenie, hroziaci zapal, stahovanie maternice, krvacanie a popri tom sa musis starat o o babatko, ach jaj 😅

@diana999 presne . 🤣Ešte sa má pýtali či vôbec idem rodiť ja vysmiata .. v strese trochu vyklepana ale bolo to krásne ,tak som sa tešila ako blcha že už ,po toľkých mesiacoch uvidím a budem mať to klbko pri sebe

Na taketo veci som teda vobec nemyslela, snazila som sa cele tehotenstvo nastavit tak, ze vsetko pojde presne tak ako ma, hlavne rychlo. Bolest samozrejme patri k tomu, bez toho neporodis, aj ked ta urcite prekvapi, da sa to vydrzat. Skus si predstavovat ako to bude prebiehat podla tvojich predstav. A odporucim ti este aniball, cvicenie ma sice nebavilo, ale splnilo ucel. Porodila som do 2 h od prasknutia vody bez jedineho stehu. Drzim ti palce, urcite to zvladnes, my zeny sme silne.

ja som mala krasne 3 tehotenstva, ako prvorodicke mi v noci zacala odtekat plodova voda, tak sme pre istotu isli do nemocnice...vysetrili, povedali, ze uvidime co bude do rana a dali ma na izbu - ludia, tam mlada mamina, tiez prvorodicka a hned spustila !odbornu" prednasku ako to bude prebiehat, aka strasna bolest to bude, ako ma budu sit - proste idealny pokec 🙂 som optimista a drzala som sa hesla mojej mamicky - ako pekne dnu, tak pekne aj von 🙂 - som zaspala...dobre vyspata som porodila o 13,55 krasnu dcerku - porod uplne v pohode 🙂

@styrizuby mohla by ste byt dula. Tak krasne, ludsky a empaticky napisane. Aj mne dobre padlo 💚

@zuzudrnda Tak toto bol taky krasny komentar, velmi pekne zan dakujem. Spravili ste mi pekny den, majte rovnaky aj vy.:-***